News

Nové obete transakčnej dane. Malí podnikatelia vo veľkom vracajú dotácie. „Končím, zlikvidovalo ma to,“ hovorí kozmetička

obchodnyregister 2026.04.24.

Malí podnikatelia doplácajú na zmenu legislatívy a prísne pravidlá ústredia práce. Hoci finančnú pomoc využili v súlade s predpismi, kvôli neohláseniu nového podnikateľského účtu musia štátu vracať celú dotáciu.  

Kozmetička Katarína sa v roku 2024 rozhodla využiť štátnu pomoc na rozbeh podnikania. Zapojila sa do národného projektu zameraného na podporu zamestnanosti, v rámci čoho jej štát poskytol dotáciu vo výške dvetisíc eur. To však ešte netušila, že o pár mesiacov bude musieť celú sumu vrátiť.

„Všetky moje investície sú úradom schválené a finančne trasovateľné, no, bohužiaľ, po zmene čísla účtu, ktorá bola vynútená štátom v dôsledku zavedenia transakčnej dane, som nenahlásila nové číslo účtu na úrad práce,“ približuje mladá žena dôvod, pre ktorý musela príspevok vrátiť.

Podľa vlastných slov sa situáciu snažila zvrátiť a adresovala listy nielen miestnemu úradu práce či bratislavskému ústrediu, ale dokonca aj ministerstvu. „Zovšadiaľ mi prišla zamietavá odpoveď. Dúfala som aspoň v pokutu, ale márne. Musela som vrátiť celú sumu, čo bolo pre moje podnikanie likvidačné a v septembri ho musím zatvoriť,“ priznáva Katarína so smútkom v hlase.

Finančný masaker pre malých živnostníkov

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) uviedlo, že z projektu, ktorého hlavným cieľom mala byť podpora mladých podnikateľov a znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, bolo k 17. aprílu tohto roka podporených takmer 3 600 živnostníkov. Štatistiku o tom, koľkí z nich museli dotáciu vrátiť kvôli rovnakému administratívnemu problému, údajne nevedie.

Podľa našich informácií však kozmetička Katarína zďaleka nie je jediná, ktorú postihol takýto osud. Pridávajú sa k nej aj ďalší Slováci, ktorí ani len netušili, že snaha rozbehnúť nové podnikanie a prispievať do slovenskej ekonomiky sa im kruto vypomstí.

Jednou z nich je Martina, ktorá od štátu získala najvyššiu možnú čiastku vo výške približne 7 500 eur. Tie využila na nákup náradia a zdravotné poistenie v oblasti výroby drevených výrobkov. Aj ona doplatila na to, že výdavky hradila z nového podnikateľského účtu, namiesto osobného, ktorý pôvodne uviedla v dohode.

„Úrad trvá na vrátení takmer celej sumy. Je to finančný masaker, pretože všetky peniaze z príspevku sme už, samozrejme, použili,“ približuje Martina. Priznáva, že tiež mala snahu situáciu vyriešiť inak, než vrátením príspevku. „Napísala som námietku, odvolanie, ale nič nepomohlo. Úrad trvá na vrátení príspevku,“ konštatuje nešťastne.

Neprimeraný trest za banálne pochybenie

K poškodeným sa pridáva aj Zuzana, ktorá našej redakcii poskytla všetky dokumenty týkajúce sa projektu, vrátane dohody, ktorú žiadatelia podpisovali s príslušnými úradmi práce.

Vyplýva z nej, že štát poberateľov síce upozornil na skutočnosť, že „za oprávnené budú považované platby len z bankového účtu uvedeného na prvej strane dohody“ a nariadil im každú zmenu údajov oznámiť najneskôr do 10 kalendárnych dní, avšak kontrolný mechanizmus nastavil nielen prísne, ale podľa právnikov aj neprimerane.

Žiadatelia sa totiž v odvolaniach opakovane odvolávajú na skutočnosť, že finančný príspevok skutočne použili na účel, ktorý vyplýva z dohody, a teda na vytvorenie pracovného miesta prostredníctvom samozamestnania.

