72-tisíc migrantov za jediný deň. Čo sa odohralo v Ceute a prečo teraz celé Španielsko ukazuje na Maroko?

Španielsko chce po bezprecedentnom júlovom príchode desiatok tisíc migrantov posilniť ochranu Ceuty za pomoci Európskej únie. Premiér Pedro Sánchez žiada stálu prítomnosť agentúry Frontex aj osobitnú misiu Europolu. Odmieta však tvrdenia, že masový prechod migrantov organizovali marocké bezpečnostné zložky. Migračná kríza medzitým prerástla do vnútropolitického konfliktu – v uliciach španielskych miest demonštrovali desaťtisíce ľudí a opozícia žiada vládu, aby voči Rabatu postupovala tvrdšie.  

Španielsko požiada európske inštitúcie o výraznejšiu pomoc pri ochrane Ceuty, kde 30. júla v priebehu niekoľkých hodín prekročilo hranicu z Maroka približne 72-tisíc ľudí. Premiér Pedro Sánchez vo štvrtok pred poslancami oznámil, že Madrid chce v španielskom autonómnom meste na severe Afriky zabezpečiť stálu prítomnosť misie európskej pohraničnej agentúry Frontex.

Vláda zároveň plánuje užšiu spoluprácu s Europolom.

„Požiadame Europol o vytvorenie osobitnej misie, ktorá by monitorovala nelegálnu migráciu v autonómnom meste Ceuta a zabezpečila, aby sa tejto európskej hranici dostalo európskej podpory, ktorú si zaslúži,“ povedal Sánchez.

Premiér pred parlamentom niekoľko hodín vysvetľoval postup svojej vlády počas najväčšej migračnej krízy, akú Ceuta zažila. Zároveň odmietal obvinenia, že kabinet o pripravovanom návale migrantov vedel alebo že existujú dôkazy o jeho organizovaní marockými úradmi.

Madrid vraj o hroziacej vlne nevedel

Podľa Sáncheza nemala španielska vláda pred 30. júlom informácie, že by mohlo dôjsť k príchodu desiatok tisíc ľudí.

Čísla podľa neho ešte niekoľko dní pred krízou nič podobné nenaznačovali. Od 10. do 25. júla vstupovalo do Ceuty v priemere 37 migrantov denne. Neskôr ich počet začal rásť a 29. júla ich bolo 194. Až nasledujúce ráno sa situácia dramaticky zmenila.

Do približne 19 štvorcových kilometrov veľkej Ceuty, ktorá má okolo 84-tisíc obyvateľov, začali prúdiť desaťtisíce ľudí. Časť priplávala po mori, ďalší sa dostali k hraničným priechodom. Pri obrovskom návale napokon španielska pohraničná stráž jednu z brán otvorila, aby zabránila zraneniam a možnej tragédii v tlačiacom sa dave.

Podľa jednotlivých odhadov sa do mesta dostalo 70-tisíc až 80-tisíc migrantov.

Sánchez opäť označil za jeden z hlavných spúšťačov dezinformácie šírené na sociálnych sieťach. Tie mali skresľovať význam júlového rozhodnutia španielskeho najvyššieho súdu v prípade Alžírčana, ktorý v roku 2024 doplával do Ceuty a španielske úrady ho následne poslali späť do Maroka.

Súd rozhodol, že okamžité vyhostenie nebolo prípustné, pretože muž neprekonal hraničnú bariéru. Na sociálnych sieťach sa však podľa vlády rozsudok prezentoval ako dôkaz, že ľudia, ktorí sa do Ceuty dostanú po mori, nebudú môcť byť vrátení.

Madrid tvrdí, že po verdikte zvýšil ostrahu hranice. Bariéru z bójí v mori však úrady nainštalovali až 1. augusta, teda po masovom príchode migrantov.

Sporná policajná správa

Ešte citlivejšou otázkou zostáva úloha Maroka. Španielske médiá tento týždeň informovali o vyšetrovacej správe národného centra pre migráciu a hranice CENIF, ktorú dostala sudkyňa María Tardónová zo špeciálneho súdu Audiencia Nacional. Ten vyšetruje závažné prípady vrátane organizovaného zločinu a terorizmu a zaoberá sa aj udalosťami v Ceute.

Niektoré médiá správu interpretovali tak, že masový prechod koordinovali marockí žandári či agenti v civile.

Riaditeľ španielskej národnej polície Francisco Pardo to však vo štvrtok odmietol.

„Neexistuje žiadna policajná správa, ktorá by marockým bezpečnostným silám pripisovala plánovanie alebo uskutočnenie hromadného vstupu migrantov do Ceuty z 30. júla,“ uviedol.

Minister vnútra Fernando Grande-Marlaska sa o údajnom obsahu dokumentu dozvedel z médií a od policajného vedenia si vyžiadal vysvetlenie. Ak by polícia mala dôkazy o priamom zapojení Maroka a vláda by o nich nevedela, podľa ministra by išlo o informácie zásadného významu pre rozhodovanie kabinetu.

Samotná správa CENIF podľa denníka El País konkrétneho organizátora migračnej vlny neurčuje. Poukazuje však na laxný postup marockých bezpečnostných zložiek a zároveň spochybňuje, že mohlo ísť o čisto spontánny pohyb ľudí.

Podľa dokumentu mala vlna taký rozsah, že jej dôsledkom bolo faktické ochromenie schopnosti Španielska reagovať.

