Obrali ich o mená aj ľudskosť: Prečo sa do Európy opäť vracia nebezpečný antisemitizmus? (videopodcast)

„Keby sme celá spoločnosť poznali nielen mená obetí holokaustu, ale aj ich konkrétne osudy, som hlboko presvedčená, že by sa antisemitizmus znovu nevracal. Chcem týmto ľuďom, ktorí neskutočne hrozne zahynuli v plynových komorách, vrátiť ich meno, osud a ľudskú dôstojnosť.“ Ľuba Lesná, novinárka a spoluorganizátorka podujatia Čítanie mien obetí holokaustu  

📌 V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo je dôležité pripomínať si obete Židovského kódexu a vracať anonymným číslam ich skutočné mená.
• Ako osobná tragédia v rodine priviedla novinárku Ľubu Lesnú k iniciatíve Čítanie mien obetí holokaustu.
• Prečo je odmietanie či zrušenie premietania dokumentárnych filmov o holokauste nebezpečným varovným signálom.
• Aký je zásadný rozdiel medzi legitimnou kritikou politiky a nebezpečným skrytým antisemitizmom.

Nie číslo, ale meno. A s menom dôstojnosť. Program, ktorý v sebe nesie pietny akt čítania mien obetí holokaustu.

Iniciatíva, ktorá ide presne opačným smerom, ako to urobila vláda Slovenského štátu, keď práve 9. septembra 1941 prijala tzv. Židovský kódex. Ním Židov označkovala, obrala ich o občianske a profesné práva, rovnako o majetok, naordinovala nútené práce, na ktoré ich deportovala, za čo Nemeckej ríši ešte aj platila.

Aj tento rok aspoň symbolicky pri príležitosti pamätného Dňa obetí holokaustu vrátime číslam mená a s nimi dôstojnosť, keď im už nemôžeme vrátiť to najcennejšie – život.

Paradoxne – deje sa to v kontexte, keď voľby vyhráva krajná pravica a z dokumentárnych filmov či kníh o holokauste sa stávajú zajatci politiky – zajatci odporu k súčasnej izraelskej vláde.

Poučili sme sa z toho, čo sa dialo v našich končinách pred 85-mi rokmi?

Od čísel na rukách k vracaniu ľudskej dôstojnosti

Pripomíname si Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia, naviazaný na 9. september 1941, kedy vláda Slovenského štátu prijala takzvaný židovský kódex. Návrat dôstojnosti pre tých, ktorí o ňu boli obratí len preto, že sa narodili ako Židia, je hlavnou myšlienkou podujatia Čítanie mien obetí holokaustu. Na Aktualitách prinášame aj rozhovor s Evou Umlauf, jednou z najmladších preživších, ktorá sa narodila v tábore v Novákoch. Čo to bolo za situáciu, keď sa z človeka stalo len číslo vytetované na ruke?

Je hrozné, čím si títo ľudia prešli. Som veľmi rada, že ste oslovili pani Evu Umlauf. Pred niekoľkými rokmi bola aj na našom čítaní mien obetí holokaustu, takže poznám jej príbeh aj fascinujúcu knihu. Je to úžasná, inteligentná žena plná života, ktorá vie o tých časoch veľmi zaujímavo rozprávať, hoci bola vtedy len čerstvo narodené bábätko.

Príbeh holokaustu zasiahol rodinu môjho otca aj v podstate všetky rodiny na Slovensku so židovským pôvodom. Počas holokaustu zažili veci, o ktorých treba neustále rozprávať. Preto v rámci čítania mien obetí holokaustu nielen čítame ich mená – keďže v koncentračných táboroch sa z nich stali len čísla –, ale rozprávame sa aj s preživšími a ich blízkymi o ich osudoch.

Keby celá spoločnosť poznala mená aj osudy obetí holokaustu, som hlboko presvedčená, že by sa antisemitizmus znovu nevracal tak, ako to vidíme dnes.

Spomínaná Eva Umlauf stále nosí na ruke číslo, ktoré malo týchto ľudí obrať o ich človečenstvo. Žije v Nemecku a hovorí, že sa obáva narastajúceho antisemitizmu v súvislosti s vzostupom krajnej pravice AfD. Čo musíme robiť, aby sme sa k takýmto číslam na rukách už nikdy nevrátili?

