Ropa ide nahor a Slováci to pocítia v peňaženkách. Drahšia nafta môže zdražiť aj hypotéky

Napätie okolo Hormuzského prielivu tlačí ceny ropy, pohonných hmôt a energií nahor. Dôsledky sa postupne prenášajú aj do európskej a slovenskej ekonomiky. Drahšie palivá a energie zvyšujú inflačné tlaky, čo môže skomplikovať ďalší vývoj úrokových sadzieb. Pre slovenské domácnosti tak konflikt na Blízkom východe nemusí znamenať iba drahšie tankovanie, ale aj dlhšie obdobie vyšších nákladov na hypotéky. Investori sa zároveň vracajú k väčšej opatrnosti. Upozorňujú na to odborníci z Across Private Investments.  

Hormuzský prieliv patrí medzi najdôležitejšie energetické trasy sveta. Ak sa preprava v regióne skomplikuje, trhy okamžite započítavajú riziko výpadku dodávok ropy a LNG. Cena ropy preto môže rásť ešte skôr, než dôjde k skutočnému fyzickému nedostatku komodity. Vyššie ceny ropy sa následne premietajú aj do cien pohonných hmôt. Na Slovensku sa cena nafty približuje k hranici dvoch eur za liter. Európa zároveň čelí historicky nízkym zásobám nafty a s končiacim sa letom rastie aj dopyt po nej. Cena benzínu sa drží približne na úrovni 1,75 eura.

Pre Slovensko aj celú Európu je pritom dôležitá najmä cena nafty. Nie je totiž iba nákladom motoristov, ale významnou položkou v kamiónovej doprave, logistike, poľnohospodárstve či stavebníctve. Vyššie náklady dopravcov sa preto postupne môžu premietať do cien potravín, materiálov a služieb a v konečnom dôsledku aj do inflácie.

Inflácia v eurozóne podľa predbežného odhadu v auguste vzrástla na 3,3 percenta z júlových 2,9 percenta. V dôsledku toho trhy očakávajú, že Európska centrálna banka vo štvrtok 10. septembra zvýši základnú úrokovú sadzbu o 0,25 percentuálneho bodu. Ak sa tak stane, základná sadzba stúpne na 2,50 percenta a sadzba pri hlavných refinančných operáciách na 2,65 percenta.

„Ak drahšia energia pretrváva dlhšie, jej vplyv sa rozširuje. Firmy platia viac za dopravu, výrobu aj energie a časť nákladov postupne prenášajú na zákazníkov. Z pôvodne energetického problému sa tak stáva širší inflačný tlak. Centrálna banka síce zvýšením úrokov nedokáže zlacniť ropu, môže však tlmiť riziko, že sa vyššia inflácia zakorení v cenách a bude znižovať hodnotu peňazí. Inak povedané, snaží sa tým tlmiť dopyt a udržať cenovú stabilitu,“ vysvetľuje analytik Across Private Investments Jakub Timčák.

Prípadné zvýšenie sadzieb o 0,25 percentuálneho bodu však neznamená, že rovnako okamžite zdražie každá hypotéka. Zmena sa najskôr prejaví pri nových úveroch a pri domácnostiach, ktorým končí fixácia. Pri hypotéke vo výške 100-tisíc eur na 30 rokov môže zvýšenie úrokovej sadzby o 0,25 percentuálneho bodu zvýšiť mesačnú splátku približne o 14 eur. Pri úvere 200-tisíc eur by išlo približne o 28 eur mesačne. Energetický šok môže zároveň oddialiť obdobie, keď by hypotéky začali výraznejšie zlacňovať. Domácnosti tak môžu platiť vyššie úroky dlhšie, než ešte pred niekoľkými mesiacmi očakávali.

„Pre bežnú domácnosť môže mať situácia dva paralelné dôsledky. Jednak jej porastú životné náklady cez drahšie palivá, dopravu, tovary a služby, a zároveň musí rátať aj s vyššími nákladmi na financovanie pri novej hypotéke alebo refixácii existujúceho úveru. V prostredí vyšších sadzieb je zároveň dobré vrátiť sa k jednoduchým pravidlám osobných financií. Domácnosť by mala tvoriť rezervu a mať odložené peniaze na nečakané výdavky a výpadok príjmu a pri vyšších cenách energií má zmysel pozerať sa aj na samotnú spotrebu. Každé euro ušetrené na energiách alebo doprave má v inflačnom prostredí prakticky podobný efekt ako zvýšenie príjmu,“ hovorí portfólio manager Across Private Investments Dominik Hapl.

Vyššie úrokové sadzby menia aj podmienky pre investorov. Dlhopisy pri raste sadzieb krátkodobo strácajú na cene, nové emisie však môžu ponúknuť atraktívnejšie výnosy. Na akciových trhoch bývajú citlivejšie najmä drahé rastové spoločnosti a firmy s vysokým zadlžením. Pre dlhodobého investora však samotný pohyb ceny ropy či jedno rozhodnutie ECB nie je dôvodom na zmenu celej investičnej stratégie. Väčší význam má diverzifikácia a výber spoločností s potenciálom rastu a dostatočne silnými bilanciami.

„Časť portfólia môže byť v bezpečnejších úročených nástrojoch, časť v dlhodobých akciových investíciách a podľa rizikového profilu aj v iných aktívach. Pri akciách je navyše vhodné sledovať firmy, ktoré majú silné bilancie, nízke zadlženie a schopnosť preniesť vyššie náklady na zákazníkov. Dôležitá je aj ropa. Ak zostane drahá dlhšie, lepšie sa môže dariť energetickým spoločnostiam, zatiaľ čo energeticky náročné odvetvia môžu čeliť tlaku na marže,“ uzatvára Dominik Hapl.

Ďalší vývoj bude vo veľkej miere závisieť od toho, ako dlho napätie okolo Hormuzského prielivu potrvá. Ak sa situácia rýchlo upokojí, časť rizikovej prirážky z ceny ropy môže zmiznúť a inflačné tlaky sa oslabia. Ani v takom prípade však nemusí zlacnenie pohonných hmôt prísť okamžite a jeho prejavenie na cenách môže trvať ešte niekoľko týždňov. Ak by však prišla ďalšia eskalácia, Európa by čelila nepríjemnej kombinácii vyššej inflácie a slabšieho hospodárskeho rastu. Pre domácnosti by to znamenalo tlak z dvoch strán – cez vyššie každodenné výdavky aj drahšie financovanie.

Témy:
ropa
Hormuzský prieliv
ceny benzínu

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.