Sánchez napriek tomu zdôraznil, že v tejto chvíli „neexistujú dôkazy“, podľa ktorých by udalosti naplánovalo alebo podporilo Maroko.

Desaťtisíce sa vrátili za niekoľko hodín

Premiér zároveň ocenil spoluprácu Rabatu bezprostredne po vypuknutí krízy.

„Bez úzkej koordinácie s marockými úradmi by nebolo možné dosiahnuť to, čo sa stalo o niekoľko hodín neskôr,“ povedal. Podľa Sáncheza sa za menej ako 24 hodín vrátilo do Maroka približne 50-tisíc ľudí a do 72 hodín ich bolo viac než 63-tisíc.

Drvivá väčšina migrantov tak zostala v Ceute iba krátko a do Maroka sa vrátila dobrovoľne.

Koľko ľudí zostáva v meste dnes, je predmetom sporov. Španielska vláda hovorí približne o piatich tisícoch, miestna samospráva odhaduje ich počet až na desaťtisíc. Medzi migrantmi je aj veľký počet maloletých.

Prijímacie centrum, ktoré malo ešte v júli kapacitu iba približne 500 lôžok, úrady v auguste rozšírili zhruba na dvojnásobok. Vláda rozostavila aj veľké stany, časť migrantov však stále nocuje na plážach.

Sánchez pripustil, že po udalostiach z 30. júla sa musí zmeniť celkové nastavenie spolupráce s Marokom. Ako konkrétne, nespresnil.

Podozrenia voči Rabatu nezmizli

Napriek oficiálnemu postoju vlády časť španielskej verejnosti aj opozície podozrieva Maroko, že masovému pohybu ľudí úmyselne nezabránilo.

Podľa tejto interpretácie mohol Rabat migračnú krízu využiť ako nástroj politického tlaku na Madrid.

Vzťahy medzi oboma krajinami komplikuje aj samotný štatút Ceuty. Mesto leží na africkom pobreží, politicky je však súčasťou Španielska a Európskej únie. Maroko si na Ceutu, rovnako ako na druhé španielske autonómne mesto Melillu, robí nárok od získania nezávislosti v roku 1956.

Ceutu v roku 1415 dobyli Portugalci. Španielsku pripadla na základe lisabonskej mierovej dohody z roku 1668.

Práve 2. septembra si mesto pripomína svoj sviatok, Deň Ceuty. Tento rok ho však zatienila migračná kríza a napätie, ktoré po nej v meste zostalo.

Desaťtisíce ľudí v uliciach

Nespokojnosť sa v stredu večer preniesla aj do ulíc španielskych miest.

Na podporu Ceuty a proti vláde Pedra Sáncheza demonštrovali po celej krajine desaťtisíce ľudí. Protesty zvolala španielska federácia obcí a provincií FEMP na základe iniciatívy opozičnej Lidovej strany.

Najväčšie zhromaždenie sa uskutočnilo v Madride, kde podľa vládnych údajov demonštrovalo približne 50-tisíc ľudí. Medzi účastníkmi boli predseda konzervatívnej Lidovej strany Alberto Núñez Feijóo aj líder krajne pravicovej strany Vox Santiago Abascal.

Rečníci zdôrazňovali španielsku zvrchovanosť nad Ceutou a kritizovali Sánchezovu vládu za reakciu na júlovú krízu. Z davu zaznievali aj výzvy na premiérovu demisiu.

Jedným z najčastejších hesiel bolo: „Ceuta nie je na predaj, Ceutu musíme brániť.“

V samotnej Ceute vyšlo podľa médií do ulíc okolo 20-tisíc ľudí. Starosta Juan Jesús Vivas vyhlásil, že protesty po celej krajine ukázali, že mesto „nezostalo osamotené“.

Vo Valencii sa podľa odhadov zišlo približne 25-tisíc demonštrantov. Niektorí tam pálili podobizne premiéra Sáncheza.

V Madride, Barcelone a ďalších mestách sa súčasne konali oveľa menšie demonštrácie proti rasizmu, ktoré organizovali občianske združenia, odbory a ľavicové hnutia.

Napätie v Ceute pokračuje

Situácia v samotnom meste sa podľa miestnych úradov ani viac než mesiac po migračnej vlne nevrátila do normálu.

Proti prítomnosti tisícov migrantov pravidelne protestujú stovky obyvateľov. Objavili sa aj násilné incidenty. Niektorí ľudia podpálili provizórne prístrešky migrantov na pláži a miestni obyvatelia upozorňujú na preťaženosť zdravotníckych zariadení či prípady obťažovania.

Viac než stovku migrantov už úrady vyhostili v súvislosti s trestnou činnosťou. Časť z nich napríklad hádzala kamene na vozidlo s vojakmi dohliadajúcimi na bezpečnosť.

Kríza sa tak pre Madrid nekončí návratom väčšiny migrantov späť do Maroka. Z udalostí z 30. júla sa stal zároveň spor o ochranu vonkajšej hranice Európskej únie, budúce vzťahy s Rabatom aj schopnosť Sánchezovej vlády udržať doma politickú podporu.

Do Ceuty má navyše v najbližších týždňoch pricestovať kráľ Felipe VI. Pôjde o prvú návštevu španielskeho monarchu v meste po takmer dvadsiatich rokoch. Naposledy tam v novembri 2007 zavítal jeho otec Juan Carlos I. s manželkou Sofíou. Kým obyvatelia Ceuty kráľovský pár vítali, na marockej strane hranice vtedy vypukli protesty.

Témy:
Ceuta

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.