Smer pod tlakom Republiky: Fico oživuje mýty o Husákovi, kým Blaha dráždi luxusnou vilou (videopodcast)

„Naša politická reprezentácia nám doslova ‚zbombicnieva‘ a namiesto vecnej argumentácie preberá agresívne správanie internetových extrémistov. Keď vládni činitelia namiesto vysvetľovania svojich miliónových majetkov útočia na novinárov a robia z nich terče prenasledovania, prekračujú akékoľvek hranice politickej kultúry“ – politológ Jozef Lenč o aktuálnej kauze Ľuboša Blahu.  

Kondícia vládnej koalície pred rozhodujúcim rokom, ktorý je „volebno-predvolebný“.

Čím žije?

Stámiliónovými projektmi jadra, vody a hliníka, na pozadí ktorých vychádzajú najavo personálne trenice až na pôdoryse koaličných lídrov.

Štátnymi oslavami, na ktorých sa adorujú kontroverzné postavy minulosti ako Gustáv Husák či Vladimír Mečiar. Či vyzdvihovanie Ruska a agresora Vladimira Putina.

Medzitým vychádzajú na povrch informácie o ďalšej miliónovej vile ďalšieho z rodiny sociálnych demokratov. Keď deklarovaný marxista a „hlas chudoby“ žije v luxuse, no sociálnych sieťach sa za zverejnenie tohto paradoxu vyhráža „vlastnou medicínou“, ak sa z textu nestratia adresa a fotky jeho luxusu.

A na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici sa rozpletajú uzly kauzy Očistec, ktorá je o údajnej zločineckej skupine v polícii v rokoch Ficových vlád.

Aká politická jeseň nás čaká? A črtá sa tejto vládnej zostave alternatíva? Téma pre politológa Jozefa Lenča.

Andrej Danko žiada výmenu Tomáša Tarabu, avšak premiér Robert Fico ho napriek tomu verejne podržal, čo sme videli aj v pondelok v Gabčíkove. Čo tento konflikt hovorí o dnešnom rozložení síl vo vládnej koalícii?

V prvom rade to, ako dlho sa naťahuje výmena, o ktorej SNS tvrdí, že na nej trvá a je pre ňu dôležitá, podčiarkuje celkové fungovanie tejto koalície. Slovenská národná strana, respektíve jej predseda Andrej Danko a dnes už nezriedka aj Roman Michelko ako tvár SNS, majú síce silné vyjadrenia a kritizujú niektorých ministrov – v tomto prípade Tomáša Tarabu –, ale v konečnom dôsledku nie sú ochotní urobiť odvážne politické rozhodnutie. Nie sú ochotní urobiť čokoľvek, čo by zvýšilo ich politickú prestíž. Napriek svojej kritike stále opakujú, že nie sú ochotní a nechcú odísť z vládnej koalície, čím vlastne ukazujú svoju bezzubosť.

Keď hovoríte o neochote, je za tým skôr strach, že by stratili miesto pri vládnom stole?

Áno, môžeme to vnímať ako strach, ale platí, že kto sa bojí, nech nechodí do lesa. Kto nechce robiť politiku, nech do nej nejde. Andrej Danko ukazuje, že mu nejde o politiku ako takú, ale skôr o konkrétne ekonomické, politické či mocenské benefity, ktoré vyplývajú z toho, že je súčasťou vládnej koalície. V tomto kontexte sa prejavuje skôr ako slaboch než ako politik, ktorý chce reálne robiť politiku.

Boj o stámiliónové štátne projekty na envirorezorte

Tento konflikt medzi Andrejom Dankom a Robertom Ficom kvôli ministrovi Tarabovi prichádza v čase, keď sa na ministerstve životného prostredia rozhoduje o stámiliónových projektoch. Je Tomáš Taraba pre Roberta Fica naozaj takým dobrým ministrom, alebo ide skôr o zápas o to, aby mal Úrad vlády a samotný premiér kontrolu nad týmito veľkými štátnymi projektmi?

Sú to dve roviny. Prvá rovina je, či načasovanie tejto požiadavky a s tým spojených rozhodnutí, ktoré môžu niekomu priniesť ekonomické benefity – ako to naznačoval samotný predseda SNS a tiež vo svojom mediálnom vyjadrení Eduard Chmelár, ktorého za to Robert Fico následne skritizoval –, je dielom náhody. V politike sa však náhody stávajú len málokedy. Ak sa pozrieme na politickú históriu SNS, môžeme predpokladať, že toto načasovanie nie je náhodné.

Zároveň je zaujímavé a až pitoreskné, že SNS síce požaduje zmenu na poste ministra životného prostredia, ale nechce tam dosadiť svojho vlastného člena alebo nominanta, ktorého majú na ministerstve ako štátneho tajomníka. Namiesto toho navrhujú človeka, ktorý má k strane v podstate rovnaký vzťah ako Tomáš Taraba. To znamená, že ide opäť o nestraníka, ktorý nemá so stranou SNS žiadne reálne väzby. Ak by SNS chcela skutočne participovať na týchto výhodách, presadzovala by tam svojho vlastného člena a nie niekoho bez straníckych väzieb.

Ako čítate tento paradox pri SNS? Taraba, ktorý nie je členom SNS a má odísť, má podporu premiéra. Robert Fico ho v Gabčíkove verejne ocenil za to, že má na rozdiel od iných ministrov odvahu brať na seba kritiku a podpisovať stámiliónové zákazky. Tým narážal napríklad na ministerku hospodárstva Denisu Sakovú z Hlasu, ktorá naťahuje proces ohľadom jadrového zdroja. Prečo prichádza SNS s ďalším paradoxom a ďalším nestraníkom?