Slovenskí žiaci dostali svetové vysvedčenie. Testovanie PISA ukázalo ich najsilnejšie a najslabšie stránky

Slovenské deti dnes dostávajú vysvedčenie, ktoré nevystavuje ich učiteľ ani škola, ale medzinárodná organizácia. OECD zverejňuje výsledky najnovšieho testovania PISA, v ktorom sa pätnásťroční žiaci z desiatok krajín porovnávali v tom, čo vedia a najmä čo so svojimi vedomosťami dokážu. Po poslednom testovaní v roku 2022 pritom Slovensko nemalo veľa dôvodov na radosť.  

Video

Čo čaká deti, školy aj rodičov? Drucker o zákaze sociálnych sietí, reforme aj budúcoročnom rozpočte

Prezentácia výsledkov sa prvýkrát v histórii konala v Bratislave, kde sa spoločne stretli zástupcovia 31 krajín strednej a východnej Európy a strednej Ázie. Do štúdie sa však minulý rok zapojilo aj 760-tisíc detí z 90 krajín sveta. Zistenia o zvyšných častiach sveta sa budú prezentovať v Londýne.

Výsledky prichádzajú tesne po tom, ako Slovensko spustilo veľkú reformu školstva. Otázkou preto je, či práve takáto zmena môže pomôcť slovenským deťom dobehnúť krajiny, ktoré sú vo vzdelávaní úspešnejšie. Čo teda slovenským žiakom v porovnaní so svetom chýba?

Čítanie prehráva boj o pozornosť

Celosvetový obraz PISA nie je príliš optimistický. V krajinách OECD kleslo za posledných desať rokov priemerné skóre z matematiky o 22 bodov a v čítaní až o 28 bodov. Oboje disciplíny sa tak prepadli na historicky najnižšie zaznamenanú úroveň. Zároveň už pätina pätnásťročných žiakov v krajinách OECD nedosahuje základnú úroveň vo všetkých troch hlavných oblastiach – v prírodných vedách, matematike aj čítaní. Okrem nich bola do testovania po prvýkrát zaradená aj oblasť učenia sa v digitálnom svete a volitľné cudzie jazyky.

Zaujímavé pritom je, že zhoršovanie výsledkov sa nezačalo až počas pandémie. OECD upozorňuje, že v mnohých krajinách bol pokles viditeľný už pred rokom 2020. „Výsledky padajú hlavne v čítaní a matematike. Začali upadať ešte pred covidom a nástupom AI, preto ich za to nemôžeme viniť,“ povedal zástupca generálneho tajomníka OECD František Ružička.

Dáta PISA tiež ukazujú, že technológie samy osebe nie sú nepriateľom školy. Mierne používanie digitálnych zariadení na učenie súvisí s lepšími výsledkami vo vede, no pri nadmernom používaní sa vzťah obracia. Viac ako štvrtina žiakov zároveň uvádza, že spolužiaci sú počas väčšiny alebo všetkých hodín prírodných vied rozptyľovaní digitálnymi zariadeniami. „Otázka nie je, či študenti používajú technológie, ale koľko ich používajú a ako ich používajú,“ povedal Ružička.

Podľa OECD sa pritom čas, ktorý deti trávia pri obrazovkách, mení aj ich vzťah k samotnému čítaniu. Už pred rokmi pribúdali žiaci, ktorí hovorili, že čítajú iba vtedy, keď musia. Klesalo aj potešenie z čítania a mladí ľudia siahali po menšom počte beletrie, časopisov či novín. Naopak, viac textov čítali online – napríklad pri vyhľadávaní informácií, četovaní či čítaní správ.

Čoraz väčším problémom tak môže byť aj schopnosť vydržať pri úlohe a premýšľať nad ňou. PISA opisuje rastúcu tendenciu žiakov odpovedať unáhlene a menšiu ochotu vynaložiť úsilie pri testoch.

A hoci sa veľká časť debaty o škole dnes točí okolo umelej inteligencie, OECD ju neodmieta. Odporúča však používať ju cielene – napríklad na spätnú väzbu či precvičovanie – a nie ako náhradu vlastného premýšľania. Inými slovami, technológia môže dieťaťu pomôcť naučiť sa viac, nemala by však premýšľať namiesto neho.

Kvalitnejšie základy

Na čele rebríčka PISA sú najmä ázijské vzdelávacie krajiny. Čínske regióny Peking, Šanghaj, Ťiang-su–Če-ťiang dosiahli najvyššie priemerné skóre vo vede (597 bodov) aj matematike (612 bodov), v čítaní ich predbehol Singapur s 535 bodmi. Práve Singapur, Macao a čínske regióny patrili aj k najúspešnejším v novej oblasti testovania, ktorá sledovala schopnosť riešiť problémy v digitálnom svete.

