Putin sa stále opakuje. Kushner a Witkoff sa odvážili ísť do Kyjeva. Čo priniesli z Moskvy?

Je ruský diktátor Vladimir Putin pripravený na mier? Šéf Kremľa v sobotu absolvoval trojhodinovú diskusiu s vyslancami amerického prezidenta Donalda Trumpa. Jeho zať Jared Kushner a realitný biznismen Steve Witkoff mali v Moskve predložiť návrhy, ako na Ukrajine ukončiť vojnu. A, samozrejme, nezabudli pochváliť Putina, čo zachytili aj kamery.  

Čo zaznelo v Moskve

„Keď odídeme do dôchodku, budeme mať všetky tieto neuveriteľné príbehy a spomienky a tie s vami budú na vrchole,“ vyhlásil Witkoff na stretnutí s ruským vládcom.

„Odkázal to Vladimirovi Putinovi, ktorého invázna armáda zabila státisíce ľudí, a kým vedie najväčšiu a najkrvavejšiu vojnu na európskej pôde od druhej svetovej vojny, znásilňuje a plieni,“ okomentoval vyjadrenie Trumpovho vyslanca na sociálnej sieti Twitter (X) Christopher Miller, hlavný ukrajinský korešpondent denníka Financial Times.

Ak už Američania Putinovi lichotia, aspoň to zaberá? Zatiaľ o tom nič nesvedčí. Mierové rokovania boli doteraz dlhodobo zmrazené. Kushnerova a Witkoffova návšteva minimálne ponúkla istú nádej, že sa proces niekam pohne. No z Kremľa zaznievajú v podstate tie isté vyhlásenia ako v minulosti. Diskusia bola vraj veľmi otvorená, ale na Ukrajine je potrebné riešiť korene krízy. V preklade z diplomatického jazyka to očividne znamená, že Moskva chce, aby sa Kyjev podrobil jej vôli.

Putinov poradca Jurij Ušakov podľa televízie BBC vyhlásil, že ruská armáda urobila v bojovej zóne viditeľný pokrok, čo Kushner a Witkoff vzali na vedomie.

„Rozhovory sa neobmedzili len na výmenu názorov na riešenie ukrajinskej krízy – podrobne sa prediskutovali aj ekonomické otázky a potenciálne významné, vzájomne prospešné rusko-americké projekty,“ povedal Ušakov.

Toto bol zjavne opätovný ruský pokus zahrať na obchodnícku strunu Trumpových vyslancov. „Kritici a bezpečnostní analytici poznamenávajú, že transakčný prístup Kushnera a Witkoffa ich robí náchylnými na akceptovanie ruského opisu konfliktu a potenciálnych riešení. Okrem toho je využívanie amatérskych vyjednávačov signálom pre Putina, že Trump nie je naplno odhodlaný viesť mierový proces,“ napísal v analýze na platforme Substack austrálsky generál vo výslužbe Mick Ryan.

Predsa sa však Kushner a Witkoff odhodlali na niečo, čo ešte predtým nikdy nespravili. Po návšteve Moskvy odcestovali do Kyjeva. Rusko a Ukrajina súhlasili s tým, že počas cesty amerických vyjednávačov zastavia útoky na hlavné mestá. Táto dohoda by mala trvať tri dni, ale najmä z ruskej strany nie je jasné, kedy sa vlastne obmedzené prímerie začalo. Ukrajina potvrdila, že z jej pohľadu sa skončí o polnoci zo 7. na 8. septembra.

Čiastočné prímerie?

Olexander Krajev z Ukrajinskej rady pre zahraničné vzťahy – Ukrainian Prism sa na americké snahy pozerá pomerne skepticky.

„V podstate sa nemôžem vyjadriť k ničomu novému, čo navrhli Američania. Im ide o to, aby sa niečo podpísalo. Nevidím v Trumpovej diplomacii žiadnu stratégiu ani konkrétne zmeny v tom, čo Kushner a Witkoff predstavia, ak to porovnáme s minulosťou. Bohužiaľ sme videli, že začali Moskvou a potom prišli do Kyjeva. Takže to vyzerá tak, že v podstate znovu viac rokujú s Rusmi a Ukrajincom jednoducho predstavia jedno zo svojich riešení,“ povedal pre Pravdu Krajev.

Podľa analytika sa môže stať v podstate len jediná vec. „Azda sa dopracujeme k čiastočnému prímeriu. Napríklad, že sa zastavia raketové útoky, alebo sa prestane bojovať na mori, či niečo podobné. Čiže bohužiaľ nemôžeme hovoriť o úplnom stopnutí pozemných bojov. Ak sa niečo podarí dohodnúť, bude to iba niečo menšie. To by mohol byť výsledok,“ predpokladá Krajev.

Ruská vojna proti Ukrajine sa začala v roku 2014 anexiou Krymu. Vo februári 2022 prešla do fázy celoplošnej invázie, ktorá si už vyžiadala státisíce obetí. Rusko odmieta zastaviť agresiu, hoci Ukrajina už vlani na jar súhlasila s 30-dňovým prímerím bez podmienok.

Putin žiada kontrolu nad celým Donbasom, teda aj nad územiami, ktoré neokupuje. Rusko pred zimou zintenzívnilo útoky na civilné ciele vrátane Kyjeva, keďže Ukrajinci sa nemajú ako brániť najmä pred balistickými raketami. Usilujú sa však ďalekonosnými údermi zasiahnuť ruskú ekonomiku, ktorá do veľkej miery funguje vo vojnovom móde.

„Do tejto kyvadlovej diplomacie vkladám trochu viac nádeje ako minulý rok. Myslím si, že teraz v Moskve existuje frakcia, ktorá naozaj chce aspoň čiastočné prímerie. Napríklad také, ktoré obmedzí vzájomné ďalekonosné útoky, alebo zastaví údery na mori. Možno je to niečo, o čo majú záujem obe strany, a čo by sa dalo dosiahnuť. Dá sa teda povedať, že sú veci, o ktorých by sa dalo rokovať,“ uviedol pre Pravdu Andreas Umland z Kyjevského centra pre európsku politiku (EPIK).

Expert vraví, že ruská ekonomika pre vojnu teraz očividne trpí. „Ale stále si nie som istý, či je tlak na Moskvu dostatočný na to, aby sa s ňou dalo seriózne rokovať. Takže uvidíme. Myslím si, že štandardný scenár je, že Rusko bude výmenou za mier opäť požadovať územia a obmedzenie suverenity Ukrajiny. Ale situácia je teraz trochu iná ako pred rokom, keď na Putina nebol žiadny tlak, aby sa zaoberal skutočným prímerím,“ povedal Umland s tým, že pôsobenie Kushnera a Witkoffa vníma aj on kriticky, ale nemyslí si, že iní mediátori by boli úspešnejší, pretože pozície Kyjeva a Moskvy sú naozaj vzdialené.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Rusko
Ukrajina
vojna na Ukrajine
Putinova vojna
Vladimir Putin
Donald Trump
Jared Kushner
Steve Witkoff

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.