Fico ani Šimečka nemajú navrch. Nový prieskum priniesol prekvapenie a ukazuje úplne inú väčšinu
obchodnyregister
2026.09.10.
Súboj o pozíciu najsilnejšej politickej strany na Slovensku sa ešte viac vyrovnal. Progresívne Slovensko a Smer-SD by podľa najnovšieho septembrového prieskumu získali zhodne po 17,3 percenta hlasov. Výraznejšie posilňuje Republika, kým Demokrati sa prvýkrát dostali presne na päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu. SNS naopak pokračuje v poklese.
Ak by sa parlamentné voľby konali začiatkom septembra, o prvenstvo by sa delili opozičné Progresívne Slovensko Michala Šimečku a vládny Smer-SD Roberta Fica. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu agentúry Focus pre portál 360tka.sk.
Obe strany získali podporu 17,3 percenta rozhodnutých voličov. V porovnaní s júnovým meraním si pritom mierne pohoršili. PS kleslo z 18,1 percenta, Smer-SD zo 17,7 percenta.
Kým dve najsilnejšie strany stagnujú či mierne strácajú, na treťom mieste pokračuje v raste mimoparlamentná Republika Milana Uhríka. V septembri by ju volilo 12,4 percenta rozhodnutých respondentov, zatiaľ čo v júni mala podporu 11,6 percenta.
S odstupom nasleduje Hnutie Slovensko Igora Matoviča, ktoré si pripísalo 8,9 percenta. Oproti júnovým deviatim percentám ide len o nepatrný pokles.
Mierne si naopak polepšil koaličný Hlas-SD vedený Matúšom Šutajom Eštokom. Podporu zvýšil z ôsmich na 8,4 percenta. Rástla aj opozičná SaS Branislava Gröhlinga, ktorej podpora stúpla zo siedmich na 7,5 percenta.
KDH Milana Majerského by získalo 6,4 percenta hlasov, čo je o tri desatiny percentuálneho bodu menej ako v júni.
Demokrati na hrane, SNS mimo parlamentu
Jedným z najvýraznejších posunov septembrového prieskumu je výsledok Demokratov Jaroslava Naďa. Strana by získala presne päť percent hlasov, teda minimum potrebné na vstup do Národnej rady. V júni mala podporu 4,8 percenta.
Ak by sa takýto výsledok zopakoval aj vo voľbách, Demokrati by sa po období mimo parlamentu dostali medzi strany zastúpené v Národnej rade.
Opačným smerom sa uberá vládna SNS Andreja Danka. Národniari by získali štyri percentá, čo by na vstup do parlamentu nestačilo. Aj v ich prípade ide o pokračovanie nepriaznivého trendu – v júni mali 4,2 percenta.
Pod päťpercentnou hranicou zostáva aj Maďarská aliancia Lászlóa Gubíka s podporou 3,8 percenta, Sme rodina Borisa Kollára s 3,2 percenta a strana Právo na pravdu Zoroslava Kollára s 2,8 percenta. Za ľudí Veroniky Remišovej by oslovilo 1,6 percenta voličov.
Smer a Hlas by na väčšinu nestačili
Ešte zaujímavejší obraz ponúka prepočet výsledkov na poslanecké mandáty. PS aj Smer-SD by podľa neho získali po 31 kresiel. Republike by pripadlo 22 mandátov, Hnutiu Slovensko 16 a Hlasu-SD 15. SaS by mala 14 poslancov, KDH 12 a Demokrati deväť. Takéto rozloženie síl by výrazne komplikovalo zostavovanie vlády.
Smer-SD a Hlas-SD by mali spolu iba 46 poslancov. Ani v prípade, že by sa k nim pridala Republika s 22 mandátmi, by trojica nedosiahla potrebnú nadpolovičnú väčšinu. Spoločne by disponovala 68 hlasmi, teda o osem menej, ako je minimum potrebné na väčšinu v 150-člennom parlamente.
Rovnako by však na samostatnú väčšinu nestačilo ani užšie zoskupenie opozičných strán. PS, SaS, KDH a Demokrati by mali spolu 66 kresiel.
Parlamentná matematika by sa výrazne zmenila až v prípade spolupráce s Hnutím Slovensko. Päť strán – PS, SaS, KDH, Demokrati a Hnutie Slovensko – by spolu disponovalo 82 poslancami, teda pohodlnou nadpolovičnou väčšinou.
Takáto zostava by však zahŕňala politické subjekty s rozdielnymi programovými prioritami i komplikovanými vzájomnými vzťahmi. Samotný matematický súčet mandátov preto ešte automaticky neznamená, že by takáto koalícia bola politicky priechodná.
Štvrtina ľudí nevie alebo nechce voliť
Prieskum zároveň ukazuje, že značná časť respondentov nie je rozhodnutá alebo by k volebným urnám vôbec neprišla.
Voliť by podľa výsledkov nešlo 10,9 percenta opýtaných a ďalších 14,7 percenta nevedelo uviesť, ktorej strane by dalo hlas. Rozhodnutých bolo 74,4 percenta respondentov.
Agentúra Focus uskutočnila prieskum pre portál 360tka.sk od 1. do 7. septembra 2026 na vzorke 1 012 respondentov. Dáta zbierala prostredníctvom osobných aj online rozhovorov.
Respondenti odpovedali na otázku, či by sa zúčastnili parlamentných volieb, ak by sa konali nasledujúci víkend, a ktorej strane alebo hnutiu by v takom prípade dali svoj hlas.
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.