
Kauza zmareného podpaľačského útoku na výrobcu dronov pri Prešove má ďalší zvrat. Krajský súd v Prešove v pondelok 7. septembra zrušil rozhodnutie okresného súdu a do väzby poslal cudzinca obvineného z prípravy obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia. Len pred týždňom pritom sudca po preskúmaní dovtedajších dôkazov konštatoval, že nič nenaznačuje, že muž o pripravovanom útoku vôbec vedel.
Video
Akcia DRON: Bezpečnostné zložky zmarili podpaľačský útok na fabriku na východe Slovenska
Senát Krajského súdu v Prešove v pondelok 7. septembra rozhodol o väzbe štvrtého obvineného v prípade pripravovaného útoku na výrobný závod v Haniske pri Prešove. Ako informovala televízia ta3, verdikt padol v neprítomnosti obvineného.
Ide o výrazný obrat oproti rozhodnutiu z 1. septembra. Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Prešov vtedy návrhu prokurátora na vzatie muža do väzby nevyhovel a prepustil ho zo zadržania na slobodu. Prokurátor sa však s rozhodnutím nestotožnil a podal sťažnosť, o ktorej následne rozhodoval krajský súd.
Okresný súd svoje pôvodné rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní dovtedy vykonaných výpovedí a listinných dôkazov podľa neho „absolútne absentuje čo i len náznak“, že by obvinený vedel o pripravovanom podpaľačskom útoku. Spochybnil tiež, že zabezpečovanie odvozu motorovým vozidlom súviselo s plánovaným činom.
Obvinený Ukrajinec podľa medializovaných informácií popieral, že by o pláne na podpálenie závodu vedel. Jeho úloha mala súvisieť s automobilom a odvozom ďalších osôb. O jeho vine však rozhodnuté nebolo – trestná vec je stále v štádiu vyšetrovania.
Útok mali zastaviť tesne pred realizáciou
Prípad siaha do druhej polovice augusta. Protizločinecká jednotka Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) pripravovaný útok prekazila počas akcie realizovanej 22. augusta. Terčom mal byť výrobný objekt v Haniske pri Prešove, v ktorom sa vyrábajú bezpilotné systémy.
Polícia neskôr informovala, že pri zásahu zaistila väčšie množstvo zápalnej zmesi, náradie, mobilné telefóny, akčnú kameru i ručne vyhotovený plán. Predbežné skúmanie Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru malo ukázať, že zaistená zápalná látka bola zmesou benzínu a polystyrénu – teda materiálom označovaným ako napalm.
Následky prípadného útoku mohli byť podľa polície mimoriadne vážne. Vo výrobnom areáli sa v tom čase mohlo nachádzať približne 70 pracovníkov a hodnota zariadenia a ďalšieho majetku v hale mala dosahovať desiatky miliónov eur. Útok tak mohol vyvolať rozsiahly požiar, ohroziť ľudské životy a spôsobiť škodu veľkého rozsahu.
Bezpečnostné zložky sa prípadom nezačali zaoberať náhodne. Podľa zverejnených informácií vychádzala policajná operácia z poznatkov Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva. Do zásahu sa okrem ÚBOK zapojili aj ďalšie policajné zložky.
Dvaja vo väzbe, jedného zadržali v Nemecku
Pôvodne polícia obvinila troch cudzincov z prípravy obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia, ktorého sa podľa vyšetrovateľov mali dopustiť ako spolupáchatelia na objednávku.
Dvoch mužov – občana Lotyšska a Ukrajiny – zadržali na Slovensku. Okresný súd v Prešove ich 27. augusta vzal do väzby. Obaja proti rozhodnutiu podali sťažnosť. Ďalšieho, 26-ročného Lotyša, zadržali nemecké orgány v Hamburgu na základe európskeho zatýkacieho rozkazu a Slovensko začalo kroky smerujúce k jeho vydaniu.
Štvrtého podozrivého, ďalšieho občana Ukrajiny, polícia zadržala 28. augusta v Košiciach. Následne ho obvinila. Práve jeho väzobné stíhanie sa stalo predmetom sporu medzi okresným súdom a prokuratúrou, ktorý teraz uzavrel verdikt krajského súdu.
Vyšetrovatelia sa zároveň snažia objasniť konkrétnu úlohu jednotlivých obvinených, ich motiváciu a predovšetkým zistiť, kto mal pripravovaný útok objednať. Polícia už pri prvých obvineniach uviedla, že skupina mala konať na objednávku, meno ani pôvod predpokladaného objednávateľa však verejne neoznámila.
Cieľom bol Skyeton
Terčom mal byť závod spoločnosti Skyeton. Ide o firmu s ukrajinskými koreňmi, ktorá vyrába bezpilotné systémy Raybird. Výrobca uvádza, že Raybird dokáže zotrvať vo vzduchu viac ako 28 hodín a má maximálny letový dosah do 2 500 kilometrov.
Slovenská prevádzka v Haniske nie je podľa zistení Pravdy iba jednoduchou montážnou halou. Spoločnosť tam vybudovala výrobný cyklus zahŕňajúci spracovanie kovov, kompozitné materiály, elektrické systémy, montáž aj testovanie bezpilotných lietadiel.
Firma po zmarenom útoku vyslovila presvedčenie, že za pokusom môže stáť Rusko. Slovenské orgány však takéto spojenie zatiaľ nepotvrdili. Policajná prezidentka Jana Maškarová koncom augusta uviedla, že polícia v tom čase nemala dôkaz, že by za prípravou útoku stálo Rusko.
Neznáma skupina sa prihlásila k akcii
Prípad skomplikovalo aj vystúpenie dovtedy málo známej skupiny Global Citizens Against War 1984. Tá sa v správe rozoslanej médiám prihlásila k plánovanej akcii a požadovala prepustenie zadržaných. Ministerstvo vnútra sa k hodnovernosti jej vyhlásenia bezprostredne nevyjadrilo.
Prípad presiahol hranice policajného vyšetrovania
Prekazený útok vyvolal reakciu aj na najvyššej politickej úrovni. Prezident Peter Pellegrini vyzval vládu, aby sa prípadom zaoberala na svojom rokovaní alebo na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady SR. Upozornil pritom, že na Slovensku pôsobia aj ďalšie podniky vyrábajúce zbrane, vojenské systémy či komponenty pre obranný priemysel a ochranu podobných objektov nemožno podceňovať.
Témy:
Haniska
Prešov
dron
hybridný útok
Rusko
sabotáž
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.


