Irán využíva tajný barterový mechanizmus s Čínou na obchádzanie sankcií na predaj svojej ropy

Irán obchádza medzinárodné sankcie na predaj svojej ropy prostredníctvom tajného barterového obchodného mechanizmu s Čínou. Teherán vymieňa ropu za obchodné kredity, za ktoré nakupuje čínsky tovar v hodnote miliárd dolárov vrátane vojenského vybavenia, liekov či vozidiel.

Irán využíva mechanizmus podobný barterovému obchodu, aby obišiel sankcie uvalené na predaj svojej ropy a nakúpil z Číny tovar v hodnote miliárd dolárov vrátane vojenského vybavenia. S odvolaním sa na dva vysokopostavené iránske zdroje a tri osoby oboznámené s touto záležitosťou o tom informuje agentúra Reuters, píše TASR.

Irán vymieňa ropu za čínske obchodné kredity, čím obchádza západné sankcie.
Čína tak získava zlacnenú iránsku ropu a zároveň chráni svoje banky.
Toky ropných peňazí prechádzajú cez čínske finančné subjekty a účelové spoločnosti.
Mechanizmus funguje od roku 2021 a spracoval už miliardy dolárov ročne.

Tajný barterový mechanizmus

Tento tajný obchodný mechanizmus, v rámci ktorého Teherán vymieňa ropu za obchodné kredity na nákup čínskeho tovaru, mu poskytuje v posledných rokoch finančnú záchrannú sieť, keďže Spojené štáty zvyšujú ekonomický a vojenský tlak v súvislosti s iránskym jadrovým programom, tvrdia zdroje hovoriace pod podmienkou zachovania anonymity.

Okrem toho mechanizmus podľa nich pomohol Číne zachovať si prístup k zlacnenej iránskej rope a zároveň chrániť banky a spoločnosti, ktoré vyvážajú do Iránu, pred medzinárodnou kontrolou alebo sankciami.

USA uvalili sankcie na niekoľko menších čínskych subjektov, ktoré nakupujú alebo zabezpečujú dodávky iránskej ropy. Zatiaľ však nepristúpili k najtvrdším opatreniam, ktoré by mohli mať dôsledky pre globálnu ekonomiku.

Americký tlak na Teherán

Washington zintenzívňuje tlak v snahe ukončiť konflikt s Teheránom a dosiahnuť znovuotvorenie Hormuzského prielivu. Americký minister financií Scott Bessent koncom augusta pohrozil zavedením tzv. sekundárnych sankcií pre všetky krajiny, ktoré neprerušia finančné vzťahy s Iránom.

Agentúra Reuters poznamenala, že nedokázala určiť aký vplyv mala na tento mechanizmus americká námorná blokáda iránskych prístavov. Od jej obnovenia 14. júla neprešla Hormuzským prielivom do Číny žiadna zásielka iránskej ropy.

Peking a Teherán sú dlhodobo ekonomickými a politickými partnermi, no verejne nehovoria o tom, ako zabezpečujú plynulosť vzájomného obchodu po zavedení medzinárodných obmedzení.

Čína tvrdí, že nie je oboznámená s touto situáciou

Všetky zdroje tvrdia, že Irán využíva tento mechanizmu na nákup liekov, vozidiel a komunikačnej techniky z Číny. Výrobcovia podľa nich neobchodovali priamo s islamskou republikou a nič nenasvedčuje tomu, že by porušili sankcie.

Tento spôsob obchodovania v uplynulom roku využili minimálne raz aj v súvislosti s kontraktmi na dodávku vybavenia pre protivzdušnú obranu Iránu v hodnote niekoľkých miliónov dolárov.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na otázky Reuters ohľadom mechanizmu uviedlo, že „nie je oboznámené s opisovanou situáciou“.

Iránske misie pri OSN v New Yorku a Ženeve zase neodpovedali na žiadosť o vyjadrenie.

Teherán čínskym spoločnostiam neplatí medzinárodné bankové kanály

Tri zdroje uvádzajú, že opísaný obchodný postup je jedným z viacerých, prostredníctvom ktorých Teherán nakupuje tovary a služby bez toho, aby čínskym spoločnostiam platil priamo cez medzinárodné bankové kanály.

Západný predstaviteľ a ďalšie dve osoby oboznámené so situáciou objasnili, že kupujúci konajúci v mene čínskej štátnej firmy obchodujúcej s ropou Ču-chaj Čen-žung až do tohto roka vkladal stovky miliónov dolárov mesačne do málo známeho finančného subjektu Čchu-Sin so sídlom v Číne.

Toky peňazí cez čínske subjekty a účelové firmy

Tieto vklady pokrývali nákupy dohodnuté s firmou registrovanou v Hongkongu a prepojenou na iránsku národnú ropnú spoločnosť. Čchu-Sin následne posielal peniaze čínskym vývozcom a firmám, ktoré budujú infraštruktúru v Iráne, pravdepodobne prostredníctvom ďalších čínskych finančných inštitúcií.

Približne 70 percent príjmov z iránskej ropy, s ktorými Čchu-Sin nakladá, je určených na infraštruktúrne projekty. Zvyšok prostriedkov smeruje na účty patriace účelovo založenej spoločnosti, ktorá z nich platí firmám dodávajúcim tovar do Iránu.

Iránske zdroje blízke rozhodovaciemu centru krajiny potvrdili existenciu tejto účelovo založenej spoločnosti, o ktorej sa dosiaľ verejne neinformovalo.

Mechanizmus využívajú už od roku 2021

Všetkých päť zdrojov tvrdí, že prostriedky tejto spoločnosti spravujú dva subjekty: firma konajúca v mene čínskeho ministerstva obchodu a spoločnosť prepojená s iránskou centrálnou bankou. Firma prepojená s Teheránom informuje čínsku stranu vždy, keď iránska centrálne banka povolí dovozcom prístup k prostriedkom účelovo založenej spoločnosti, aby mohli platby odoslať dodávateľom.

Tento mechanizmus je využívaný najmenej od roku 2021 a po prvý raz ho použili na dodanie liekov a vakcín proti ochoreniu COVID-19 do Iránu, uviedli tri zdroje. Zároveň odhadujú, že posledný rok prešlo cez účelovo založenú spoločnosť až 2,5 miliardy dolárov.