Maďarský oligarcha blízky Viktorovi Orbánovi si zabezpečil biznis na Slovensku. Spojil sily s jedným z najbohatších Slovákov

obchodnyregister 2026.04.24.

Nenápadná eseročka Torreol z roka na rok zahviezdila, keď jej raketovo narástli tržby aj zisk. Stoja za ňou vplyvní slovenskí veľkopodnikatelia, ku ktorým sa teraz pridal aj šéf MOL-u.  

Článok vznikol v spolupráci s Investigatívnym centrom Jána Kuciaka.

Zatiaľ čo sa v Budapešti po prehratých parlamentných voľbách a konci šestnásťročnej éry Fideszu začína veľké politické upratovanie, dlhoročný šéf petrochemického gigantu MOL Zsolt Hernádi a jeden z najbohatších Maďarov si v tichosti pripravil lukratívny biznis na Slovensku. Len dva týždne pred volebným zemetrasením v Maďarsku totiž firma prepojená na tohto vplyvného oligarchu získala päťpercentný podiel v slovenskej spoločnosti Torreol.

Z pohľadu rastu tržieb je táto firma doslova úkaz v slovenskom biznise. Založil ju vplyvný slovenský podnikateľ a bývalý politik Ján Sabol, ktorému patrí 17. miesto v rebríčku najbohatších Slovákov s majetkom 450 miliónov eur spolu s exšéfom SPP Richardom Prokypčákom. A v priebehu jediného roka dokázali zvýšiť tržby z nevýrazných 40-tisíc eur až na 54 miliónov eur.

Kto stojí za rastom tržieb?

Takýto raketový rast nie je len výsledkom šikovného marketingu, ale predovšetkým strategických zmlúv so súkromníkmi aj štátnymi inštitúciami. Tou najzaujímavejšou referenciou, ktorou sa firma pýši priamo na svojom webe, je však bratislavská rafinéria Slovnaft, kľúčová časť v portfóliu maďarskej skupiny MOL. Keďže Torreol je primárne dodávateľom plynu a v druhom rade dodávateľom elektriny, Slovnaftu pravdepodobne dodáva jednu z týchto energetických komodít.

Práve tu sa začína odvíjať zaujímavá majetková rošáda. Koncom marca, teda len dva týždne predtým, ako strana Fidesz po šestnástich rokoch definitívne stratila moc v Maďarsku, získala päťpercentný podiel v Torreole spoločnosť Solva Gamma. Táto firma pôsobí ako predĺžená ruka Zsolta Hernádiho, ktorého majetok odhaduje maďarský Forbes na stovky miliónov eur. S Hernádim fondy stojace za Solva Gamma spája aj maďarský magazín Válasz online.

Hernádi, ktorý stojí na čele MOL-u už štvrťstoročie, tak vstúpil do podnikania firmy, ktorá je zároveň významným dodávateľom jeho vlastnej rafinérie. Vzniká tak podozrenie z potenciálneho konfliktu záujmov, kedy šéf nadnárodného koncernu súkromne profituje z obchodov, ktoré uzatvára ním riadená dcérska spoločnosť.

Podľa maďarského ekonomického novinára portálu Válasz Online, Andrása Bódisa, súkromná spoločnosť v podstate nakupuje od koho chce, avšak dodáva, že „burzové spoločnosti by mali byť transparentné.“

chart visualization

Malý podiel nemusí byť bezvýznamný

Navyše ani oficiálne malý 5-percentný podiel v spoločnosti nemusí znamenať bezvýznamný vplyv.

Ako hovorí partner kancelárie Taylor Wessing Andrej Leontiev, v prípade 5-percentného podielu sa nemusí takáto zmena nutne objaviť aj v registri partnerov verejného sektora. „Obyčajne 5-percentn‎ý spoločník nespĺňa definíciu konečného užívateľa v‎ýhod,“ vysvetľuje.

Advokát, ktorý tiež stál pri zrode tzv. protischránkového zákona, však dodáva, že aj keď je to bežnou praxou, nízky podiel nemusí znamenať, že daný subjekt spoločnosť neovláda alebo nemá z nej výrazný hospodársky prospech. „Spoločníci si totiž môžu dohodnúť, že aj s 5-percentným podielom je napríklad spojené právo na 30-percentný podiel na zisku alebo právo veta voči rozhodnutiu ostatných. V takom prípade by aj 5-percentný spoločník bol považovaný za konečného užívateľa výhod,“ dodáva Leontiev.

chart visualization

Orbánovský štýl vlastníctva

Spôsob, akým Hernádi do slovenskej plynárenskej firmy vstúpil, nesie znaky takzvanej „orbánovskej ekonomiky“. Podiel v Torreole totiž vlastní maďarský investičný fond Solva V Magántőkealap. Jeho správcom je Gran Private Equity, kde majoritný podiel patrí šéfovi MOL Hernádimu. Tieto takzvané privátne kapitálové fondy sa v Maďarsku stali mimoriadne populárnym nástrojom pre podnikateľskú elitu blízku odchádzajúcej vláde Viktora Orbána a nesú vznešené označenie „systém národnej spolupráce“.

Tieto fondy fungujú totiž podobne ako offshore schránky – umožňujú investorom vkladať a zhodnocovať obrovské sumy peňazí bez toho, aby museli verejnosti odhaliť svoju identitu. Podľa zistení maďarskej pobočky Transparency International navyše do takýchto fondov, vrátane fondu Solva V, tiekli aj milióny eur aj zo štátnych zdrojov prostredníctvom Maďarskej investičnej banky.

Bódis pripomína, že spoločnosť MOL momentálne nie je v štátnom vlastníctve Maďarska, jej najväčšími vlastníkmi sú nadácie spravujúce majetok vo verejnom záujme, ktoré v súčasnosti nie sú štátne. Koncern bol vo vlastníctve Maďarska len do roku 2018. Ako na to poukázal aj denník Napunk, v tom čase vlastnilo 25,24 percent akcií. Tieto akcie darovala Orbánova vláda v troch splátkach nadáciám, spravujúcim univerzitu Corvinus a Mathias Corvinus Collegium, a nadácii MOL Új-Európa. S týmto krokom štát de facto stratil svoju kontrolu nad MOL-om. Takéto prevedenie štátneho majetku do súkromných rúk sa v Maďarsku stalo bežnou praxou.

Firmy mlčia

Ani MOL, ani samotná spoločnosť Torreol nereagovali na naše otázky týkajúce sa ich vzájomného prepojenia a transparentnosti týchto transakcií. Podobné schémy sme mohli v minulosti sledovať aj pri oveľa väčšom hráčovi na trhu, firme MET Slovakia. Tam sa v pozadí objavovali väzby na slovenských oligarchov ako Világi, Brhel či práve Sabol, hoci oficiálne figuroval v štruktúrach nastrčený právnik z Írska. Ukazuje sa, že sieť vzťahov medzi slovenskou podnikateľskou elitou a špičkami maďarskej energetiky je oveľa hustejšia, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Dlhoročné partnerstvo medzi Sabolom a Hernádim sa však najviac zocelilo v biznise s biopalivami. Sabolova skupina Envien, ktorá patrí k európskej špičke v tomto odvetví, začala so Slovnaftom a MOL-om spolupracovať už pred dvadsiatimi rokmi, prakticky okamžite po svojom založení. Od dodávok bioetanolu cez spoločné investičné projekty v podniku MEROCO až po maďarského výrobcu bionafty Rossi Biofuel sa ich záujmy natoľko preplietli, že dnešný vstup Hernádiho do Sabolovho plynárenského biznisu v Torreole sa javí skôr ako logické pokračovanie ich spoločnej cesty než ako náhodný obchod.