„Je veľmi otázne, či je automatické vrátenie 100 percent príspevku primerané v situácii, keď bol hlavný účel podpory reálne splnený a porušenie spočíva len v neoznámení zmeny účtu. Takýto postup môže byť formálne obhájiteľný, ale z pohľadu proporcionality a spravodlivosti sa nejaví ako bezproblémový,“ vysvetľuje Ján Azud, partner advokátskej kancelárie Ružička and Partners.

Pobúrenie u poberateľov príspevku navyše vyvoláva aj fakt, že ich na povinnosť nahlásiť zmenu účtu nikto neupozornil. Podľa informácií z jedného z úradov ju z celkového počtu 70 žiadateľov nahlásili iba štyria. „Ostatní nevedeli, že aj toto spadá pod zmeny, ktoré je potrebné nahlásiť,“ približuje mladá matka a podnikateľka.

Všetci poberatelia príspevku si pritom podľa ich vyjadrení prešli školením, na ktorom im školitelia prízvukovali ich povinnosti, vrátane zmien, ktoré musia oznámiť úradom, ak nechcú o dotáciu prísť. „Spadalo tam napríklad ukončenie alebo pozastavenie živnosti, zmena sídla prevádzky a podobne. Nič o podnikateľských účtoch sa tam nespomínalo,“ hovorí Zuzana.

Doplatili na transakčnú daň

ÚPSVaR si však za svojím postupom stojí. Podľa úradu sa príjemcovia príspevku podpisom dohody zaväzujú dodržiavať všetky ustanovenia vyplývajúce z obsahu záväzkového vzťahu, a to v plnom rozsahu.

„Uvedené sa týka i zmeny čísla bankového účtu, z ktorého príjemca príspevku plánuje realizovať platby, respektíve úhrady výdavkov. Zmenu dohody o poskytnutí príspevku je možné vykonať iba formou písomného dodatku k dohode na podklade žiadosti príjemcu príspevku o jeho vyhotovenie,“ ozrejmuje tlačové oddelenie ústredia práce. Dodáva tiež, že klienti majú možnosť oboznámiť úrad a požiadať ho o vyhotovenie dodatku vo chvíli, keď si uvedomia svoje pochybenie.

Problém je, že mnohí z nich si vôbec neuvedomili, že snahu dodržať zákonom stanovenú povinnosť –mať zriadený podnikateľský účet – štát vyhodnotí ako pochybenie.

Advokát Azud považuje tento argument poberateľov dotácie za logický. „Daň z finančných transakcií bola zavedená s účinnosťou od 1. januára 2025 a finančná správa zároveň komunikovala, že podnikatelia mali mať zriadený transakčný účet najneskôr k 31. marcu 2025. To podporuje tvrdenie, že zmena účtu mohla byť vyvolaná novou zákonnou povinnosťou, nie snahou obísť pravidlá,“ približuje.

Zároveň však podľa neho treba brať do úvahy skutočnosť, že podľa finančnej správy nebolo vždy nutné zakladať úplne nový účet, takže tento argument nemusí nutne padnúť na úrodnú pôdu a musí sa posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu.

Je však otázne, či k individuálnemu posudzovaniu námietok vôbec dochádza. Podľa Zuzaniných informácií totiž úrady práce v metodike nemajú ukotvené sankcie za omeškanie a ani postup pri podaní námietok, čo znamená, že sú automaticky povinné vyjadriť zamietavé stanovisko.

Naopak, respondentka Martina nestráca nádej a verí, že veci by sa napokon mohli pohnúť tým správnym smerom. „Požiadali sme o splátkový kalendár, na čo sa nám ozvala pani z úradu, ktorá začala celú tú vec riešiť, pretože sa jej to tiež nepozdávalo. Zatiaľ sme teda nemali nič platiť a čakáme na vyjadrenie.“

Stanovisko ÚPSVaR však zatiaľ zostáva nekompromisné. Tvrdí, že účastníci dohody svojím podpisom potvrdili, že si ju riadne a dôsledne prečítali, jej obsahu porozumeli a súhlasia s ním, a na znak súhlasu ju podpisujú.