Dunaj vysychá, Brusel tlačí na veterné parky. Slovensko ich brzdí, no za sucho draho zaplatí

V čase, kedy stredná Európa bojuje s historicky nízkou hladinou Dunaja sa ukazuje, že miznúca voda nie je iba dopravný či ekologický problém. Slovensko môže v budúcnosti čeliť suchu, ktoré obmedzí výrobu elektriny z vodných elektrární. No krajina zároveň patrí k zarytým odporcom veterných turbín a energie, ktorá by mohla dosahy vysychania zmierniť.  

Dunaj sa v lete dostal do situácie, akú hydrológovia pri Bratislave ešte nezažili. Tohtoročný júl sa stal najsuchším za 125 rokov meraní. Koncom mesiaca sa niekoľko dní sa držal pod hranicou extrémneho hydrologického sucha. Hladina pod vplyvom horúčav, nedostatok zrážok a skoršieho topenia snehu v Alpách poklesla aj v susednom Maďarsku či Rumunsku.

Nejde tak len o problémom pre lode, prírodu či zásoby podzemnej vody. Dunaj je zároveň dôležitým zdrojom vodnej energie. Maďari museli pre nedostatok vody znížiť výkon jadrovej elektrárne Paks, ktorá dodáva takmer polovicu elektriny v krajine. Jej štyri bloky potrebujú vodu z Dunaja na chladenie. Keď hladina rieky koncom júla klesla na historické minimum, výkon elektrárne postupne obmedzili až na desatinu kapacity.

Sucho mení slovenské elektrárne

Dianie sa dotklo aj slovenského Gabčíkova. Patrí medzi najvýznamnejšie zdroje elektriny v krajine a jeho ročne vyrobí okolo ôsmich percent slovenskej spotreby. Voda klesla aj v ňom, no štát uvádzal, že nízku hladinu Dunaja využíva na opravu jednej z turbín. Nešlo o katastrofický scenár ako v Maďarsku, no ukázalo sa, čo nás čaká, keď počasie zasiahne výrobu elektriny.

„Minulý rok sme zaznamenali historicky veľmi nízku výrobu z prietočných vodných elektrární. Čísla za prvý polrok 2026 síce vyzerali v porovnaní s prvým polrokom 2025 lepšie, ale extrémne sucho a nedostatok zrážok počas júla a augusta tohtoročnú bilanciu zhoršia,” pripomenula dáta odborníčka na energetiku Lucia Liptáková s tým, že predpovede na september tiež ukazujú, že zrážok dosť nebude.

Keď voda ubúda, ubúda aj potenciál na výrobu elektriny. Liptáková zároveň upozornila na to, že prepad výroby elektriny z vody bol výrazný a vlani ho vykryli prečerpávacie vodné elektrárne. „Rovnaký trend v ich nasadzovaní vidíme v číslach aj tento rok,” dodala. Prečerpávacie elektrárne vedia výpadok vodných elektrární zmierniť, ale samy elektrinu navyše nevyrábajú. Fungujú ako batéria – keď je elektriny prebytok, uložia ju a neskôr ju môžu znovu využiť.

Ak budú suchá častejšie a dlhšie, výroba vodných elektrární bude nízka. To je problémom aj pre Slovensko. „Okrem zrážok vo forme dažďa sú pre vodné elektrárne dôležité aj zimné snehové zrážky. Ich nedostatok spôsobuje problémy v jarnej sezóne, keď by mali vodné elektrárne benefitovať z postupného topenia sa snehu,” pripomenula odborníčka. Voda ako zdroj sa delí podľa priorít.

„Je od nej závislé poľnohospodárstvo, ktoré potrebuje závlahy a napájanie zvierat. Priemysel, ktorý zamestnáva ľudí, využíva technologickú vodu. Nevyhnutná je aj pre chladenie jadrových elektrární. Dôležitý je dostatok vody pre ekosystémy, musí byť dodržaný minimálny prietok riek, napájané mokrade a dostatok aj pre prežitie vodných živočíchov. Záchranné zložky využívajú vodné zdroje pri hasení požiarov, ktoré sú počas sucha veľkým rizikom,” prízvukovala Liptáková.

Lacnejšia elektrina vďaka turbínam?

