Pred zrútením prišlo teplo, aké tam merania 55 rokov nepoznali. Vedci skúmajú novú hypotézu katastrofy v Himalájach

Zrúteniu obrovského kusu skaly a časti himalájskeho ľadovca, ktoré 26. augusta vyvolalo smrtiace povodne v Nepále a Tibete, predchádzalo výnimočné teplo, hoci zatiaľ nebola preukázaná priama súvislosť.  

Dnes to napísala agentúra AFP s odkazom na analýzu meteorologických údajov vykonanú americkou nezávislou organizáciou Berkeley Earth (BE). Počet obetí na oboch stranách dosiahol najmenej 1400, pričom približne 6-tisíc ďalších ľudí je stále nezvestných.

Medzi 21. a 26. augustom sa odhadované priemerné teploty na ľadovci v nadmorskej výške 5 200 metrov pohybovali okolo piatich stupňov Celzia. Za viac ako 55 rokov, za ktoré sú k dispozícii údaje, pritom nikdy v tomto období neprekročili štyri stupne.

V mieste odtrhnutia sa priemerná teplota, zaznamenaná po týchto šesť dní, od polovice 20. storočia zvýšila približne o 1,8 stupňa.

Sériu lokálnych teplôt rekonštruoval klimatológ z BE Robert Rohde na základe dát z klimatického modelu ERA5 európskeho programu Copernicus a zo siete 14 vysokohorských meteorologických staníc vzdialených od ľadovca deväť až 140 kilometrov.

“Bez dodatočného tepla spôsobeného klimatickými zmenami by porovnateľná meteorologická udalosť patrila medzi extrémne vzácne javy, ktoré sa pravdepodobne vyskytujú len raz za niekoľko tisíc rokov,” povedal Rohde.

Tohtoročné leto bolo v zasiahnutej oblasti Lang-tchang štvrtým najteplejším, ako vyplýva zo všetkých údajov z programu Copernicus analyzovaných AFP za obdobie 1970 až 2026, pričom rekord bol zaznamenaný predvlani.

“Tieto výnimočne teplé podmienky môžu vysvetľovať topenie permafrostu a zosuv svahu a ľadovca,” myslí si klimatologička Valérie Massonová-Delmotteová, ktorá sa spolupodieľala na vypracovaní osobitnej správy Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (IPCC) o oceáne a kryosfére, teda všetkého prostredia.

Permafrost, alebo trvalo zamrznutá pôda, funguje ako ľadový tmel zaisťujúci súdržnosť skalných stien, ktorého rozpad prispieva k ich nestabilite. Satelitné snímky tiež ukázali výrazné topenie snehu v dňoch pred katastrofou.

To predstavuje významný zdroj tekutej vody, ktorý môže prenikať do trhlín v hore a uľahčovať zosuvy, uviedol expert na ľadovce Étienne Berthier z francúzskeho Národného centra vedeckého výskumu (CNRS).

Odborníci však zostávajú opatrní ohľadom presnej role, ktorú táto vlna horúčav zohrala. “Vysoké teploty nemuseli automaticky viesť k zrúteniu. Ak teplota pôsobila ako spúšťač, zdá sa, že k tomu mohlo dôjsť iba preto, že skalný masív sa už nachádzal veľmi blízko bodu zlomu,” podotkla Kristen Cooková z francúzskej Univerzity Grenoble Alpes.

Vedci teraz skúmajú drobné pohyby zaznamenané v pohorí v rokoch pred zosuvom a ich súvislosť s vývojom teplôt, dodala.

Témy:
Nepál
Himaláje
ľadovec
Povodeň
zistenia
satelit
merania
teploty
oteplenie

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.