Mojím liekom je hovoriť o holokauste – iný liek nepoznám. Možno som trochu zaujatá, pretože v rodine môjho otca zahynulo v koncentračných táboroch vyše dvadsať ľudí, takže sa ma to dotýka osobne. No v situácii, keď sa zastaví či odmietne premietanie dokumentárneho filmu o holokauste – o úspešných športovkyniach, plavkyniach, ktoré museli pred nacizmom utiecť a skrývať sa – mi to pripadá hrozné a alarmujúce.

Je to výkričník, že miera antisemitizmu u nás aj v celej Európe opäť rastie. Ten antisemitizmus v spoločnosti po desaťročia síce bol zatlačený do úzadia tým, že sa o holokauste hovorilo ako o najväčšom zverstve, no dnes akoby to už mnohým nevadilo. K tomu prispieva aj vojna na Ukrajine a ruská agresia, kedy si istá skupina ľudí zvyká na násilie, bombardovanie obytných štvrtí či nemocníc, čím sa opäť vypúšťa džin extrémizmu z fľaše.

Keď sa z kultúry a dokumentov stavajú zajatci politiky

Keď spomínate ten dokumentárny film o plavkyniach, tam išlo o to, že zamestnanci bratislavského kina Edison Filmhub odmietli premietanie preto, lebo podujatie podporilo izraelské veľvyslanectvo. Dávali to do kontextu so súčasnou vojnou v Gaze, ktorá nasledovala po masakri spáchanom radikálmi z Hamasu v októbri 2023. Je nebezpečné, keď sa vážne historické témy stávajú „zajatcami“ politiky?

Je to strašné. Izrael bojuje proti Hamasu, ktorý v októbri 2023 spáchal neskutočný masaker a zabil vyše tisíc ľudí. Otázka miery odpovede a reakcie Netanjahuovej vlády je určite legitímna a ja sama hlboko nesúhlasím so zabíjaním civilistov kdekoľvek na svete. Hamas však zneužíva civilistov ako živé štíty a stavia bunkre pod civilnými objektmi.

Môžeme mať akýkoľvek kritický názor na súčasnú vládu Izraela alebo na premiéra Netanjahua – ja sama ho mám veľmi kritický – ale prečo kvôli tomu odsudzovať celý Izrael a bojkotovať film o holokauste? Veď žiaden štát ani národ sa nedá paušálne odsúdiť. Náš premiér napríklad presadzuje dialóg s Putinom a mäkší prístup k ruskej agresii. Prečo je tu taká nenávisť voči Izraelu? Som presvedčená, že za tým je často len skrytý antisemitizmus.

Nenávisť k Izraelu a dvojitý meter pri zverstvách

Prečo ľudia nepociťujú rovnaké rozhorčenie pri iných zverstvách?

Pre mňa je najväčším symbolom zverstiev ruskej armády na Ukrajine zbombardovanie divadla v Mariupole, kde sa ukrývalo vyše tisíc civilistov, väčšinou detí, pričom všade okolo bolo napísané „DETI“. Stovky ľudí tam zbytočne zahynuli len preto, aby zastrašili Ukrajinu. Prečo vtedy neboli na Slovensku také masové protesty?

A pokiaľ ide o film o holokauste – ako môže niekomu vôbec prísť na um zakazovať alebo nepremietať takýto dokument? Izrael vznikol práve na základe holokaustu, aby ľudia, ktorí prežili koncentračné tábory, mali domov, odkiaľ ich nikto nebude vyháňať a vraždiť.

Odmietnuť premietanie dokumentu o holokauste je jednoznačne cez čiaru a ukazuje to, že antisemitizmus narástol do nebezpečných rozmerov. Ešte som nepočula, že by technici či zamestnanci kina cenzurovali, aké filmy sa budú premietať. Ten film je pritom spomínaním starých dám na to, ako ako úspešné plavkyne odmietli reprezentovať krajinu na olympiáde, keď tam nastúpil fašizmus. Preto je nevyhnutné takéto filmy ukazovať a premietať.

