Návrat cementu dusí Lietavskú Lúčku. Obyvatelia sa sťažujú na žieravý prach a majú strach o zdravie

obchodnyregister 2026.04.24.

Druhá najstaršia cementáreň na Slovensku zmenila program a vrátila sa k pôvodnej výrobe. V Lietavskej Lúčke však rastie odpor ľudí, ktorí sa boja o zdravie a ovzdušie.  

LIETAVSKÁ LÚČKA: Druhá najstaršia cementáreň na Slovensku prechádza zásadnou zmenou výrobného programu. V areáli v Lietavskej Lúčke sa od roku 1998 spracovával výhradne vápenec, no po tom, čo sa v roku 2024 spoločnosť stala súčasťou ZEOCEM Group, ohlásila návrat k pôvodnej výrobe. Od minulého roka sa v závode opäť vyrába cement. Niektorí miestni sa však obávajú o svoje zdravie a aj o životné prostredie.

Konflikt medzi obcou a závodom vyvoláva najmä manipulácia so slinkom. Ide o základný polotovar na výrobu cementu, ktorý vzniká vypaľovaním vápenca a ílov pri extrémnych teplotách okolo 1450 stupňov Celzia. Cementáreň v Lietavskej Lúčke túto surovinu do areálu dováža a následne melie na jemný prášok. Práve pri vykládke a mletí vzniká najväčšie riziko úniku emisií do ovzdušia. Začiatkom tohto roka do závodu obnovili aj takzvaný cementový vlak. Podobná situácia, akej čelil investor v Bystrom, sa tak momentálne opakuje aj v Lietavskej Lúčke.

Cementáreň v Lietavskej Lúčkeimage
Cementáreň v Lietavskej Lúčke
Zdroj: Juliána Hazuchová

Zablokovanú výrobu presunuli k Žiline

Tento krok investora úzko súvisí s neúspechom jeho pôvodného zámeru v inom regióne. Spoločnosť Zeocem plánovala obnoviť produkciu cementu vo svojom materskom závode v Bystrom pri Vranove nad Topľou. Tam však narazila na odpor verejnosti a komplikované posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Keďže projekt na východe Slovenska zostal zablokovaný a závod v Lietavskej Lúčke zároveň prišiel o kľúčový odbyt mletého vápenca v uzavretej hornonitrianskej hnedouhoľnej elektrárni a teplárni, investor presunul svoje kapacity na sever. Východoslovenský ťažobný podnik, ktorý vyrába zo sopečného nerastu zeolit omietky, čističe vôd aj prímesi do krmív, tu rozbehol odstavenú výrobu.

Ďalším zdrojom surovín je vlastný lom Lietavská Svinná – Babkov v blízkosti závodu, odkiaľ sa vápenec dopravuje do areálu nákladnou lanovou dopravou.

Bojíme sa o zdravie

Podľa miestnych obyvateľov nastal zásadný zlom najmä v kvalite ovzdušia. Kým v minulosti si už na prach z vápenca ako hovoria zvykli, dnešná situácia je podľa nich omnoho nebezpečnejšia.

„Je obrovský rozdiel dýchať vápenec, čo je v podstate inertný prach, a slinok. Ten má pH 11 až 13, čo z neho robí žieravinu. Spôsobuje poleptanie slizníc a navyše obsahuje neneutralizovaný chróm, ktorý je karcinogénny. Keď sa začne prášiť, nemôžeme ani otvoriť okno,“ vysvetľuje Marián Mach, miestny aktivista, ktorý sa environmentalistike a poradenstvu v oblasti odpadov venuje profesionálne tridsať rokov.

Mach, ktorý sa do obce prisťahoval pred štyrmi rokmi, pociťuje zmeny na vlastnej koži. „Minulý rok sa začalo veľmi prášiť. Pálili nás oči, nos a začal som kašľať a ten kašeľ ma neopustil dodnes. Neskôr sme zistili, že do areálu začali dovážať slinok a navyše sme nadobudli podozrenie, že firma na takúto činnosť nemá potrebné povolenia,“ dodáva.

Podobný scenár opisujú aj ďalší obyvatelia, ktorých domy stoja v bezprostrednom susedstve závodu. Pani Zdenka so synom Petrom bývajú oproti cementárni. V podniku kedysi sama pracovala a na priemyselný prach je podľa vlastných slov zvyknutá. Zmeny od minulého roka, si však všimla aj ona.