Keď máme menej vody, vodné elektrárne vyrobia menej elektriny. Tým pádom klesne aj množstvo elektriny, ktoré na Slovensku vyrábame z obnoviteľných zdrojov. Kým v roku 2024 bol podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny takmer 25 percent, vlani klesol na asi 18.

Slovensko preto potrebuje viac možností, vrátane veterných elektrární. „Môžu čiastočne pomôcť znížiť závislosť od stavu vody. Sú vhodným doplnkom do energetického mixu nielen k vodným, ale aj k slnečným zdrojom,” uviedla odborníčka.

Liptáková tiež zdôraznila, že na Slovensku sú zahraničné firmy, ktoré chcú nakupovať elektrinu z obnoviteľných zdrojov čoraz viac. Cieľom je získať certifikáty čistej energie, aby mohli mať zelenšie podnikanie. „Potenciálni zahraniční investori sa na dostupnosť zdrojov elektriny pozerajú pri posudzovaní vstupu na náš trh,” doplnila.

Ak nebude mať krajina dosť svojej vlastnej a čistej energie, môže byť pre investorov menej atraktívna. Zároveň viac elektriny získanej z obnoviteľných zdrojov môže podľa odborníčky zmierniť závislosť od nákupu zvonka a znížiť tak ceny obyvateľom. Turbíny však v krajine čelia extrémnemu odporu obyvateľstva, vďaka čomu ich doteraz máme iba päť. To je v rámci získanej energie pre krajinu na úrovni nuly.

Kritika voči veterným parkom je prítomná aj vo vláde. Slovensko má v rámci plnenia energetického plánu EÚ vyčleniť vhodné priestory pre vznik turbín. Akceleračné zóny, ako sa nazývajú, sa však nedostali ani k prerokovaniu. „Toto všetko nás o 10 či 20 rokov dobehne. Buď zmeníme našu stratégiu a inšpirujeme sa západnou Európou, alebo sa budeme sťažovať a čakať, že EÚ prispôsobí pravidlá Slovensku,” zdôraznila na záver Liptáková.

Následne minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) zredukoval plán z pôvodných ôsmich zón na jednu – zostala iba oblasť na Zempline. Podľa odborníčky je výber lokality logický podľa toho, ako máme zdroje energie na Slovensku rozmiestnené. Nemení sa tým však fakt, že zón potrebujeme viacej.

„Po ukončení prevádzky elektrárne vo Vojanoch v marci 2024, nie je na východnom Slovensku iný väčší zdroj. Očakáva sa tam zvýšenie spotreby elektriny kvôli dekarbonizácii priemyslu (týka sa U.S. Steel v Košiciach, ktoré znížili výrobu pre nariadenie únie, tzv. Green deal) a spusteniu výroby automobilov v závode Volvo,” vysvetlila Liptáková, prečo bude treba viac energie práve tam. Táto zóna by mala mať v prípade realizácie vyšší výkon ako Vojany.

Vietor nie je zázračné riešenie

Počas tohtoročných horúčav v častiach Európy (najmä v Nemecku) výrazne klesala výroba z vetra pre bezvetrie. Veterná energia však podľa odborníčky ani nemá byť stopercentnou náhradou zdrojov počas sucha či ďalšiemu vyčíňaniu prírody a s podobnými situáciami sa ráta.

„Môžu nastať obdobia, keď je súčasne málo vody aj málo vetra. Preto je dôležitý energetický mix z rôznych zdrojov a prepojenie so susednými krajinami,” zdôraznila Liptáková s tým, že chýbajúcu výrobu z vody vietor nenahradí. Turbíny sú poistkou. Ak jeden zdroj obmedzí počasie, zastúpi ho druhý.

„V Nemecku sú to plynové a uhoľné elektrárne a dostatočné prepojenie so susednými krajinami, v našom energetickom mixe by sme v takej situácii siahli po plynových elektrárňach,” vysvetlila odborníčka. Ak by sa podiel výroby z vetra u nás zvyšoval, zábezpeku v čase bezvetria by sme mohli postaviť na kombinácii vody, vetra a slnka uskladneného v v batériových úložiskách – na čo sa aktuálne v Európe kladie dôraz. Výpadok energie by sám o sebe jednoducho vrtule nepokryli.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Dunaj
veterné elektrárne
turbíny

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.