Osobná rana: V rodine otca zahynulo vyše dvadsať ľudí

Vráťme sa k židovskému kódexu zo septembra 1941. Obsahoval 270 paragrafov s cieľom Židov označiť, izolovať, ekonomicky zničiť, obrať o majetok aj osobnú slobodu a napokon ich deportovať na smrť, pričom Slovenský štát Nemecku za deportácie ešte aj platil! Ako k tomu mohlo vtedy dôjsť?

Túto otázku si kladiem už roky. Antisemitizmus sa vtedy dostal priamo do zákonov. Kódex postihoval všetkých ľudí so židovskými koreňmi, dokonca aj tých, ktorí o svojom pôvode ani nevedeli alebo nežili náboženským životom. A 99 percent z nich bolo v koncentračných táboroch zavraždených.

Všetko sa to začalo nenápadne: vyhadzovaním kníh židovských autorov, prepúšťaním ľudí z práce či zákazmi premietania filmov. Presne tento postupný nástup vidíme aj dnes. Preto musíme dávať obrovský pozor, aby sa história nezopakovala, pretože populizmus a extrémizmus majú opäť zelenú.

Práve preto sa snažíte z anonymných čísel opäť robiť mená s ľudskou dôstojnosťou. Čo vás k tomu priviedlo?

Mám na tom aj hlboký osobný záujem. Ako investigatívna novinárka som sa venovala závažným kauzám, no uvedomila som si, že o predkoch svojho otca neviem takmer nič. Otec bol hrdý na svoj židovský pôvod, ale o tragédii svojej rodiny hovoril málo, bolo to preňho príliš bolestivé. Ako dieťa som si dokonca myslela, že otcovia nemajú vlastných rodičov, lebo otcovi rodičia aj celá rodina zahynuli v koncentračných táboroch.

Keď som zistila, že z týchto ľudí sa stali len anonymné čísla a mnohé rodiny boli vyhladené tak, že si na ne nemá kto spomenúť, rozhodla som sa konať. Chcem ľuďom, ktorí hrozne zahynuli v plynových komorách, vrátiť ich meno, ich osud a symbolicky ich vrátiť do našej spoločnej pamäti. Veď to boli ľudia z našej spoločnosti. V koncentračných táboroch zahynuli aj mnohé významné osobnosti kultúry a vedy – sestra Franza Kafku, neter Gustáva Mahlera či dcéra maliara Skuteckého.

Osobnosti, britský „Indiana Jones“ aj preživší v DPOH

Židovský kódex išiel do absolútnych detailov – zakazoval židovskú umeleckú tvorbu, vstup do verejných priestorov, vlastníctvo rádioprijímačov či kožušín, vykonávanie lekárskej a právnickej praxe a kriminalizoval aj intímne vzťahy. Pripomínanie týchto mien a osudov má svoju dôstojnú formu. Kto všetko sa zúčastní tohtoročného spomienkového podujatia?

Všetky osobnosti kultúrneho, spoločenského a politického života, ktoré som oslovila, prišli veľmi ochotne. Záštitu nad tohtoročným čítaním mien prevzala pani Emília Vášáryová. Medzi čítajúcimi budú napríklad profesor Bátora, Martin Bútora, Ján Štrasser, herci Broňa Kováčiková, Marián Mitaš, Zuzana Kronerová a desiatky ďalších.

Z Londýna príde známy judaista, profesor Tudor Parfitt, prezývaný aj britský „Indiana Jones“, ktorý napísal knihu Vlak do Auschwitzu založenú na príbehu pani Véry zo Slovenska. Prídu aj autorky Bea Lewkowicz a Vivian Hasson-Lambert. Mama pani Lewkowicz ako 15-ročné dievča nosila jedlo Alfrédovi Wetzlerovi a Rudolfovi Vrbovi, keď sa v Žiline schovávali a písali svoju slávnu správu o Osvienčime.

Medzi hosťami bude aj pán Ivan Pasternák, ktorý prežil holokaust ako dvojmesečné bábätko vďaka obrovskému šťastiu a šikovnosti svojej mamy. Čítame mená všetkých, ktorí boli odvlečení do koncentračných táborov – tak tých, čo zahynuli, ako aj tých, ktorí našťastie prežili a zanechali nám svoje svedectvo.

(Prepis rozhovoru je krátený. Celý si ho môžete vypočuť alebo pozrieť.)

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.