
Vládny tlak na prokuratúru nezostal bez odozvy prokurátorov.
Robert Fico si svojim nezmyslom vyrobil nebezpečného nepriateľa (komentár Martina Behula)
Komentár opisuje mimoriadne nezvyčajnú tlačovku na úrade vlády, kde premiér Robert Fico v sprievode viacerých vysokých predstaviteľov verejne vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku na odstúpenie. Text to interpretuje ako nebezpečný zásah do fungovania ústavných inštitúcií a ako snahu politicky spochybniť orgán, ktorý má stáť mimo priameho straníckeho tlaku.
Autor zároveň pripomína, že Žilinkova prokuratúra v minulosti viackrát rozhodla spôsobom výhodným aj pre ľudí blízkych Smeru, preto Ficova argumentácia pôsobí rozporne. Za absurdné označuje najmä tvrdenia o tom, že šéf prokuratúry je pod kontrolou prokurátorov bývalého ÚŠP, keďže vzťahy medzi týmito aktérmi boli dlhodobo konfliktné a verejne známe.
Podľa komentára môže mať Ficov útok opačný efekt, než očakáva. Namiesto oslabenia Žilinku si môže Smer vytvoriť tvrdého protivníka, ktorý bude ešte dôslednejšie trvať na nezávislosti prokuratúry a zákonnom postupe, čo sa vláde politicky ani mocensky nemusí vyplatiť.
Viac informácií nájdete tu:
Zvrat v kauze vládneho splnomocnenca Kotlára
Generálna prokuratúra zrušila obvinenie vládneho splnomocnenca Petra Kotlára, ktorý čelil stíhaniu pre podozrenie zo šírenia poplašnej správy v súvislosti s jeho vyjadreniami o vakcínach proti covidu-19. Podľa hovorkyne prokuratúry boli v uznesení o vznesení obvinenia zistené vážne materiálne aj formálnoprávne nedostatky.
Rozhodnutie však neznamená definitívny koniec prípadu. Prokurátor prikázal vyšetrovateľovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol, takže Kotlár môže byť v budúcnosti opätovne obvinený, ak budú chyby odstránené a orgány dospejú k rovnakému záveru.
Prípad sa týka Kotlárových opakovaných verejných tvrdení o údajnom nadmernom množstve DNA vo vakcínach, ktoré podľa neho mohlo zasahovať do genetickej informácie človeka. Opozícia, najmä SaS, ho za tieto vyhlásenia tvrdo kritizovala, zatiaľ čo premiér Robert Fico sa ho verejne zastal.
Viac informácií nájdete tu:
Umelcov sme sa pýtali na vyhadzov Machalu: Koniec „freak show” alebo príprava na kšefty? (anketa)
Odchod Lukáša Machalu z ministerstva kultúry vyvolal v kultúrnej obci prevažne úľavu, no nie oslavy. Oslovení umelci a kultúrni pracovníci sa zhodujú, že Machala bol na rezorte symbolom nekompetentnosti, ideologických konfliktov a rozkladu viacerých kultúrnych inštitúcií.
Viaceré reakcie zároveň upozorňujú, že jeho odvolanie samo osebe nič nerieši. Podľa respondentov nejde nevyhnutne o skutočnú sebareflexiu vedenia rezortu, ale skôr o výsledok vnútorných mocenských hier, prípadne prípravu na nové ekonomické alebo personálne preskupenia v kultúre.
V anketových odpovediach sa opakuje aj dôraz na zodpovednosť ministerky Martiny Šimkovičovej. Machalov koniec je podľa mnohých len dielčou epizódou, zatiaľ čo hlavný problém podľa nich ostáva v celkovom smerovaní ministerstva a v nedostatku odborného vedenia.
Viac informácií nájdete tu:
Na Slovensku čoskoro pribudnú ďalšie nákupné centrá. Jedno z nich prinesie aj nový lacný reťazec
Na Slovensku pokračuje expanzia maloobchodu aj mimo veľkých miest. Ešte tento rok majú otvoriť dve nové obchodné centrá — OC Point Skalica II a OC Point Kolárovo — ktoré už sú plne prenajaté a potvrdzujú rastúci význam diskontných a cenovo dostupných predajných konceptov.
