Žilinka po Ficovej výzve: Mohol by som to vnímať ako vyhrážanie. Je to vytváranie tlaku

Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmieta ustúpiť po výzve premiéra Roberta Fica (Smer), aby odišiel z funkcie. Spôsob, akým premiér hovoril o možnej reforme prokuratúry, by podľa Žilinku mohol vnímať ako vyhrážanie a vytváranie tlaku. Zároveň tvrdí, že na jeho prácu politické vyhlásenia nemajú vplyv.  

Žilinka sa k sporu s premiérom vyjadril v stredu po rokovaní Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR. Vysvetľoval pritom, prečo sa k možnej reorganizácii prokuratúry podrobnejšie nevyjadroval už na svojom utorkovom brífingu.

„Zo strany pána predsedu vlády to bolo podané spôsobom, ktorý by som mohol vnímať ako vyhrážanie sa,“ povedal Žilinka. Následne dodal, že ide o „vytváranie nejakého tlaku“.

Zdôraznil však, že politické vyhlásenia jeho rozhodovanie neovplyvňujú. „Ja si budem vždy robiť prácu tak, ako som najlepšie presvedčený. Bude to aj v tomto prípade,“ uviedol.

Premiér Robert Fico v utorok vyzval Žilinku, aby odstúpil z funkcie. Povedal, že chce vytvoriť „tlak dôkazov a argumentov“, pri ktorom bude musieť generálny prokurátor zvážiť, či je vhodné, aby zostal na čele prokuratúry. Žilinku označil za prekážku pri obnovovaní dôvery v právny štát a spomenul aj možnosť rozsiahlej reformy prokuratúry.

„Prokurátor nemôže byť ako opica na gume“

Žilinka v stredu povedal, že nevie, akú konkrétnu predstavu má premiér o reorganizácii prokuratúry. Zásahy do jej fungovania by podľa neho mali byť veľmi uvážlivé.

Varoval najmä pred tým, aby sa systém menil podľa aktuálneho politického rozloženia síl. „Nemali by byť dynamické tak, že s každou vládou sa bude meniť organizácia prokuratúry,“ povedal. Časté zmeny podľa neho komplikujú prácu samotných prokurátorov.

„Nemôže byť prokurátor ako taká opica na gume, že hore, dole, hore, dole. Proste musí mať nejakú stabilitu,“ vyhlásil. Za mimoriadne problematické by považoval, ak by prípadná reorganizácia slúžila predovšetkým na vyriešenie personálnej otázky.

„Ak má byť dôvodom na zmenu organizácie prokuratúry výlučne riešenie personálnej otázky, tak to je veľmi zlá cesta. To je veľmi zvláštna predstava o fungovaní právneho štátu,“ povedal.

Na otázku, či sa obáva pokusu vymeniť ho ešte pred parlamentnými voľbami, odpovedal, že to nevie. „Ja som pripravený, samozrejme, na všetko,“ dodal.

Dobrovoľne odísť nemieni

Žilinka zároveň zopakoval, že zo svojej funkcie dobrovoľne odísť nemieni.

Na otázku novinárov o prípadnom zákulisnom tlaku povedal, že sa s politikmi nestretáva ani s nimi nekomunikuje. Zároveň však uviedol, že „zákulisné echo boli“.

„Ja nevidím dôvod, prečo by som sa mal poberať sám,“ vyhlásil. Pripomenul, že na prokuratúru nastúpil ešte v roku 1993 a pôsobí na nej 33 rokov. „Nie som si vedomý toho, že by som sa spreneveril sľubu, ktorý som dával ako prokurátor. Už vôbec nie sľubu, ktorý som dal ako generálny prokurátor,“ povedal.

Podľa vlastných slov nevidí dôvod ustupovať len preto, že predstavitelia výkonnej alebo zákonodarnej moci majú inú predstavu o výkone spravodlivosti.

Žilinka sa vyjadril aj k možným motívom ľudí, ktorí žiadajú jeho odchod. Na otázky ku konkrétnym živým trestným veciam odmietol odpovedať. „Na odstúpenie z funkcie ma vyzývajú ľudia, ktorí majú eminentný aj osobný záujem na spôsobe vybavenia niektorých trestných vecí,“ vyhlásil.

Podľa neho sa nespokojnosť s tým, že sa tieto prípady nevyvíjajú podľa ich predstáv, následne „pretaví až do takéhoto zúfalého kroku“.

Výbor správu generálneho prokurátora neodobril

Žilinka vystúpil pred novinármi po rokovaní ústavnoprávneho výboru, ktorý v stredu neodobril jeho správu o činnosti prokuratúry a stave zákonnosti za rok 2025.

Generálny prokurátor po rokovaní upozornil najmä na vývoj daňovej a korupčnej kriminality. Podľa neho výrazne kleslo stíhanie, obžalovanie aj odsudzovanie daňových trestných činov. Za jeden z hlavných dôvodov označil zmenu trestnoprávnej úpravy. Predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu už preto podľa svojich slov navrhol legislatívne zmeny.

Pri korupcii poukázal na približne 70-percentný prepad počtu stíhaných osôb medzi rokmi 2024 a 2025. Zopakoval tiež, že v roku 2025 nebol zistený, stíhaný ani odsúdený prípad takzvanej korupcie na najvyšších miestach.

Časť zodpovednosti pripísal polícii, ktorá je podľa neho primárne zodpovedná za odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov.

„Keď mäsiarovi nedajú na stôl mäso, tak nemá čo spracovať. Tak ja sa cítim teraz ako taký mäsiar bez mäsa,“ prirovnal Žilinka situáciu.

Opozičná poslankyňa Mária Kolíková (SaS) po rokovaní kritizovala, že parlament doteraz neprerokoval ani správu generálneho prokurátora za rok 2024. Podľa nej Žilinka predkladá konkrétne údaje o daňovej a korupčnej trestnej činnosti, o ktorých vládna koalícia nechce diskutovať v pléne.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Maroš Žilinka
generálny prokurátor
prokuratúra
ústavnoprávny výbor
správa

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.