Pat okolo Ústavného súdu trvá. Predseda Fiačan žiada o sudcov, NKÚ varuje pred finančnou neistotou

Ústavný súd už takmer tri roky funguje v neúplnom zložení a politická dohoda na voľbe nového sudcu stále nie je. K personálnemu problému sa pridáva vysoká záťaž so sťažnosťami na prieťahy v súdnych konaniach, aj neisté financovanie, na ktoré upozornil NKÚ.  

Návrat poslancov do parlamentu by mohol konečne zmeniť situáciu, ktorá je patová a týka sa fungovania Ústavného súdu (ÚS). Už takmer tri roky je neúplné jeho plénum, čo komplikuje rozhodovací proces súdu, ale i fungovanie štátu. A nie je to štandardný stav, ako by mala táto inštitúcia fungovať.

Posledné vyjadrenie predsedu parlamentu Richarda Rašiho k personálnej situácii Ústavného súdu bolo 8. júla 2026. Raši vtedy v reakcii na výzvu ÚS povedal, že ďalšiu voľbu kandidátov nechce vyhlásiť bez širšej politickej dohody, pretože opakované voľby bez reálnej šance na výsledok by podľa neho problém nevyriešili. Povedal, že je pripravený voľbu vyhlásiť „okamžite“, keď bude politická dohoda a relevantní kandidáti, a že verí, že súčasný stav je iba dočasný.

V parlamente deväť minút

Predseda ÚS Ivan Fiačan sa už niekoľkokrát usiloval vystúpiť v parlamente, aby vyzval poslancov na novú voľbu. Podarilo sa mu to 27. novembra 2025, na 43. schôdzi NR SR, ale hovoril len asi deväť minút. Podľa ÚS je situáciu potrebné “bezodkladne riešiť vyhlásením novej voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu”. Túto kompetenciu NR SR však nevyužila napriek tomu, že vyhlásenie voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu je jej ústavnou povinnosťou.

“Pre stabilitu a efektívne fungovanie ústavného súdu je žiaduce, aby boli všetky sudcovské miesta riadne obsadené. Neobsadenosť pléna ústavného súdu (12 z 13 sudcov) má výrazne negatívny dopad na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky. Prejavuje sa najmä v narastajúcom počte nevybavených návrhov, a to napriek tomu, že sudcovia ústavného súdu vykonávajú svoju agendu v plnom pracovnom nasadení, ” uvádza sa v stanovisku ÚS pre Pravdu.

Sudkyňa radšej neodišla

Situácia sa zhoršila počas leta, keď sa sudkyni Jane Baricovej skončilo12-ročné funkčné obdobie 10. júla 2026. Za sudkyňu Ústavného súdu bola vymenovaná 10. júla 2014. Podľa Ústavy SR ústavný sudca ostáva vo funkcii aj po uplynutí 12 rokov, až kým nový sudca nezloží sľub. Preto sudkyňa Baricová po 10. júli neodišla a Ústavný súd ju stále uvádza medzi svojimi sudcami.

Predseda Ústavného súdu Fiačan dlhodobo poukazuje na potrebu zabezpečenia úplného personálneho obsadenia pléna ústavného súdu. Vyjadril sa, že “v danej veci opakovane komunikoval so všetkými kompetentnými”.

O 30% menej agendy

Zjavne si patovú situáciu uvedomuje aj vláda. Na svojom prvom rokovaní po letnej prestávke,19. augusta, schválila návrh ministerstva spravodlivosti novely zákona o súdoch, podľa ktorého sa má časť vybavovania sťažností na prieťahy presunúť z kompetencie ÚS na všeobecné a správne súdy. Rezort argumentoval tým, že vybavovanie týchto sťažností tvorí približne až 30 % agendy Ústavného súdu.

Ústavný súd by sa tak mal od budúceho roka zbaviť kompetencií, ktoré mu dlhodobo zaberá veľkú časť kapacít. Ústavný súd pritom o právomoc rozhodovať o prieťahoch nepríde, sťažovatelia sa naň však už nebudú obracať ako na prvú inštanciu. Zmena by mala začať platiť od 1. januára 2027.

Podľa Ústavného súdu je takýto stav, kedy ústavný súd koná ako prvá a jediná inštitúcia dlhodobo neudržateľný. “Ústavný súd potrebu takejto zmeny dlhodobo komunikoval a pri odborných diskusiách s ministerstvom spravodlivosti inicioval. Navrhovaná novela je výsledkom diskusií na odbornej komisii zriadenej pre tento účel ministerstvom spravodlivosti, ” potvrdil.

Závislý financovaním

Ústavný súd je síce nezávislou ústavnou inštitúciou, jeho financovanie však zostáva závislé od priebežných rozhodnutí ministerstva financií. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) zistil, že schválené rozpočty Kancelárie ÚS v rokoch 2023 a 2024 nezodpovedali jej reálnym potrebám a v roku 2023 nepokrývali ani časť záväzkov, ktoré mala uzatvorené už z predchádzajúceho roka.

Ústavný súd pracoval teda v rozpočtovej neistote. Jeho rozpočet sa v rokoch 2023 až 2025 dodatočne zvyšoval o 6 až 24 percent a každoročne sa upravoval v priemere 17 rozpočtovými opatreniami. Kontrolóri pritom upozornili, že kancelária „nemala istotu, v akom rozsahu vedenie rezortu financií počas roka schváli potrebné úpravy rozpočtu“, čo mohlo negatívne zasiahnuť aj plnenie jej úloh.

Riziko pre nezávislosť

NKÚ problém pomenoval ako systémové riziko pre nezávislé inštitúcie. „Nie je správne ponechávať nezávislé inštitúcie štátu vo finančnej neistote,“ zdôraznil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo. Podľa neho by sa mali kľúčové orgány štátu sústrediť na svoje ústavné poslanie, no namiesto toho sú „nútené intenzívne riešiť i otázku financovania svojich zákonných činností“. Kontrola pritom neukázala, že by problém vznikal zlým hospodárením samotného Ústavného súdu. Naopak, NKÚ konštatoval, že „Kanceláriu súdu možno označiť za dobrého hospodára“.

ÚS považuje závery NKÚ” za vecné, objektívne a opodstatnené”. Jeho vedenie a vedenie Kancelárie ÚS opakovane komunikovali s príslušnými štátnymi orgánmi, ktoré rozhodujú o rozdeľovaní finančných prostriedkov.” Zabezpečenie stabilných a dostatočných finančných podmienok je nevyhnutným predpokladom na to, aby Ústavný súd Slovenskej republiky mohol svoju činnosť vykonávať nestranne, nezávisle a efektívne,” uvádza sa v stanovisku pre Pravdu.

Témy:
Ústavny súd
ivan fiačan
Národná rada
sudcovia

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.