V Nepále umierali ľudia rýchlo, utopilo ich bahno. Lekár vysvetľuje, čo sa deje, keď telo zovrie smrtiaca masa

Mohutná vlna vody, bahna, skál a trosiek v Nepále pripravila o život stovky ľudí a tisíce ďalších sú nezvestné. Pri takýchto katastrofách je smrteľnou kombináciou udusenie, tlak obrovskej masy na hrudník, devastačné poranenia aj podchladenie. O život ide aj záchranárom.  

Katastrofu v Nepále 26. augusta vyvolal kolaps vysokohorského ľadovca, po ktorom sa horskými údoliami prehnala mohutná vlna ľadovej vody, skál a trosiek. V Nepále doteraz našli 1 114 tiel a 3 916 ľudí zostáva nezvestných. Čínske úrady hlásia 16 mŕtvych a 546 nezvestných. Záchranári stále hľadajú tých, čo prežili a prekopávajú sa vrstvami stvrdnutého bahna, ktoré zaplavilo aj viacero tunelov vodných elektrární. Doteraz z nich vytiahli iba telá, tímy však pokračujú vo vŕtaní a odstreľovaní nánosov.

Voda s blatom a množstvom materiálu, ktoré cestou pozbierala bola hlavnou ničivou silou. A zjavne aj príčinou úmrtia väčšiny obetí a tých, ktorých doposiaľ nenašli. Odborníci sa zhodujú, že v prípade udusenia blatom nemali ľudia veľa šancí. Asfyxia je dusenie spôsobené tým, že telo nemá dostatok kyslíka. Môže vzniknúť napríklad pri upchatí dýchacích ciest, utopení, zavalení hrudníka, vdýchnutí dymu alebo pri zasypaní blatom či zeminou.

Zavalení obrovskou hmotou

Ak nedostatok kyslíka trvá dlhšie, človek môže stratiť vedomie, dôjde k poškodeniu mozgu a napokon k zástave srdca. Pri zavalení bahnom to býva kombinácia upchatia nosa a úst, vdýchnutia bahna a tlaku na hrudník, ktorý znemožní dýchanie.

Každé zasypanie blatom s poruchou dýchania záchranári označujú ako “okamžitá život ohrozujúca udalosť”. A aj keď sa rozlišujú rôzne druhy takéhoto udusenia, väčšinou ide o ich kombináciu. Ak blato upchá ústa, nos alebo horné dýchacie cesty, človek sa nemôže nadýchnuť, hoci pľúca samotné nemusia byť poškodené. Ak sa blato vdýchne do priedušnice a priedušiek, vyvolá to nedostatok kyslíka v tele. V riedkom blate a vode sa človek utopí. Ale v Nepále zostali viacerí ľudia aj pritlačení hmotou a nemohli sa nadýchnuť. Nezomreli pre problémy s dýchaním, ale ich telo bolo v zovretí tuhnúcej hmoty vody a bahna a nemali šancu sa vyslobodiť.

Chlad zranenia zhoršuje

“Ak niekto zostane zavalený zeminou, blatom a stáva sa to aj u nás, keď sa napríklad zosunie nezaistená hmota pri stavbe, tak je veľmi dôležité, ako rýchlo sa k človeku záchrana dostane. Aj to, ktorá časť tela bola zavalená. Určite je vyššia šanca pri dobrej koordinácii všetkých záchranných zložiek. Dôležitá je aj dĺžka zavalenia, rozsah iných zranení. Potrebná je podpora dýchania, ale i ošetrenie zranení, fixácia kostí,…”uviedol Attila Gányovics, lekár, záchranár a predseda Slovenskej spoločnosti urgentnej medicíny.

“Z videí, ktoré som videl z tragédie v Nepále, predpokladám, že veľa ľudí sa udusilo, ale mnohí zomreli aj na rôzne devastačné poranenia, pretože tam pôsobili obrovské sily. A netreba zabudnúť na to, že voda s blatom bola studená. Je to smrteľná kombinácia pretože, čím je telo vystavené väčšiemu chladu, tým sa zhoršuje prognóza na záchranu,” dodal špecialista urgentnej medicíny.

Záchranári v ohrození

Problémom katastrofy v Himalájach však bolo, že záchranári sa v neprístupnom teréne k doslova “spláchnutým” ľuďom dostali neskoro. A záchranné práce boli od začiatku veľmi nebezpečné aj pre nich samotných.

Jakub Filipko, skúsený slovenský záchranár, ktorý pomáhal aj pri zemetraseniach nedávno vo Venezuele a predtým v Turecku, k situácii v Nepále stručne povedal, že ide určite o veľmi náročný proces záchrany a pátranie v takomto teréne je extrémne náročné.

Výnimočne v horách a močiaroch

Na Slovensku v Monkovej doline v Belianskych Tatrách pri Ždiari 11. júla 2024 sa počas silnej búrky a prudkého dažďa uvoľnil svah a vznikla masa bahna, kameňov a stromov, ktorá zasiahla turistický prístrešok, kde sa pred počasím ukrývali turisti. Zahynuli dve ženy a ďalší štyria ľudia boli zranení. Obete utrpeli zranenia nezlučiteľné so životom, masa bahna a kameňov ich úplne zasypala.

Topenie sa v močiaroch, či rašeliniskách, nie je taký extrém, ako sa zvyčajne ukazuje v dramatických filmoch. Príručky záchrany radia, že ak sa človek začne prepadať do hlbokého bahna alebo močiaru, najdôležitejšie je nepanikáriť a nerobiť prudké pohyby. Prudké trhanie nôh môže zabáranie ešte zhoršiť.

“Skúste sa zakloniť alebo ľahnúť na chrbát, aby človek rozložil hmotnosť na väčšiu plochu. Nohy treba vyťahovať pomaly, jednu po druhej, skôr kývavým pohybom než silným trhnutím. Ak máte palicu, konár alebo batoh, môžete ich použiť na zväčšenie opornej plochy,” uvádza sa v inštruktáži, ako sa neutopiť v močiari.

Na Slovensku však býva oveľa častejšie zavalenie zeminou pri rôznych výkopových prácach, keď množstvo zeminy skôr pritlačí, ako udusí človeka.

Témy:
Nepál
záchranári
asfyxia
katastrofa
zavaleni

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.