Reset ústavy nevyrieši všetky problémy. Nerobme si ilúzie o tom, kto by ju schvaľoval, hovorí ústavný právnik

Parlament môže za niekoľko hodín prijať ústavný zákon, ktorý vám siahne na vaše ústavné práva. Referendové otázky podliehajú oveľa prísnejšej kontrole, tvrdí Vincent Bujňák.  

Slovenská ústava dnes oslavuje 34 rokov, podľa ústavného právnika ju však treba najmä lepšie chrániť pred zmenami. „V minulosti sa objavili rôzne iniciatívy ochrániť hotovosť, pôdu, alebo druhý pilier, ale nikto sa ešte nezamýšľal nad ochranou samotnej ústavy,“ tvrdí Vincent Bujňák z katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Naša Ústava je podľa neho pred zmenami chránená najslabšie v EÚ.

K myšlienkam, ktoré hovoria, že potrebujeme novú ústavu, ktorá by Slovenskú republiku symbolicky založila nanovo, je však skeptický. „Na prvé počutie to znie dobre, ale musíme si pripomenúť, kto by novú ústavu schvaľoval. Nerobme si ilúzie, že by ju pripravovali akademici. Musel by sa nájsť politický kompromis,“ myslí si Bujňák.

Hoci sa nám nepáčia otcovia zakladatelia našej ústavy, nie je to dostatočný dôvod na to, aby sme ju prijali nanovo. Na zahraničné ústavy sa podľa neho pozeráme až príliš romanticky. Proces ratifikácie ústavy Spojených štátov sa nezaobišiel bez násilia. „Chyby v procese prijímania boli aj v Amerike, no nikto nehovorí, že potrebujú rúcať existujúcu ústavu.“

V rozhovore sa tiež dočítate:

• prečo potrebujeme viac chrániť našu ústavu a aké spôsoby existujú;
• či by nám pomohlo zriadenie druhej komory parlamentu;
• prečo nie je dobrý nápad písať ústavu nanovo;
• ako zamedziť presadzovaniu „prílepkov“ a zneužívaniu skráteného legislatívneho konania;
• či je potrebné ukotviť ochranu STVR priamo v ústave;
• ako by sa malo reformovať fungovanie referenda a či má zmysel znížiť kvórum;
• prečo by na Slovensku neprešlo odvolanie prezidenta ústavným zákonom po vzore Maďarska.

Reláciu Na rovinu si môžete pozrieť ako videopodcast alebo prečítať ako editovaný prepis.

Bývalý šéf Ústavného súdu, Súdnej rady a bývalý generálny advokát Súdneho dvora Európskej únie Ján Mazák tvrdí, že štyri pätiny doterajších zmien ústavy boli účelové, nekoncepčné, pokrivili ústavu a deformovali systém. Najmä vlády Roberta Fica, ktoré prijímali ústavné zmeny, ako napríklad ochrana minerálky, nedávna definícia manželstva, či údajnú nadradenosť slovenského práva nad európskym, o ktorej odborníci hovoria, že je to nezmysel a pre ňu máme aj konflikt s Európskou komisiou. Čo s tým?

Potrebujeme ochrániť samotnú ústavu. Doteraz boli účelové zmeny, ale tie sú len dôsledkom základného problému, ktorý máme. Keď sa pozriete na iné štáty Európskej únie, ako chránia svoju ústavu, všetky sú jednoznačne prísnejšie. Naša ústava je proti zmenám chránená najslabšie.

Ústavný zákon, ktorý bol schválený naposledy, prešiel 90 hlasmi poslancov práve kvôli tomu. V minulosti sa objavili rôzne iniciatívy ochrániť hotovosť, pôdu, alebo druhý pilier, ale nikto sa ešte nezamýšľal nad ochranou samotnej ústavy. Teraz historicky prvýkrát predložil jeden poslanec [Ján Ferenčák, pozn. red.] návrh na posilnenie ochrany ústavy. Hlasoval zaň iba on a jedna poslankyňa [Zdenka Mačicová, pozn. red.]. Reflektuje to, aký je skutočný záujem o túto tému.

Áno, nie je to téma. Politici si formálne pripomínajú Deň ústavy, každý rok píšu statusy, no sami ju nerešpektujú. V čom konkrétne ju porušujú a kto po nej šliape?

Ide o systémové problémy, ktoré nie sú obmedzené iba na jedno volebné obdobie. Sú prípady, keď sa ústavný text nerešpektuje. Uvediem príklad: keď Ústavný súd vysloví protiústavnosť zákona, tento nález sa publikuje v Zbierke zákonov a daný zákon stráca účinnosť. Ústava však výslovne hovorí o tom, že parlament má povinnosť zákon opraviť, no bežne sa stáva, že Národná rada na túto ústavnú povinnosť rezignuje. Skončí sa to tak, že podľa ústavy po šiestich mesiacoch stráca takýto zákon aj platnosť. Stalo sa to napríklad nedávno pri zákone o mimovládnych organizáciách. Deje sa to však pravidelne v rôznych volebných obdobiach.

Robili to doteraz všetky vlády?

Stáva sa to často. Netvrdím, že pri všetkých nálezoch Ústavného súdu, ale je skôr pravidlom, že ústavný text nerešpektujú. Navyše, ústava sa skladá nielen zo základného textu, ale aj z ústavných zákonov. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu hovorí, že keď verejný funkcionár nepodá majetkové priznanie, dohľadový orgán má povinnosť uložiť mu pokutu. Stretávame sa však s tým, že sa to nerešpektuje a obligatórny mechanizmus nefunguje.

Poslanci na parlamentnom výbore pre nezlučiteľnosť funkcií svojim kolegom pokutu neuložia. Iným príkladom je ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Parlament dlhé mesiace ignoroval povinnosť hlasovať o dôvere vláde.

Parlament nehlasoval, pretože vláda nepodala potrebný návrh.

Nakoniec tak musel rozhodnúť Ústavný súd, aj keď to bolo jednoznačné, pretože v ústavnom zákone je napísané, že o vyslovenie dôvery musia požiadať bezodkladne.

Je to však dobrý príklad toho, ako vláda okamžite napravila svoju chybu. Stačilo, že Ústavný súd zverejnil tlačovú správu len na webe. Návrh na vyslovenie dôvery podala vláda ešte predtým, ako bolo rozhodnutie publikované v Zbierke zákonov a predseda Národnej rady zvolal schôdzu.

Môžeme diskutovať o tom, či to bolo preto, lebo sa blížilo leto, a chceli mať povinnosť čím skôr splnenú, ale aj tak ide skôr o dobrý príklad, keď zafungoval dialóg. Poznáme však mnohé situácie, keď Ústavný súd vedie monológ a Národná rada ho nerešpektuje.

Niektoré krajiny majú ústavu chránenú tak, že sa o jej zmene musí konať referendum. Prípadne ju musí schváliť jeden parlament a po voľbách to musí potvrdiť ďalší. Čo by bolo riešením pre Slovensko?

Máme na výber štyri možnosti. Prvou je takzvaný írsky model, v ktorom každú zmenu ústavy musia ľudia odsúhlasiť v referende. Nemajú tam žiadne kvórum, teda ráta sa ten, kto prišiel. Zmeny ústavy sa dajú uskutočniť a zároveň je tam veľká legitimita, pretože zmeny potvrdzujú ľudia.