Súd v prípade exšéfa polície Kovaříka: Kto mal právomoc nasadiť zásahovú jednotku v kauze kajúcnikov?

Obhajca obžalovaného argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný.  

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na Kovaříka obžalobu pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.

V rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku inšpekčného tímu Oblúk Dianu Santusovú, bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého, ale aj Petra Petrova, prezývaného Tiger, a Mateja Zemana, známeho ako Zemák, ktorí mali byť podľa obžaloby cieľom zaisťovacej policajnej akcie. Pred súdom tiež vypovedali exminister vnútra Roman Mikulec, bývalý predseda vlády Eduard Heger a tiež policajný vyšetrovateľ Ján Čurilla.

Peter Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách. Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec v Bratislave nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, ako vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť. Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba. Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste odo dverí k dverám,“ povedal na súde ešte v novembri 2024.

Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom v roku 2024 zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, konkrétne Petra Petrova, Mateja Zemana a Csabu Dömötöra, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz. „A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident. Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.