Američania spustili diplomatický manéver, aký tu mesiace nebol. Prichádzajú opatrné signály

Americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner v nedeľu v Kyjeve rokovali s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími predstaviteľmi Ukrajiny. Po stretnutiach vyzvali na obnovenie trojstranných rokovaní medzi Spojenými štátmi, Ruskom a Ukrajinou, ktoré by podľa nich mohli posunúť snahy o ukončenie vojny.  

Išlo o prvú návštevu Witkoffa a Kushnera v ukrajinskom hlavnom meste od začiatku vojny. Do Kyjeva pricestovali po sobotňajšom približne trojhodinovom rokovaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve.

Witkoff označil rozhovory na Ukrajine za vecné a vyjadril presvedčenie, že rokovania môžu viesť k dohode. Podľa denníka The New York Times (NYT) zároveň uviedol, že Rusko aj Ukrajina budú musieť pristúpiť na kompromisy.

„Sme presvedčení, že máme potrebné predpoklady na to, aby sme sa k tomu dostali,“ povedal Witkoff.

Kushner uviedol, že za užitočné považuje návrat k formátu priamych rokovaní všetkých troch strán. Podľa neho by sa tak Washington nemusel stavať do úlohy sprostredkovateľa, ktorý samostatne komunikuje postoje Moskvy a Kyjeva.

„Jedna z vecí, o ktorých sme si so Stevom mysleli, že by boli produktívne, je návrat k trojstrannému formátu, ktorý sme dokázali uskutočniť približne pred šiestimi mesiacmi,“ povedal Kushner.

Predchádzajúce rokovania za účasti Spojených štátov nepriniesli dohodu o kľúčových sporných otázkach vrátane územia a bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

Experti brzdia očakávania

Opatrnejšie než americkí vyslanci hodnotia výsledky rokovaní bývalí americkí diplomati pôsobiaci na Ukrajine. William B. Taylor Jr., ktorý bol dvakrát veľvyslancom USA v Kyjeve, pre Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) upozornil, že rozhodujúca otázka neleží na ukrajinskej ani americkej strane.

„Skutočný problém diplomacie nie je v Kyjeve ani vo Washingtone. Skutočný problém diplomacie je v Moskve,“ povedal. Podľa Taylora zatiaľ z Kremľa neprišiel signál, že by Vladimir Putin ustúpil od svojich maximalistických požiadaviek. Za dôkaz skutočného posunu by považoval konkrétne kroky, napríklad prímerie pozdĺž aktuálnej línie frontu, zastavenie diaľkových úderov a útokov na energetickú infraštruktúru.

Podobne zdržanlivý je aj bývalý americký veľvyslanec na Ukrajine John E. Herbst. Súčasnú diplomatickú iniciatívu považuje za jednu z najvýznamnejších amerických snáh za posledné mesiace, upozorňuje však, že zatiaľ nie je jasné, či za intenzívnymi rokovaniami stojí aj reálna ochota Moskvy meniť svoje postoje. „Otázka znie, či je za tým niečo vážne. A odpoveď je: nevieme,“ povedal pre RFE/RL. Herbst zároveň pripomenul, že aj v minulosti americkí predstavitelia hovorili o možnej ochote Ruska ku kompromisu, ktorá sa následne nepremietla do konkrétnych ústupkov. Geoffrey Pyatt, ďalší bývalý veľvyslanec USA v Kyjeve, za kľúčovú prekážku naďalej označuje ochotu Putina pristúpiť k deeskalácii a akceptovať budúcnosť Ukrajiny ako suverénneho štátu.

Skepticky hodnotí perspektívu rýchlej dohody aj americký Institute for the Study of War (ISW). Vo svojej analýze zo 6. septembra uviedol, že Putin počas rokovania s Witkoffom a Kushnerom opätovne signalizoval neochotu pristúpiť na významné kompromisy. Podľa ISW ruské požiadavky presahujú otázku Donbasu a pokračujúce útočné operácie v Sumskom, Charkovskom či Záporožskom regióne naznačujú, že Moskva sa naďalej usiluje o širšie vojenské ciele. Analytici zároveň upozorňujú, že ruské vedenie môže vychádzať z príliš optimistického obrazu situácie na fronte, ktorý nezodpovedá skutočnému tempu ruského postupu.