Podľa OECD sa na ich úroveň zvyšok krajín nedostane tým, že školy stihnú prebrať ešte viac učiva. Generálny tajomník OECD Mathias Cormann v závere správy odporúča skôr opačný prístup – sústrediť sa na menší počet základných tém a naučiť ich deti skutočne pochopiť, namiesto rýchleho prechádzania cez veľké množstvo učiva. Dôležitú úlohu podľa neho majú aj učitelia, ktorí potrebujú nielen odborné vedomosti, ale aj schopnosť látku zrozumiteľne vysvetliť, udržať pozornosť žiakov a viesť ich k premýšľaniu.

Zaujímavý je aj údaj o rodičoch. V roku 2025 menej žiakov než pred tromi rokmi uvádzalo, že sa ich rodičia pravidelne pýtajú, čo robili v škole. Samotný pokles však OECD nepovažuje za jednoduché vysvetlenie zhoršených výsledkov – podobný trend sa objavil aj v krajinách, kde sa výsledky v čítaní výrazne nezhoršili.

Slovensko má aj dobrú správu

A Slovensko pritom v tomto príbehu nie je negatívnym príkladom. Do testovania sa zapojilo s takmer 7-tisíc žiakmi z 301 škôl. Minister školstva po zverejnení výsledkov upozornil najmä na rozdiely medzi jednotlivými oblasťami. Kým v čítaní sa výsledky slovenských žiakov výraznejšie neposunuli a zostávajú podľa neho jednou z najväčších slabín slovenského školstva. „Čítanie je najťažšia doména, ktorá sa nezmenila, stagnuje. Toto by mala byť naša hlavná priorita,“ povedal Drucker.

Vo vede získali slovenskí žiaci 475 bodov, čo je síce výrazne menej ako 597 bodov čínskych regiónov na čele rebríčka, no oproti predchádzajúcemu testovaniu sa Slovensko zlepšilo o 13 bodov. Priemer krajín OECD pritom v tejto oblasti mierne klesol na úroveň 482.

Zároveň sa u nás znížil podiel žiakov s najslabšími výsledkami a narástol podiel najúspešnejších. Zlepšenie podľa ministra vidieť aj v matematike, ktorá zároveň zostáva najsilnejšou zo sledovaných oblastí slovenských žiakov. Vývoj v novej inovatívnej oblasti testovania, ktorá sa zamerala na učenie sa v digitálnom svete, podľa Druckera zodpovedá trendu v ostatných krajinách OECD.

Výsledky však zároveň ukazujú problém, ktorý slovenské školstvo rieši dlhodobo – rozdiely medzi deťmi podľa ich sociálneho zázemia. Žiaci zo socioekonomicky zvýhodneného prostredia dosiahli vo vede v priemere o 114 bodov viac ako ich znevýhodnení rovesníci. Sociálne zázemie tak zostáva významným faktorom, ktorý ovplyvňuje vzdelávacie výsledky slovenských detí. Na silný vplyv socioekonomického prostredia na výsledky slovenských žiakov upozorňovali aj predchádzajúce analýzy z roku 2022.

Drucker upozornil aj na súvis medzi výsledkami a tým, čo sa deje priamo v triedach. Lepšia disciplína sa podľa výsledkov spája s lepšími výsledkami žiakov vo vede. Rozdiel medzi žiakmi podľa úrovne disciplíny v triede predstavuje približne 80 bodov.

Jednou zo silných stránok slovenských žiakov je podľa Ružičku aj ich dochádzka do školy. „V čom sme dobrí, je, že nie sme záškoláci,“ povedal. Podľa neho to môže byť dôkazom toho, že Slováci sú v otázke vzdelávania pomerne uvedomelí.

Počet vymeškaných hodín však do dotazníku vypĺňali smaotný žiaci a údaje, tak môžu byť skreslené. Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVAM) odkazuje, že si na to bude ešte musieť „posvietiť”.

Okrem toho avizuje projekt, ktorý by mal pomôcť žiakov rozvýjať stagnujúcu zručnosť – čítanie. Detaily o pripravovanom Roku čitateľskej gramotnosti plánuje inštitút predstaviť koncom tohto roka.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Slovensko
OECD
PISA
František Ružička
Mathias Cormann
Drucker
školstvo
matematika
čítanie
umelá inteligencia

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.