„Od minulého roka je to horšie ako roky predtým. Parapety máme čierne,“ konštatuje. Jej syn Peter dopĺňa, že zmena nálady v obci je viditeľná. Starší ľudia sa vraj sťažujú na sťažené dýchanie a v dňoch, keď je prašnosť najvyššia, vychádzajú von len minimálne. „Ulice sú niekedy úplne prázdne,“ uzatvára.

Obyvatelia Lietavskej Lúčkyimage
Obyvatelia Lietavskej Lúčky
Zdroj: Juliána Hazuchová

Ich slová potvrdzujú aj ďalší obyvatelia obce vrátane majiteľa neďalekého obchodu Eugena, ktorý v Lietavskej Lúčke žije už dvadsaťšesť rokov. „Je tu väčšia prašnosť. Bývam síce ďalej, ale tu pri obchode si umyjem auto a o dve hodiny je sivé. Niekedy je znečistenie cítiť aj vo vzduchu. Predtým tu bol prach, ale vo vzduchu to necítiť nebolo. Ľudia sa teraz sťažujú oveľa viac, v letnom období to bolo neznesiteľné,“ hovorí. Dodáva, že v obci sa už nebude cítiť bezpečne ani po prípadných nápravách. Viacerí spomínajú, že na prach z cementárne sa sťažujú aj obyvatelia susednej mestskej časti Žiliny – Bytčice.

Inšpekcia potvrdila porušenie zákona

Na stranu nespokojných obyvateľov sa po mesiacoch postavila aj Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá na základe podnetu občanov podporeného petíciou z júla 2025 urobila v závode kontrolu v septembri 2025 stacionárneho zdroja znečisťovania.

„Spoločnosti Cementáreň Lietavská Lúčka bola na základe kontroly uložená povinnosť prijať opatrenia na nápravu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30. marca 2026,“ uviedla Dominika Noskovičová z kancelárie generálneho riaditeľa inšpekcie. Prevádzkovateľ má teraz čas na odstránenie nedostatkov do konca júna 2026. Opatrenia sa týkajú zamedzeniu prašnosti z výroby a spracovania mletých vápencov. Finančnú pokutu úrad firme neudelil.

Podľa odpovede na infožiadosť Mariána Macha, ktorá je zverejnená spolu s ďalšími podnetmi občanov a odpoveďami príslušných orgánov, inšpekcia zároveň uviedla, že kontrolu špecificky zameranú na slinok v septembri nerobila. Zároveň vysvetlila, že keďže prevádzkovateľ slinok nevyrába, ale iba ho dováža, zariadenie nespadá pod režim zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.

Kým lehota na splnenie starších opatrení stále plynie, inšpekcia už preveruje aj ďalší podnet od občanov z 26. marca 2026, ktorý sa má týkať aj slinku.

„Dňa 1. apríla 2026 začala v tejto veci odborný štátny dozor podľa zákona o ochrane ovzdušia obhliadkou na mieste, na zdroji znečisťovania ovzdušia ‚Výroba cementu‘. Uvedený štátny dozor doposiaľ nebol ukončený,“ dodala Noskovičová.

Cementáreň v Lietavskej Lúčkeimage
Cementáreň v Lietavskej Lúčke
Zdroj: Aktuality.sk

Hygiena: Kontrola a monitoring rizík

Kým inšpekcia rieši technológiu, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline preveroval podnet týkajúci sa priameho vplyvu prachu na zdravie. Hygienici urobili 1. apríla neohlásený štátny zdravotný dozor.

Natália Šmehylová z RÚVZ Žilina hovorí, že úrad situáciu nepodceňuje a firme už nariadil konkrétne povinnosti, ktoré musí splniť. „Cement je podľa súčasne platnej legislatívy zaradený medzi pevné aerosóly s prevažne nešpecifickým účinkom. Právny subjekt Cementáreň Lietavská Lúčka realizuje opatrenia na zníženie prašnosti, bol predložený projekt technologického riešenia zdroja prašnosti,” uviedla.

Napriek sťažnostiam časti obyvateľov na dusivý kašeľ či pálenie očí hygienici zatiaľ neevidujú zhoršenie zdravotnej situácie. „Neevidujeme zvýšený výskyt respiračných ťažkostí u detí ani dospelých v porovnaní s minulým rokom,“ uviedla Šmehylová.

