Životný výkon Adama Sandlera aj nenápadný klenot s Pattinsonom. Toto je 5 netradičných filmov o 11. septembri 2001

Tieto snímky bez príkras pripomínajú tragickú udalosť z roku 2001, ktorá otriasla celým svetom.  

Pád Dvojičiek v New Yorku sa stal jednou z udalostí, ktoré zmenili svet aj film. Hollywood však nepotreboval vždy ukazovať horiace veže, lietadlá alebo samotných teroristov, aby o tejto tragédii vypovedal.

Niekedy stačil človek, ktorý po útoku nedokázal ďalej žiť ako predtým. Inokedy vzťah dvoch ľudí, politická satira alebo obyčajná prechádzka New Yorkom, nad ktorou visí vedomie, že mesto už nikdy nebude rovnaké.

Práve preto sú zaujímavé filmy, ktoré sa 11. septembru 2001 venujú nepriamo. Tragédiu nevnímajú iba ako historickú udalosť, ale ako ranu, ktorá zostala v psychike jednotlivcov aj celej spoločnosti. Niektoré snímky z tohto zoznamu však tragédiu rozoberajú priamo a idú poriadne do hĺbky, čo u divákov takisto poriadne zarezonovalo.

1. Sila priateľstva (2007)

Keď sa povie Adam Sandler, väčšina divákov si pravdepodobne predstaví komédiu. Volanie o pomoc režiséra Mikea Bindera však ukazuje úplne inú tvár tohto herca. Sandler stvárňuje Charlieho Finemana, muža, ktorý pri útokoch 11. septembra prišiel o manželku a dcéry.

Na prvý pohľad ide o príbeh priateľstva dvoch bývalých spolužiakov. Alan, ktorého hrá Don Cheadle, náhodou stretne Charlieho a postupne zisťuje, že jeho starý kamarát sa po rodinnej tragédii prakticky odrezal od sveta. Nechce hovoriť o minulosti a odmieta sa vrátiť k normálnemu životu.

A práve v tom je sila filmu. 11. september tu je akousi neprítomnou prítomnosťou. Divák sleduje predovšetkým následky udalosti na jedného človeka. Film tak ukazuje, že tragédia sa nekončí pádom budov. Pre niektorých sa začína až potom.

Sandler tu predvádza svoj životný výkon. Jeho postava balansuje medzi humorom, detinskosťou, odcudzením a obrovským smútkom. Film sa tak pýta, či je vôbec možné od človeka očakávať, že sa po katastrofe jednoducho „vráti do normálu“.

2. Nezabudni na mňa (2010)

Na papieri vyzerá Nezabudni na mňa ako romantická dráma, no v skutočnosti ide o ďaleko rafinovanejší nenápadný klenot. Robert Pattinson v hlavnej úlohe, komplikované rodinné vzťahy, láska dvoch mladých ľudí a New York. Lenže film si pripravuje úplne inú pointu.

Príbeh Tylera a Ally sa odohráva v New Yorku a postupne odhaľuje traumy, ktoré si obaja nesú. Tyler bojuje s rodinnými problémami a smrťou svojho brata, Ally zase vyrastá s traumou z vraždy svojej matky. Divák si počas filmu zvyká na predstavu, že sleduje predovšetkým romantický príbeh dvoch mladých ľudí.

A potom príde záver – 11. september tu nepôsobí ako hlavná téma, ale ako brutálne pripomenutie krehkosti života. Film svojím spôsobom zmení význam toho, čo sme dovtedy sledovali. New York, ktorý sme poznali ako kulisu romantického príbehu, zrazu dostáva historický význam.

Práve šokujúce finále vyráža dych. Zobrazuje akési tiché zlo, ktoré číha na každom kroku a zaútočí vtedy, keď to najmenej čakáme. Aj preto ide o veľmi netradičné filmové spracovanie tragédie z 11. septembra.

3. Let číslo 93 (2006)

Paul Greengrass sa vo filme Let číslo 93 rozhodol pre jeden z najťažších možných spôsobov, ako rozprávať o 11. septembri. Nesnaží sa vytvoriť klasickú hollywoodsku drámu s veľkými hereckými menami ani vysvetľovať, kto bol za útokmi a prečo k nim došlo. Namiesto toho diváka vrhá priamo do chaosu posledného letu United Airlines 93 a udalostí, ktoré sa odohrávali v riadiacich centrách na zemi.

