AfD už chystá pomstu. Chce zrušiť tajnú službu, ktorá ju označila za pravicovo-extrémistickú stranu

Krajinské voľby v Sasku-Anhaltsku otriasli aj tajnými službami. Ak totiž krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) ako volebný víťaz naozaj vytvorí vládu, bude mať pod palcom i Krajinský úrad na ochranu ústavy (LfV). Bude teda kontrolovať spravodajskú službu, ktorá stranu až doteraz sledovala, preverovala a v novembri 2023 označila za “preukázateľne pravicovo-extrémistickú”, čo v tejto spolkovej krajine stále platí. AfD zároveň získa prístup k množstvu tajných informácií, ktoré by mohla zneužiť.  

Krajinské voľby v Sasku-Anhaltsku otriasli aj tajnými službami. Ak totiž krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) ako volebný víťaz naozaj vytvorí vládu, bude mať pod palcom i Krajinský úrad na ochranu ústavy (LfV).

Bude teda kontrolovať spravodajskú službu, ktorá stranu až doteraz sledovala, preverovala a v novembri 2023 označila za “preukázateľne pravicovo-extrémistickú”, čo v tejto spolkovej krajine stále platí. AfD zároveň získa prístup k množstvu tajných informácií, ktoré by mohla zneužiť.

Volebný líder AfD Ulrich Siegmund ani netají, že by sa civilnej spravodajskej služby rád zbavil. “Poslanie úradu na ochranu ústavy je až absurdné. Sleduje opozíciu a využívajú ju ako politický nástroj,” posťažoval sa pred voľbami v podcaste Bena Berndta.

Jeho strana vraj uvažuje o tom, že by LfV v Sasku-Anhaltsku úplne zrušila, začlenila pod krajinskú kriminálnu políciu alebo zachovala, ale musela by plniť svoje “skutočné úlohy”.

V podobnom duchu sa po nedeľných voľbách vyjadril aj hovorca poslaneckého klubu AfD v krajinskom sneme Matthias Büttner.

“Nasadenie Spolkového úradu na ochranu ústavy proti najsilnejšej demokratickej sile v Sasku-Anhaltsku, sledovanie, špicľovanie a cielené rozvracanie, možno dokonca i v krajinskej správe, je vážnym ohrozením demokracie,” uviedol pre denník Welt s tým, že bezodkladne preskúmajú, čo by sa s LfV malo urobiť.

Úrad čaká na odvetu

Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) založili v roku 1950, krátko po vzniku západného Nemecka, ako reakciu na zločiny nacistickej diktatúry.

Základnou myšlienkou bolo, aby sa demokracia vedela brániť aj proti ľuďom a organizáciám, ktoré sa ju pokúšajú zničiť demokratickými prostriedkami. Dbalo sa však na to, aby nevzniklo nové gestapo, preto BfV nedostal policajné právomoci.

Môže sledovať, zbierať a analyzovať informácie, vyhodnocovať hrozby a upozorňovať príslušné orgány, no nesmie zatýkať ani vypočúvať.

Popri zahraničnej spravodajskej službe BND a vojenskej kontrarozviedke MAD tak BfV funguje ako domáca spravodajská služba.

Monitoruje napríklad neonacistické organizácie, rasistické, nacionalistické či extrémistické skupiny (pravicové i ľavicové), radikálne islamistické organizácie a teroristické siete, osoby, ktoré predstavujú riziko pre ústavu a bezpečnosť, kybernetické a hybridné hrozby, ale aj aktivity zahraničných spravodajských služieb a v niektorých prípadoch tiež politické strany.

Má vyše 4 500 zamestnancov a ročný rozpočet vo výške asi pol miliardy eur. Okrem spolkového (federálneho) úradu existuje i 16 pobočiek (LfV) v jednotlivých spolkových krajinách.

V Sasku-Anhaltsku, kde preň pracuje zhruba 120 ľudí, je úrad súčasťou krajinského ministerstva vnútra, čo obmedzuje jeho nezávislosť.

Keby bola AfD vo vláde, mohla by proti LfV použiť rôzne prostriedky – zrušiť ho, zreorganizovať alebo mu obmedziť rozpočet. Úradníkov by síce len tak vyhodiť nešlo, no mohla by ich preložiť na iné miesta.

Šéfom LfV v Sasku-Anhaltsku je už 14 rokov Jochen Hollmann. Keďže je politický nominant, z funkcie ho môžu kedykoľvek odvolať. A Hollmann, ktorý predtým viedol aj krajinský kriminálny úrad, s tým už viac-menej počíta, ako naznačil denníku Süddeutsche Zeitung.

Práve on sa totiž postaral o to, aby krajinskú pobočku AfD klasifikovali ako “preukázateľne pravicovo-extrémistickú”. Dôvodom bolo, že porušovala základné princípy slobodného demokratického zriadenia, útočila na ľudskú dôstojnosť i základy demokracie.

Hrozba pre národnú bezpečnosť

Na to, že krajinská vláda s AfD predstavuje vážne bezpečnostné riziko, upozornili viacerí politici a experti už pred voľbami. Obavy vyvoláva i fakt, že strana udržiava úzke väzby s ruským režimom Vladimira Putina.

Prostredníctvom LfV by sa mohla dostať k citlivým údajom o bezpečnostných otázkach v Nemecku, no napríklad aj o rôznych informátoroch a podobne. A to nielen zo Saska-Anhaltska, ale z celej krajiny. Preto sa už diskutuje o spôsoboch, ako tomu predísť.

Niektorí politici navrhujú, aby LfV v Sasku-Anhaltsku jednoducho izolovali a zamedzili mu prístup k tajným materiálom, ktoré si pobočky úradu navzájom vymieňajú alebo zdieľajú s inými spravodajskými službami.

Podľa krajinského ministra vnútra v Durínsku Georga Maiera by AfD po uchopení moci v Magdeburgu znamenala ,,skutočnú hrozbu pre národnú bezpečnosť”.

Ako vysvetlil, minister vnútra z radov pravicovo-extrémistickej strany by mal napríklad prístup aj k informáciám kontrarozviedky alebo z oblasti pravicového extrémizmu.

“Informátorom LfV by hrozilo odhalenie,” citovali ho noviny Süddeutsche Zeitung. Krajinskí šéfovia rezortov vnútra začali už aj diskutovať o možných riešeniach tejto situácie.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Nemecko
Sasko-Anhaltsko
Voľby v Nemecku
AfD
Alternatíva pre Nemecko
Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV)
krajná pravica
pravicový extrémizmus
pravicoví extrémisti
spravodajské služby
tajné služby

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.