Na základe podnetu sa situáciou v obci zaoberá aj Krajská prokuratúra v Žiline. Trestné oznámenie prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina postúpil polícii na špecializovaný útvar environmentálnej kriminality pre podozrenie z ohrozenia a poškodenia životného prostredia (prípadne aj ďalších trestných činov).

„Aktuálne je vec v štádiu preverovania a vykonávajú sa úkony pred začatím trestného stíhania,“ uviedol prokurátor a krajský hovorca Martin Kokles.

Cementáreň: Problém vnímame

K rastúcemu tlaku verejnosti a výsledkom kontrol sa vyjadrilo aj vedenie spoločnosti Cementáreň Lietavská Lúčka. Firma priznáva, že vykládka dovezeného slinku je citlivou témou, a hovorí, že odprášenie areálu je jej hlavnou prioritou pre tento rok.

Podľa asistentky riaditeľa Marcely Ninikovej firma dokončuje úpravy, ktoré majú obmedziť prašnosť pri vykládke slinku. V súčasnosti prebiehajú stavebné práce na oprave betónových konštrukcií, aby bolo možné priestor uzavrieť a zakryť miesto výsypu vagónov.

„Filtračné zariadenie je už objednané a namontované bude hneď po dokončení týchto prác spolu so zakrytím priestoru vykládky,“ vysvetlila Niniková.

Firma vraj dočasne prijíma viacero organizačných a technických opatrení. Ide najmä o regulovanie množstva dovezeného slinku na minimum potrebné na zachovanie prevádzky, časové obmedzenie vykládky výhradne na pracovné dni a denný režim a zvlhčovanie materiálu vodou pred vykládkou, čím sa znižuje uvoľňovanie jemných prachových častíc počas manipulácie.

„Tieto opatrenia vnímame ako dočasné riešenia, ktoré nenahrádzajú plánované systémové technické úpravy, ale majú preklenúť obdobie do ich úplného dokončenia,” dodala.

Cementáreň v Lietavskej Lúčkeimage
Cementáreň v Lietavskej Lúčke
Zdroj: Aktuality.sk

Cementáreň má podľa vyjadrení čistiť areál a okolité cesty. Aby sa sivo-čierny prach nevynášal na verejné komunikácie, kombinuje mechanické zametanie s pravidelným kropením vnútroareálových plôch.

„Na čistenie používame špeciálne zametacie vozidlo a v spolupráci s miestnou jednotkou Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) Lietavská Lúčka umývame cesty vysokotlakovým zariadením,“ uvádza spoločnosť. Súbežne s tým spevňuje manipulačné plochy v areáli, čo má zamedziť vzniku takzvanej sekundárnej prašnosti a teda opätovnému víreniu prachu, ktorý sa už raz usadil.

V areáli aktuálne budujú aj nové zariadenie, ku ktorému obec ako stavebný úrad už vydala kladné stanovisko.

„V areáli Cementárne Lietavská Lúčka realizujeme výstavbu zmiešavacej linky, ktorá je určená na výrobu inovatívnych zmesných hydraulických spojív. Ide o technologické zariadenie využívajúce moderné technológie, ktoré sú v súlade so súčasnými trendmi v oblasti stavebných materiálov. Celý proces je realizovaný v súlade s platnou legislatívou a schvaľovacími postupmi,” uzavrela Niníková.

75 zamestnancov a otázka bezpečnosti

V cementárni v Lietavskej Lúčke aktuálne pracuje približne 75 ľudí, z čoho časť tvoria administratívni pracovníci. Spoločnosť uvádza, že zamestnanci pri vykládke slinku používajú predpísané ochranné pracovné pomôcky a pri dodržiavaní stanovených postupov práca podľa nej nepredstavuje neprijateľné zdravotné riziko.

Firma zároveň hovorí, že chce závod prevádzkovať zodpovedne, tvrdí, že si uvedomuje citlivosť situácie a je pripravená pokračovať v krokoch na dlhodobé riešenie prašnosti.