Film využíva takmer dokumentárny štýl, nehrá sa na veľké filmové gestá a veľká časť napätia vzniká práve z pocitu neistoty a bezmocnosti. Greengrass navyše pracuje s časom tak, aby divák udalosti prežíval prakticky v rovnakom poradí ako ľudia, ktorí boli v tom okamihu na palube či v riadiacich strediskách.

Snímka je však netradičná predovšetkým tým, že z tragédie nerobí príbeh o obetiach, ktoré iba čakajú na svoj osud. Postupne sledujeme, ako sa pasažieri prostredníctvom telefonátov dozvedajú o útokoch na Svetové obchodné centrum a Pentagon a uvedomujú si, že ich lietadlo môže byť súčasťou rovnakého plánu.

Ich rozhodnutie pokúsiť sa prevziať kontrolu nad lietadlom sa stáva posledným aktom odporu. Film pritom zámerne neposkytuje jednoduchý pocit víťazstva – vieme, že nikto z ľudí na palube neprežije. Práve preto je záverečná sekvencia taká intenzívna. Greengrass vytvára skôr mrazivú rekonštrukciu posledných chvíľ než klasický hrdinský film.

Zaujímavé je aj to, že samotný film upozorňuje na hranice toho, čo dnes o udalostiach letu 93 skutočne vieme. Mnohé detaily diania na palube zostávajú rekonštrukciou založenou na telefonátoch pasažierov, dostupných záznamoch a výpovediach.

Greengrass preto nevytvára ilúziu absolútnej pravdy, ale skôr filmovú predstavu o tom, čo sa mohlo odohrávať v posledných minútach. Výsledkom je jeden z najintenzívnejších filmov o 11. septembri – film, ktorý diváka nezahlcuje vysvetleniami, ale necháva ho sedieť v lietadle spolu s ľuďmi, ktorí netušia, ako sa ich obyčajný let skončí.

4. Fahrenheit 9/11 (2004)

Ak predchádzajúce filmy ukazujú osobné následky tragédie, Michael Moore sa vo filme Fahrenheit 9/11 vydáva úplne opačným smerom. Nezaujíma ho iba otázka, čo sa stalo v New Yorku, ale najmä to, čo nasledovalo potom.

Moore používa dokumentárne zábery, politický komentár, rozhovory a satiru, aby spochybnil spôsob, akým administratíva Georgea W. Busha reagovala na útoky. Film sa postupne presúva od samotného 11. septembra k Afganistanu, Iraku a širšej „vojne proti terorizmu“.

Je to preto jeden z najpolitickejších filmov, ktoré sa k udalostiam 11. septembra vyjadrili. Moore navyše odmieta tradičnú predstavu, že film o katastrofe musí byť predovšetkým pietny. Používa iróniu, hnev a politickú provokáciu.

Práve tým je netradičný. Nehovorí iba „pozrime sa, čo sa stalo“, ale kladie nepríjemnú otázku: Čo sme urobili s traumou, ktorú sme vtedy prežili?

5. World Trade Center (2006)

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že World Trade Center Olivera Stonea sem nepatrí. Veď ide o jeden z najpriamejších hraných filmov o 11. septembri. Netradičný je však v inom smere.

Stone sa zameral na príbeh dvoch obyčajných policajtov – Johna McLoughlina a Willa Jimena, ktorí po zrútení budov zostali uväznení pod troskami. Nemohli sa takmer vidieť, mohli však spolu komunikovať a navzájom si dodávať nádej.

Film sa tým z obrovskej historickej udalosti stáva takmer komorným príbehom o prežití. Paradoxne, čím menej priestoru dostáva samotný útok, tým intenzívnejšie pôsobí jeho následok.

Divák zostáva s dvoma mužmi v tme, pod niekoľkými metrami trosiek. Vonkajší svet prestáva existovať. Zostáva len strach, bolesť, nádej a hlas človeka vedľa vás. Film vychádza zo skutočného príbehu McLoughlina a Jimena a sústreďuje sa na ich približne dvanásťhodinové čakanie na záchranu.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
11. september
Adam Sandler
Fahrenheit 9/11
New York
George W. Bush
World Trade Center
Nezabudni na mňa
Robert Pattinson
Edward Norton
Spike Lee
Michael Moore
11. september 2001
Oliver Stone
režisér
Nicolas Cage
Sila priateľstva
Reign Over Me
Remember Me
United 93
dvojičky
pád Dvojičiek
tragédia
terorizmus

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.