
Dron naložený semtexom narazil do ukrajinského lietadla na základni NATO v Lipsku, no nálož zlyhala. Európa zisťuje, či Rusko prekročilo hranicu hybridnej vojny.
Bol veľký asi ako bežná mikrovlnka, no dron ruskej výroby mohol napáchať obrovské škody, vrátane ľudských obetí.
Ak by nálož v ňom explodovala, ocitli by sme sa možno aj v otvorenej vojne s Ruskom. Niektorí bezpečnostní experti dokonca tvrdia, že sme boli od toho doslova len centimeter.
Na letisku v nemeckom Lipsku bola začiatkom augusta už tma, keď na ploche stálo zaparkované ukrajinské nákladné lietadlo a vzduchom sa k nemu nepozorovane priblížil FPV dron. Bol naložený vojenskou trhavinou československej značky Semtex.
Nasledoval náraz do krídla lietadla. V tej chvíli sa mal spustiť mechanizmus, ktorý by okolie zasiahol obrovským výbuchom a následným požiarom. Zariadenie však zlyhalo. Nálož nevybuchla.
Letisko Lipsko/Halle využíva NATO v rámci misie „Strategic Airlift International Solution“, ktorej cieľom je dodávať výzbroj, strelivo, zbrane a ďalšiu vojenskú techniku do najvýchodnejších krajín Aliancie a na Ukrajinu prostredníctvom letov prevádzkovaných ukrajinskými nákladnými leteckými spoločnosťami.
Podobných incidentov, zdá sa, pribúda a skúsenosti má s tým aj Slovensko, keď minulý mesiac v závode na výrobu dronov firmy Skyeton neďaleko Prešova zabránili podpaľačskému útoku napalmom.
Incidenty majú toho viac spoločného – terčom všetkých z nich sú miesta, kde sa vyrába či prepravuje vojenská pomoc Ukrajine. Aj preto je „obvyklým podozrivým“, úplne logicky, Rusko.
Moskva to odmieta, no incidentov podobného typu je už toľko veľa, že vojenskí experti a tajné služby si začínajú byť prakticky isté, že Moskva spustila voči ukrajinským spojencom v Európe druhú fázu vojny. Najskôr bola len hybridná, teraz však prerastá už do otvorených fyzických útokov.
Od katastrofy sme boli centimeter
To, že sa na nemeckom letisku nezačala počítať bilancia obetí a masívnych materiálnych škôd, bolo podľa neskorších zistení vyšetrovateľov len dielom mimoriadnej náhody. Nemecký poslanec a člen parlamentného výboru pre kontrolu spravodajských služieb Konstantin von Notz neskôr situáciu opísal stručne: „Mohla to byť absolútna katastrofa,“ cituje ho americký denník Washington Post.
Nico Lange, politický konzultant a bývalý šéf štábu nemeckého ministerstva obrany, dodal, že letisko delila od obrovskej pohromy len čistá náhoda.
Tento incident z Lipska však neostal osamotený. V ten istý deň, keď vyšetrovatelia zaisťovali prvý dron s výbušninou, sa iný bezpilotný dron zrazil s nákladným lietadlom, ktoré nemohlo pristáť pre uzavretie letiska. O desať dní neskôr sa v poli neďaleko letiskového areálu našiel tretí dron, opäť so stopami po vojenskej trhavine.
Z detailov, ktoré postupne prenikajú na verejnosť, sa začína rysovať celkový obraz. Nemeckí zákonodarcovia pracujú s verziou, že na tomto významnom dopravnom uzle, ktorý využívajú aj európske a aliančné vojenské lietadlá, bol naplánovaný komplexný útok.
Ticho a váhanie v Berlíne
Kým vyšetrovatelia v Lipsku zbierali stopy semtexu, politická reakcia v Berlíne bola pôvodne opatrnejšia a nemecká vláda sa v prvých dňoch po incidente snažila situáciu komunikovať zdržanlivo.