Malé očakávania od rokovaní má aj ruský opozičný politik a bývalý námestník ministra energetiky Vladimir Milov. V rozhovore pre CNN upozornil, že pred návštevou amerických vyslancov nebolo z verejných vyjadrení Moskvy vidieť náznak zmiernenia jej požiadaviek a postoje Ruska a Ukrajiny podľa neho zostávajú veľmi vzdialené. Milov sa domnieva, že Putin môže návštevu Witkoffa a Kushnera vnímať skôr ako príležitosť sprostredkovať svoje požiadavky Kyjevu prostredníctvom Washingtonu než ako tlak, ktorý by ho prinútil k vlastným ústupkom. Za jeden z hlavných problémov označil ruskú požiadavku na ďalšie územné ústupky Ukrajiny vrátane strategicky významných obranných oblastí v Donbase.

Zelenskyj: Územná otázka zostáva otvorená

Zelenskyj po rokovaniach uviedol, že sa diskutovalo o „niekoľkých nových nápadoch“, podrobnosti však nezverejnil. Za jednu z naďalej nevyriešených tém označil územnú otázku a zložité problémy chce podľa vlastných slov riešiť na úrovni lídrov.

Diskusia sa týkala aj bezpečnostných záruk, budúcnosti Ukrajiny, ekonomickej obnovy a podpory energetickej infraštruktúry počas zimy.

„Hlavné je, že dnes máme možnosť diskutovať o všetkom – o bezpečnostných zárukách, budúcnosti Ukrajiny aj pláne prosperity,“ uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident podporil aj pokračovanie rokovaní v trojstrannom formáte, prípadne s účasťou európskych partnerov. Po dvoch kolách americko-ukrajinských rozhovorov sa v Kyjeve uskutočnilo tretie kolo za účasti predstaviteľov Spojeného kráľovstva, Francúzska a Nemecka.

Podľa Zelenského sa Ukrajina, Spojené štáty a európski predstavitelia plánujú opäť stretnúť v blízkej budúcnosti.

Rokovali aj o protivzdušnej obrane

Jednou z tém bola podľa Zelenského kritická situácia ukrajinskej protivzdušnej obrany. Ukrajina má nedostatok rakiet určených na zachytávanie balistických striel.

Zelenskyj uviedol, že Spojené štáty plánujú v budúcom roku zvýšiť produkciu rakiet pre systémy Patriot. Kyjev podľa neho s týmito systémami počíta pri ďalšej obrane krajiny.

Americká delegácia po príchode do Kyjeva navštívila aj Chrám svätej Sofie, zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Budova utrpela poškodenie okien a okenných rámov pri nedávnych ruských útokoch na ukrajinské hlavné mesto.

Dočasné prímerie sa týkalo iba hlavných miest

Rusko a Ukrajina sa počas návštevy amerických vyslancov podľa CNN dohodli na 72-hodinovom prerušení vzdušných útokov na Kyjev a Moskvu. Opatrenie sa však vzťahovalo iba na obe hlavné mestá, nie na celé územie bojujúcich štátov.

Rusko preto počas noci na nedeľu pokračovalo v útokoch na ďalšie časti Ukrajiny. Ukrajinské vzdušné sily oznámili nasadenie 108 dronov typu Šáhid. Podľa CNN bolo za predchádzajúcich 24 hodín na Ukrajine zabitých desať civilistov a ďalších 65 utrpelo zranenia.

Ruské útoky boli zaznamenané na viacerých miestach krajiny vrátane Kyjevskej oblasti, kde bola zasiahnutá infraštruktúra.

Witkoff a Kushner začali víkendovú diplomatickú misiu rokovaním s Putinom v Kremli. Poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov označil stretnutie za užitočné a tvrdil, že americká strana predstavila viacero návrhov možného riešenia konfliktu.

Biely dom následne uviedol, že obe strany diskutovali o konkrétnych ďalších krokoch, ktoré majú byť predstavené v nasledujúcich týždňoch.

Témy:
vojna na Ukrajine
Putinova vojna
Jared Kushner
Steve Witkoff
Volodymyr Zelenskyj
Vladimir Putin
Moskva
Kyjev
Rusko

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.