Projekt v Skalici bude stáť 6,2 milióna eur a prinesie aj slovenskú premiéru značky ShockPrice, nového poľského konceptu orientovaného na nízke ceny a často obmieňaný sortiment. V Kolárove investor vloží približne 9,4 milióna eur a centrum doplnia známe značky ako Billa, Sinsay, CCC, Tedi či Pepco.
Trend ukazuje, že developeri aj reťazce čoraz viac vidia potenciál v menších mestách a spádových oblastiach, kde môže byť jednoduchý retail park s parkovaním výhodnejší než prevádzka v presýtenom krajskom centre. Investor OPC holding zároveň pripravuje ďalšie projekty aj v iných slovenských mestách.
Viac informácií nájdete tu:
Donald Trump opäť vzbudil pozornosť: Zamestnankyniam Bieleho domu daroval hotovosť vo výške desiatok tisíc dolárov
Americký prezident Donald Trump podľa médií daroval svojej výkonnej asistentke Natalie Harpovej 45-tisíc dolárov v hotovosti. Podobné sumy mali dostať aj ďalšie dve zamestnankyne Bieleho domu, pričom všetky platby boli v majetkových priznaniach uvedené ako „peňažný dar k sviatkom“.
Správa vzbudila pozornosť nielen pre výšku darov, ale aj pre postavenie obdarovaných. Harpová patrí medzi Trumpove najbližšie spolupracovníčky a často mu pripravuje podklady či príspevky na sociálne siete, čo ešte zvýrazňuje citlivosť celej záležitosti z pohľadu etiky a možného konfliktu záujmov.
Biely dom však darovanie obhajuje s tým, že ide o Trumpovu dlhoročnú osobnú prax voči ľuďom z jeho okolia. Podľa oficiálneho stanoviska dary nesúviseli s pracovnými povinnosťami a sú v súlade s právnymi aj etickými normami.
Viac informácií nájdete tu:
Ministerka Šimkovičová odstavila svojho človeka Machalu: Dôvodom môže byť papier, ktorý ona sama podpísala
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová navrhla odvolanie Lukáša Machalu z funkcie generálneho tajomníka služobného úradu a jeho nahradenie Ivanom Gašparom. Oficiálne vysvetlenie hovorí o potrebe iného manažérskeho nastavenia a o zmene nárokov na riadenie vnútorného chodu ministerstva.
V zákulisí sa však objavujú iné dôvody. Podľa informácií z prostredia rezortu a vyjadrení bývalej ministerky Natálie Milanovej mohli vzťahy medzi Šimkovičovou a Machalom poškodiť dotácie schválené pre Pride a Inakosť, ktoré ministerka podpísala a ktoré jej okolie údajne nedokázalo zastaviť.
Machalov pád navyše prichádza v čase ďalších sporov okolo Fondu na podporu umenia a podozrení z politických zásahov do rozhodovania. Jeho odvolanie tak môže byť súčasťou širšieho vnútorného konfliktu, ktorý siaha od personálnych čistiek až po kontroverzie okolo prideľovania dotácií.
Viac informácií nájdete tu:
Ukrajinci na cvičeniach NATO deklasovali vozidlá, ktoré Slovensko nakupuje
Rozhovor s bezpečnostným analytikom Vladimírom Bednárom upozorňuje, že vojna na Ukrajine dramaticky mení pravidlá moderného bojiska. Drony, optické vlákna, autonómne systémy a extrémne rýchla inovácia skracujú životný cyklus vojenskej techniky na mesiace, zatiaľ čo tradičné armádne nákupy fungujú v horizontoch rokov až desaťročí.
Zvlášť znepokojivé sú skúsenosti z cvičení NATO, kde ukrajinskí vojaci podľa Bednára výrazne prevýšili mechanizované jednotky využívajúce techniku typu CV90 — teda vozidlá, ktoré nakupuje aj Slovensko. To vyvoláva otázky, či západné armády držia krok s realitou frontu a či investujú správne do kombinácie klasických a nových spôsobilostí.
Analytik však zároveň varuje pred jednoduchými závermi. Klasické tanky, delostrelectvo či bojové vozidlá podľa neho stále majú význam, no musia byť integrované s dronmi, elektronickým bojom a flexibilnou výrobou technológií. Budúcnosť obrany preto neleží ani v slepom kopírovaní Ukrajiny, ani v zotrvaní pri starých modeloch, ale v hľadaní vlastného funkčného mixu.
Viac informácií nájdete tu: