Tvrdý úder pre naše peňaženky. Na pumpách hrozí rekordné zdražovanie, nahor letí nafta aj benzín

Cenový šok z leta 2022 sa môže začať vracať. Kým na začiatku leta bolo tankovanie pred dovolenkou pomerne lacné, dnes už to neplatí. Cena palív na našich čerpačkách sa totiž odrazili a raketovo rastú. Pri nafte by sme dokonca už onedlho mohli zažiť niečo, čo sme na Slovensku nikdy predtým nevideli.  

Najväčší cenový šok na slovenských pumpách sme zažili v lete 2022. Ceny benzínu a nafty vtedy vystrelili na dovtedy nevídané úrovne a motoristom poriadne prevetrali peňaženky.

Za prudkým zdražovaním stála kombinácia viacerých faktorov – vojna na Ukrajine a sankcie voči Rusku, postpandemický reštart ekonomiky a s ním spojený skokový rast dopytu, ale aj nedostatok výrobných kapacít, ktoré boli počas pandémie utlmené.

Aj preto bola návšteva našich čerpacích staníc dosť nepríjemná. Liter nafty na prelome júna a júla 2022 stál 1,946 eura. Pohľad na benzín bol ešte hrozivejší. Liter toho najpoužívanejšieho, 95-oktánového, stál 2,147 eura.

Dnes už síce na pumpách takýto cenový šok nezažívame, no k rekordom z leta 2022 sa ceny palív pomaly, ale isto približujú. To, čo sa vtedy zdalo ako extrém, tak môže byť opäť na dohľad.

Dnes je to síce menej – len 1,799 eura pri benzíne, pri nafte to však vyzerá, akoby sme sa vrátili v čase. Jeden jej liter stál na úvod tohto týždňa na čerpacích staniciach 1,94 eura. Pre porovnanie, na začiatku letných prázdnin to bolo 1,522 eura. Za dva mesiace tak diesel zdražel o 42 centov.

Ak ste vtedy načerpali plnú, pri 55-litrovej nádrži vás to vyšlo na asi 84 eur. Dnes by to už bolo takmer 107 eur, teda o približne 23 eur viac. Podobne ako v roku 2022, ani tentoraz cenový šok nespôsobil jediný faktor. Aj v súčasnosti ide o súhru viacerých okolností, pričom podľa predikcií by to malo byť už onedlho ešte horšie.

Dve vojny aj rafinérie

Kľúčovou pri vývoji sa opäť stáva geopolitika a prebiehajúce vojny. Tá na Blízkom východe počas leta síce mierne zamrzla, no v posledných dňoch sa opäť začalo s intenzívnejšími bojmi a bombardovaním. Samozrejme, aj naďalej je uzavretý Hormuzský prieliv, cez ktorý sa v čase mieru prepravovala pätina zo svetovej spotreby ropy.

Obnovené bojové akcie Spojených štátov a Izraela voči Iránu pritom spôsobili opätovný rast cien ropy. Kým ešte koncom augusta stál jeden barel Brentu asi 88 dolárov, dnes je to už 97. Za pár dní tak zdražel o viac ako 10 percent a opäť sa blíži k magickej trojcifernej sume. Tam sa naposledy nachádzal koncom júla.

Okrem toho sú tu aj pretrvávajúce dronové útoky Ukrajincov na ruské rafinérie. „Rusko kvôli nim zastavilo vývoz nafty a v súčasnosti je nútené ju dovážať, najmä z Indie, ktorá je kľúčovým vývozcom nafty do Európskej únie,“ vysvetlil analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Slovensko ani Európa síce priamo takúto naftu neodoberajú, no výpadok dodávok ovplyvňuje celý európsky trh. Navyše, zničené zariadenia znižujú globálnu kapacitu výroby a nútia Rusko obzerať sa po okolitých trhoch, teda dopyt stúpa oveľa rýchlejšie ako ponuka palív na trhu. To všetko vytvára ďalšiu rizikovú prirážku.

Do tretice sú to marže rafinérií. Tie kvôli ich obmedzenému počtu neustále rastú. Jednoducho sa to dá vysvetliť tak, že si rafinérie prihadzujú prirážku na každý vyrobený liter pohonných hmôt. Čím menej ich funguje, tým sú prirážky vyššie a naopak.

„Rafinačné marže na naftu v severozápadnej Európe sa posunuli na historické maximá, keď aktuálne atakujú 85-dolárovú hranicu a sú približne trojnásobne vyššie ako na začiatku roka,“ priblížil Pánis.

Okrem toho na ropu vplývajú aj rozhodnutia OPEC-u. Kartel ropných veľmocí napríklad cez víkend počas online rokovaní rozhodol o tom, že v októbri nebude zvyšovať ťažobné kvóty a ponechá ich na septembrovej úrovni, teda na hodnote 31 miliónov barelov denne.

V praxi to znamená, že na trhu zostane v čase nedostatku rovnaký objem suroviny, čo ešte viac zatlačí na cenu. Samotné ropné zoskupenie, na ktorého čele neformálne stojí Saudská Arábia, je pri ťažobnej politike opatrné. Aj oni chcú totiž z predaja zarobiť čo najviac. Prudké navyšovanie ťažby by im preto nedávalo ekonomický zmysel.

V regióne sme najdrahší

Podľa údajov Európskej komisie, ktorá sleduje ceny palív prostredníctvom reportu Weekly Oil Bulletin, stál u nás k 31. augustu liter benzínu s daňou 1,753 eura a za diesel sme museli platiť 1,883 eura. V oboch prípadoch sme sa v rámci celej Únie zaradili približne do stredu rebríčka.

Horšie však vyznieva porovnanie našej krajiny s ostatnými štátmi V4. Výsledok príliš potešujúci nie je. Pri benzíne sme jednoznačne najdrahší. Česi zaň v tomto čase platili 1,742 eura, Maďari 1,638 eura a Poliaci len 1,524 eura. Pri nafte sme dokázali predbehnúť len našich západných susedov, ktorých trápila suma 1,903 eura za liter.

Pre úplnosť treba dodať, že pumpy v Poľsku ťažili zo zastropovaných cien palív, respektíve zo zníženej dane. Tieto vládne opatrenia sa však skončili posledný augustový deň. Aj preto by sa situácia už v najbližších týždňoch mohla vrátiť do normálu.

„Nižšie ceny určite vytvárali motiváciu pre Slovákov v pohraničí tankovať v Poľsku, ale nemáme dáta, že by išlo o nejaký masový jav,“ skonštatoval analytik brokerskej spoločnosti XTB Ondrej Greguš. „Niečo podobné sme pritom videli už po skončení prvej vlny opatrení na konci júna, keď ceny palív v Poľsku pomerne výrazne vyskočili,“ dodal.

Pokorí nafta kľúčovú métu?

Vízia na dva až tri týždne dopredu motoristov nepoteší. Zatiaľ neexistujú náznaky toho, že by ceny palív mohli klesnúť. Skôr naopak. „Pri nafte môže byť testovaná hranica dvoch eur, benzín sa zase môže vynoriť nad jedno euro a 80 centov,“ načrtol možný vývoj Pánis.

Podľa Greguša zohrá kľúčovú rolu geopolitika. „Náznaky upokojenia sme už videli, problém je, že zatiaľ nevydržali. Keď sa objavila nádej na deeskaláciu na Blízkom východe, ropa dokázala veľmi rýchlo zlacnieť, čo ukazuje, že v dnešnej cene je stále veľká geopolitická prirážka,“ podotkol odborník.

Ďalší vývoj bude podľa neho závisieť predovšetkým od dvoch faktorov. Od vývoja situácie na Blízkom východe a tranzitu ropy cez Hormuzský prieliv, čo ovplyvní cenu samotnej komodity, ale tiež od intenzity ukrajinských dronových útokov na ruskú ropnú infraštruktúru.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
benzín
nafta
Slovensko
OPEC
vojna na Ukrajine
Blízky východ

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.