Irán sprísňuje kontrolu nad Hormuzským prielivom. Chystá novú zakázanú zónu

Hormuzský prieliv zostáva jedným z hlavných ohnísk konfliktu medzi Iránom a USA, pričom obmedzenia lodnej dopravy už zasahujú globálny trh s ropou.  

Irán v najbližších dňoch oznámi vytvorenie novej zóny s obmedzeným prístupom v Perzskom zálive a zverejní mapy nového námorného koridoru cez Hormuzský prieliv. Rozhodnutie prichádza po tom, ako víkendové vzájomné útoky na lodnú dopravu v pondelok vyhnali ceny ropy nahor.

Nová obmedzená zóna začne tam, kde sa začína americká blokáda Iránu, a bude zasahovať do ďalších oblastí Perzského zálivu, uviedol v nedeľu v rozhovore pre štátnu televíziu tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti Iránu Mohsen Rezáí. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

O pláne bolo poskytnutých len málo podrobností, Rezáí však spresnil, že každá loď, ktorá vstúpi do novej zóny, bude zaradená na sankčný zoznam. Okrem toho budú čoskoro schválené mapy podrobne popisujúce trasy prejazdu cez Hormuzský prieliv – dôležitú energetickú tepnu, ktorá je v súčasnosti pre tankerovú dopravu z veľkej časti uzavretá.

Nový koridor cez prieliv

„Mapy nového medzinárodného koridoru, ktorý leží v iránskych a ománskych vodách a ktorý bude spravovať Irán, sú dohodnuté a mali by byť podpísané v najbližších dňoch,“ vyhlásil Rezáí. „K otvoreniu Hormuzského prielivu sa zaviažeme až vtedy, keď oni (Američania) prestanú so sabotážami, hrozbami a útokmi na Irán,“ dodal.

Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf v nedeľu vyhlásil, že USA by mali pochopiť, že pravidlá hry sa zmenili, „kým nebude neskoro“. „Odteraz každý útok proti záujmom a bezpečnosti Iránu vyvolá rýchlejšiu, tvrdšiu a bolestivejšiu reakciu,“ uviedol v prejave zverejnenom na svojom kanáli na Telegrame. Kálíbáf dodal, že popri vojenskom fronte je teraz hlavným boj o výrobu a životnú úroveň obyvateľov. Ako najdôležitejšie výzvy uviedol prudké výkyvy meny, infláciu, nezamestnanosť a riadenie trhu. Iránci podľa neho dokážu tolerovať ťažkosti, nie však zlé riadenie alebo nečinnosť, a od vlády očakávajú rýchle kroky.

Ropa stále kľúčová

Irán je tretím najväčším producentom v rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a pred vojnou vyvážal 90 percent svojej ropy práve cez terminál na ostrove Chárk. Toky sú však narušené od polovice apríla, kedy sa začala americká blokáda iránskeho exportu.

Americký prezident Donald Trump zverejnil 31. augusta na sociálnych sieťach krátky príspevok sprevádzaný videom vytvoreným umelou inteligenciou, ktoré zobrazovalo ostrov Chárk „rozmetaný na prach“. Iránske úrady v prípade útoku na ostrov prisľúbili tvrdú odpoveď.

Americká reakcia na blokádu

V nedeľňajšom rozhovore pre štátnu televíziu iránsky minister ropného priemyslu Mohsen Paknežád uviedol, že tento ostrov bol v predchádzajúcich mesiacoch zasiahnutý približne 550-krát, no napriek tomu pokračuje v prevádzke. Iránska blokáda Hormuzského prielivu vyhnala ceny palív nahor, čo oslabuje Trumpovu popularitu pred novembrovými voľbami, v ktorých je v stávke kontrola nad Kongresom, píše Reuters.

Americký minister energetiky Chris Wright však pre CNN uviedol, že dodávky ropy cez vodnú cestu stále prechádzajú. „Náš tranzit cez prieliv v súčasnosti dosahuje v priemere viac ako miliónov barelov denne a s prístupovými ropovodmi, ktoré prieliv obchádzajú, sme pravdepodobne na dvoch tretinách a viac úrovne dodávok pred konfliktom. Iránci teda stále spôsobujú problémy, ale námorníctvo Spojených štátov tento boj vyhráva,“ vyhlásil.