Kollár so Sulíkom odkryli karty. Chcú rušiť úrady, zastaviť rozdávanie a varujú pred krachom

Boris Kollár a Richard Sulík pôjdu do parlamentných volieb na spoločnej kandidátke. Tú si rozdelia na polovicu, Sulík má zároveň prevziať zodpovednosť za celý program. Dvojica tvrdí, že zásadné sporné otázky si už vydiskutovala. Hlavnou témou volieb má byť podľa nich ekonomika a stav verejných financií.  

Boris Kollár a Richard Sulík potvrdili spoluprácu. Do parlamentných volieb chcú ísť na spoločnej kandidátke, pričom hnutie má pre voľby vystupovať pod názvom Sme rodina a Sulíkovci. Kandidátku si majú rozdeliť rovnakým dielom – po 75 miest.

„On je líder svojej kandidátky, ja som líder svojej. Richard Sulík obsadzuje 75 miest a my máme ďalších 75. Myslím si, že je to veľmi korektne urobené,“ vysvetľoval Kollár v relácii ta3 Téma dňa.

Sulík zároveň akceptuje, že predsedom strany a lídrom celej kandidátky zostáva Kollár. Na otázku, kto bude mať posledné slovo pri prípadnom spore, odpovedal jednoznačne.

„Boris Kollár je predsedom strany, ktorá bude podávať kandidátku. Je lídrom celej kandidátky. Je kohút na smetisku,“ povedal Sulík. Dodal, že je pripravený na to, že dohoda medzi nimi bude „do posledného písmena dodržaná“.

Sulík dostal na starosť program

Jednou z kľúčových podmienok spolupráce je rozdelenie kompetencií. Sulík má byť garantom ekonomického smerovania a podľa vlastných slov zodpovedá za program ako celok. „Pre mňa tá podstatná vec je, že ja zodpovedám za program ako celok,“ povedal.

Program podľa neho vznikal už od mája a v súčasnosti je takmer hotový. Kollár so Sulíkom mali jeho jednotlivé body podrobne preberať, osobitne tie, pri ktorých hrozilo, že sa ich názory rozídu.

„My sme si všetko pekne preľúskali riadok za riadkom a bod za bodom. A áno, dnes sme na programe dohodnutí,“ uviedol Sulík. Ak sa objaví nový návrh, podľa dohody bude na ňom, či a akým spôsobom ho do programu zapracuje.

Hlavné črty programu chcú predstaviť približne o dva týždne. Sulík hovorí o akejsi „beta verzii“, ktorá sa bude môcť ďalej upravovať podľa podnetov.

Kollár svoju úlohu vidí najmä v sociálnej oblasti. Hovorí o podpore rodín, detí, seniorov či ľudí v núdzi, zároveň však pripúšťa, že bez zdravších verejných financií nebude na sociálne opatrenia dostatok peňazí.

„Zbytočne budem chcieť byť empatický a zbytočne budem chcieť rozdať alebo pomôcť matkám samoživiteľkám alebo rodinám. Nebudem si to mať za čo dovoliť,“ povedal.

Podľa Kollára má byť Sulík garantom toho, že prípadná vláda bude schopná podporiť podnikateľov a živnostníkov, šetriť na strane štátu a vytvoriť priestor na adresnú sociálnu pomoc.

Sulík: Toto je jedovatý kokteil

Obaja politici označujú stav ekonomiky za hlavný problém, na ktorý sa chcú sústrediť. Sulík upozornil na kombináciu slabého hospodárskeho rastu, vysokého deficitu a poklesu reálnych miezd.

„Toto je jedovatý kokteil a z toho vznikne špirála, ktorá nás bude ťahať dole vodou,“ vyhlásil.

Riešenie podľa neho nespočíva iba v ďalších konsolidačných balíčkoch a zvyšovaní daní. Za rozhodujúci považuje hospodársky rast.

„Keď ten bude vyšší, budú vyššie aj mzdy a bude samozrejme potom vyšší výnos z daní. Toto je riešenie,“ povedal Sulík.

Ambíciou bývalého predsedu SaS je pripraviť ekonomický program, ktorý by podľa neho dokázal hospodárstvo výrazne naštartovať. Pripomenul, že za program SaS bol v minulosti zodpovedný päťkrát.

Kollár používa ešte ostrejšie prirovnanie. Tvrdí, že Slovensko sa pri pokračujúcom zadlžovaní môže dostať na „grécku cestu“.

„Ja toto chcem odvrátiť. A to môžete urobiť jedine so zodpovednou hospodárskou politikou,“ povedal.

Pripustil pritom, že spoločná kandidátka nebude môcť voličom sľubovať ďalšie výrazné zvyšovanie sociálnych dávok.

„Určite nemôžeme sľubovať 14. dôchodok,“ uviedol Kollár. Ako príklad spomenul aj prídavky na deti. „Asi teraz ich nebudem môcť dať na 200. To by som klamal. Čiže budeme hovoriť voličom pravdu.“

Trinásty dôchodok nechcú rušiť

Pri sociálnych opatreniach už pritom dvojica narazila aj na rozdielny pohľad. Kollár tvrdí, že sám navrhoval vyplácať 13. dôchodok adresnejšie. Podľa neho človek s dôchodkom dvetisíc eur nepotrebuje rovnakú podporu ako nízkopríjmový penzista.

Sulík však podľa Kollára presadil, aby sa do 13. dôchodkov nezasahovalo.

„Richard Sulík povedal, že s tým nebudeme hýbať, to treba nechať tak,“ uviedol Kollár.

Sulík to vysvetľuje aj politickou realitou. Podľa neho je zbytočné pokúšať sa zrušiť opatrenie, ktoré už bolo ľuďom prisľúbené, ak by taký krok nebolo možné demokraticky presadiť.

Dôchodkový systém chce namiesto toho vyvažovať inými opatreniami. Spomenul naviazanie veku odchodu do dôchodku na dĺžku dožitia, zmenu valorizácie či obmedzenie predčasných dôchodkov.

Transakčnú daň by Sulík rušil ako prvú

Jedným z konkrétnych ekonomických krokov, ku ktorým sa Sulík prihlásil, je zrušenie transakčnej dane. „Ako prvé by som zrušil transakčnú daň,“ vyhlásil.

Podrobnosti o tom, kde by štát hľadal úspory, zatiaľ prezradiť nechcel s tým, že ich predstaví až spolu s programom. Naznačil však, že súčasťou návrhov bude aj rušenie celých štátnych úradov.

Podľa neho nefunguje všeobecný príkaz znížiť počet štátnych zamestnancov napríklad o 20 percent. Za účinnejšie považuje rozhodnutie, ktoré inštitúcie štát vôbec nepotrebuje.

„Čo funguje? Zrušíte celé úrady. To ide,“ povedal. Ako príklad uviedol sprostredkovanie práce prostredníctvom úradov práce. Podľa Sulíka v čase pracovných portálov štát nepotrebuje zamestnávať tisíce ľudí na hľadanie práce iným.

Kollár súhlasí, že štát bude musieť šetriť aj na sebe a preskúmať prezamestnanosť. Odmieta však plošné prepúšťanie bez predchádzajúceho auditu. Tvrdí, že kým niektoré úrady sú personálne predimenzované, iné ľudí potrebujú.

„O peniaze ide až na prvom mieste“

Ekonomika má byť podľa Kollára hlavnou témou parlamentných volieb. Tvrdí, že bez peňazí v štátnej kase nebude možné financovať ani sociálnu pomoc.

„Keď vyjdete po ulici a stretnete nejakého núdzneho a chcete mu pomôcť, vyberiete peňaženku a zistíte, že tam nemáte ani jedno euro. Že tam máte len zloženky a dlhy,“ prirovnal situáciu.

Za absolútne hlavnú tému volieb v roku 2027 preto nepovažuje iné politické spory, ale ekonomiku a riziko ďalšieho zhoršovania finančnej situácie krajiny.

Sulík to zhrnul podobne: „O peniaze ide až na prvom mieste. Keď štát nemá príjmy, tak jednoducho nemôžete robiť nič.“

Obaja pritom tvrdia, že ekonomické otázky neznamenajú rezignáciu na ďalšie politické témy. Sulík napríklad povedal, že podporia zmenu novely Trestného zákona, proti ktorej protestovali.

„Treba to urobiť kvôli morálnej spravodlivosti, aby korupcia nezožierala našu spoločnosť. To treba spraviť. Ale treba zarábať prachy. Po slovensky povedané,“ uzavrel Sulík.

Témy:
Boris Kollár
Richard Sulík

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.