Nemci chyby odčiňujú. Na rozdiel od Roberta Fica (komentár Ľubomíra Jaška)

Smer roky až desaťročia loví v tábore voličov zahľadených do minulosti. Preto dnes šéf slovenských akože socialistov celkom dobre chápe krajne pravicových lídrov AfD  

Reakcia Roberta Fica na víťazstvo AfD v krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku je hlúpa, zbytočne agresívna a podlá voči jednému z najdôležitejších spojencov a partnerov. Slovenský premiér malé chyby nerobí.

„Osvedčený“ bojovník proti extrémizmu

Pre osvieženie pamäti je dobré si pripomenúť, že autorom pichľavého statusu o Nemecku je politik, ktorý v roku 2013 nebol schopný zabrániť víťazstvu Mariana Kotlebu v banskobystrických župných voľbách.

Nášho írečitého fašistu malo poraziť aj vrece zemiakov. Nakoniec ho neporazil ani kandidát Smeru, ktorý bol vtedy na vrchole svojich síl. Alebo aj vtedy platila dnešná diagnóza Roberta Fica – obyvatelia kraja svojou voľbou vlastne vysmiali neschopné a pokrytecké vládne strany?

Dnešný Robert Fico už tisíckrát ukázal, že svoju hrádzu proti extrémizmu nemyslí vážne. S radikálnymi nápadmi, ktoré sa vždy končia fiaskom, sa sám kamaráti. Aj preto je ťažké rozlíšiť, či sa v reakcii na výsledky regionálnych volieb v jednej zo spolkových krajín teší z úspechu radikálov, pomenúva jeho príčiny, alebo je aspoň trochu pobúrený.

Ani Hitler nespadol z nebies

Smer roky až desaťročia loví v tábore voličov zahľadených do minulosti. Preto dnes šéf akože socialistov celkom dobre chápe krajne pravicových lídrov AfD, ktorí sú doma na planéte nostalgie, naštvanosti a jednoduchých riešení zložitých problémov.

Podľa premiéra sa nepatrí saský výsledok komentovať ako koniec demokracie alebo niečo hrôzostrašné. Hádam nikto nečakal, že počas volebnej noci budú ľudia z AfD organizovať nové verzie krištáľových nocí na magdeburských uliciach. Zatiaľ sa iba jeden z nadšených fanúšikov neudržal a jeho víťazné gesto sa po sekunde zmenilo na odporné hajlovanie…

Demokracie predsa často končia ako dôsledok demokratických procedúr. Adolf Hitler nespadol do úradu spolkového kancelára z nebies. A všetky hrôzy, ktoré spôsobil, začínali veľmi prozaicky – vo voľbách, potom politickými hrami, ústupkami oponentov, zbabelstvom prezidenta a následným zneužitím legálne získanej moci.