Starosta: Obec ťahá za kratší koniec

Starosta Lietavská Lúčka Ján Čerňan pripomína, že hoci obec cementárni vďačí za svoj historický rozvoj, so súčasnou situáciou nie sú spokojní. „Hovoril som vedeniu firmy, že za tridsať rokov útlmu si ľudia odvykli od zaprášených striech. Upozornil som ich, že ak by porušili určité pravidlá, musia rátať s tým, že obyvatelia aj obec zasiahnu,“ hovorí starosta.

Historické fotografie Lietavskej Lúčkyimage
Historické fotografie Lietavskej Lúčky
Zdroj: Obec Lietavská Lúčka
Historické fotografie Lietavskej Lúčkyimage
Historické fotografie Lietavskej Lúčky
Zdroj: Obec Lietavská Lúčka
Historické fotografie Lietavskej Lúčkyimage
Historické fotografie Lietavskej Lúčky
Zdroj: Obec Lietavská Lúčka

Obec podľa Čerňana naráža pri riešení situácie aj na hranice svojich právomocí. Cementáreň ako stredný zdroj znečistenia totiž podlieha dohľadu okresného úradu a inšpekcii životného prostredia. „Obec môže robiť len to, čo jej zákon dovoľuje,“ vysvetľuje starosta a poukazuje tak na obmedzené možnosti samosprávy v tomto prípade.

Zároveň dodáva, že po doručení prvých podnetov navštívil viacero inštitúcií vrátane polície a prokuratúry, aby si overil, aké konkrétne nástroje má obec k dispozícii pri riešení situácie.

Starosta obce Lietavská Lúčka Ján Čerňanimage
Starosta obce Lietavská Lúčka Ján Čerňan
Zdroj: Juliána Hazuchová

Mimoriadna situácia a meracia stanica

Obyvatelia 13. apríla odovzdali vedeniu obce petíciu, v ktorej žiadali vyhlásenie mimoriadnej situácie a zriadenie krízového štábu. Starosta však vysvetľuje, že zákon takýto postup pri nárazovej prašnosti neumožňuje. „Mimoriadna situácia sa viaže na okamžité ohrozenie, keď sa rieši evakuácia či dodávky potravín. Cementáreň nám práši nárazovo v určitých časových obdobiach. Niekedy je to jeden deň v týždni,“ objasňuje.

Hľadajú preto iné možnosti riešenia. Na zastupiteľstve zriadili dočasnú komisiu, ktorej hlavnou úlohou má byť zjednotenie informácií a vytvorenie spoločného tlaku na vedenie závodu. Okrem technologických úprav starosta presadzuje aj nezávislý monitoring ovzdušia.

„Navrhol som riaditeľovi umiestnenie meracej stanice v okolí závodu. Dohodli sme sa, že by obec vybrala jej dodávateľa a mala k dispozícii údaje o prašnosti 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Riaditeľ cementárne Michal Moskáľ s tým súhlasil a prisľúbil spolufinancovanie,“ dodáva.

Potvrdzuje aj vlastnú skúsenosť s prachom. Hoci býva ďalej od závodu, zvýšenú prašnosť vidí ráno na oknách aj na autách. Po rozhovoroch so starostami z Bystrého či Varína, ktorí v minulosti riešili podobné problémy však zostáva realistom: „Z ich skúseností viem, že obec pri takýchto sporoch ťahá vždy za kratší koniec,“ uzatvára Čerňan.

Zeocem rástol napriek strate v Lietavskej Lúčke

V roku 2024 spoločnosť z Lietavskej Lúčky vykázala stratu vyše 1,2 milióna eur pri tržbách približne 2,2 milióna eur. Zároveň však skupina ZEOCEM Group výrazne rástla a jej celkové príjmy v roku 2024 dosiahli približne 50 miliónov eur.

Firma patrí medzi významných svetových producentov zeolitu, pričom viac ako 90 % produkcie exportuje do Európy, Ázie aj Ameriky. Cementárenská a hutnícka výroba sa vo všeobecnosti zaraďuje medzi odvetvia s vyššou záťažou na životné prostredie.

Výsledky hospodáreniaimage
Výsledky hospodárenia
Zdroj: Finstat.sk
Výsledky hospodáreniaimage
Výsledky hospodárenia
Zdroj: Finstat.sk
Primátor Kysuckého Nového Mesta Marián Mihalda a podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba, Spaľovňa v Kysuckom Novom Mesteimage
Prečítajte si tiež: