Premýšľali ste už niekedy nad tým, prečo starší ľudia chodia s rukami za chrbtom?

Určite to už niekto videl: starší ľudia sa pokojne prechádzajú, ruky majú založené za chrbtom. Ale prečo to vlastne robia? Je za tým viac než len zvláštny zvyk.  

Určite ste to už videli, starší pán sa pokojne prechádza parkom alebo dedinou, ruky má voľne založené za chrbtom. Najčastejšie si túto polohu možno všimnúť u starších ľudí. Skoro to pôsobí ako typická zvláštnosť alebo milý zvyk. Táto poloha tela však nie je úplne náhodná. Ovplyvňuje, ako človek drží telo a ako sa pri chôdzi pohybujú ruky.

Príjemná poloha pre horný trup

Keď si človek založí ruky za chrbát, ruky sa prestanú prirodzene hýbať tak, ako pri bežnej chôdzi. Zároveň sa ramená viac posúvajú dozadu a horná časť tela sa môže narovnať.

Najmä po dlhom sedení to môže byť príjemné. Kto trávi veľa hodín pred počítačom alebo mobilom, sa totiž často hrbí dopredu. Poloha rúk za chrbtom je potom akýmsi protipohybom: telo sa na chvíľu dostane do inej pozície. To však neznamená, že táto poloha je automaticky lepšia alebo zdravšia. Pri bežnej chôdzi majú totiž ruky svoju úlohu.

Prečo sa pri chôdzi hýbu aj ruky

Pri chôdzi sa ruky a nohy pohybujú opačne: keď ide pravá noha dopredu, pohybuje sa ľavá ruka – a naopak. Tento pohyb rúk patrí k prirodzenému spôsobu chôdze. Ak sa vedome obmedzí, mení sa aj spôsob chôdze. Výskumy ukazujú, že zmenený alebo potlačený pohyb rúk môže ovplyvniť chôdzu.

Svoje zohráva aj vek. U starších ľudí je pohyb rúk pri chôdzi v priemere slabší. Zároveň sú kroky často kratšie a rýchlosť chôdze nižšia. To môže vysvetľovať, prečo držanie rúk pri pomalej prechádzke vyzerá inak ako pri svižnej chôdzi.

Je teda „dedkovská poloha” zdravá?

Nie nevyhnutne. A práve tu to začína byť zaujímavé.

Založiť si ruky za chrbát môže byť príjemné a na chvíľu umožniť inú polohu tela. Nie je však dôvod považovať to za obzvlášť zdravý spôsob chôdze. Práve naopak, voľne pohybujúce sa ruky majú pri chôdzi svoju funkciu. Výskumy so staršími ľuďmi napríklad ukazujú, že výraznejší pohyb rúk môže zlepšiť stabilitu trupu pri chôdzi. Novšie štúdie navyše naznačujú, že väčší pohyb rúk u starších ľudí môže súvisieť s vyššou rýchlosťou chôdze a dlhšími krokmi. Jednoducho povedané: príjemné nie je automaticky lepšie.

To, že túto polohu často vidieť u starších ľudí, má pravdepodobne viacero dôvodov.

S pribúdajúcim vekom sa spôsob chôdze mení, rýchlosť sa u mnohých ľudí znižuje, kroky sú kratšie a aj pohyby hornej časti tela môžu byť menšie. Prirodzený pohyb rúk sa tiež znižuje.

Pridáva sa aj držanie tela: výraznejší predklon alebo väčšie zakrivenie hornej časti chrbta môžu ovplyvniť celý pohybový vzorec.

Vedecky sa však nedá jednoznačne povedať, či si preto niekto pri chôdzi automaticky zakladá ruky za chrbát. Bolo by príliš jednoduché tvrdiť, že to starší ľudia robia preto, lebo si tak telo hľadá výhodnejšiu polohu. Niektorí to robia pravdepodobne zo zvyku. Iným je táto poloha pohodlná. Ďalší majú radi, keď môžu pri pokojnej prechádzke držať ruky v kľude.

Čo si z tohto gesta pri prechádzke možno vziať

Napriek tomu toto malé gesto prináša zaujímavú pripomienku do každodenného života:

Ak niekto dlho sedí za stolom, telo nemusí zostať celé hodiny v jednej polohe. Stačí vstať, prejsť sa, rozhýbať ramená a zmeniť držanie tela – už to môže byť príjemná zmena. Ruky si možno na pár krokov pokojne dať aj za chrbát. Z toho sa však nestáva žiadne špeciálne cvičenie. Ešte dôležitejšie je rozhýbať celé telo. Pri prirodzenej chôdzi totiž nie sú dôležité len nohy. Patrí k tomu aj pohyb rúk, hornej časti tela a ich vzájomná súhra.

Ak teda niekomu pri najbližšej prechádzke pôjde oproti človek s rukami za chrbtom, pravdepodobne to nie je žiadna tajná múdrosť staroby. Je to jednoducho poloha, ktorá je niektorým ľuďom pri pokojnej chôdzi príjemná.

A možno si ju po dlhom dni v kancelárii vyskúšajte aj vy. Len nie ako náhradu pohybu.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier Media. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.