Nafta je najdrahšia za takmer štyri roky. Motoristov čaká ďalší úder, ropa sa drží nad 100 dolármi

Slovenskí motoristi si za tankovanie opäť priplácajú. Cena bežnej nafty vystúpila na najvyššiu úroveň od novembra 2022 a prémiové palivá sú najdrahšie za viac ako dva a pol roka. Benzín sa dostal na trojmesačné maximum. Napätie na Blízkom východe pritom tlačí ropu nad hranicu 100 dolárov za barel a analytici upozorňujú, že najmä pri nafte ešte zdražovanie nemuselo povedať posledné slovo.  

Ceny najpredávanejších pohonných látok na Slovensku sa počas 36. týždňa posunuli nahor až o 2,5 centa za liter. Podľa údajov Štatistického úradu SR zaplatili motoristi za liter obyčajnej nafty v priemere 1,908 eura, čo bolo o 2,5 centa viac než týždeň predtým. Ide o jej najvyššiu cenu od novembra 2022.

Prémiová nafta zdražela o 1,9 centa na 2,098 eura za liter. Jej cena, rovnako ako ceny ďalších prémiových palív, sa dostala na najvyššie hodnoty za viac ako dva a pol roka.

Nahor išli aj benzíny. Liter najpredávanejšieho benzínu stál v priemere 1,774 eura, medzitýždňovo o 2,1 centa viac. Prémiové benzíny zdraželi o 1,3 centa na 1,962 eura za liter. Základný aj prémiový benzín tak boli najdrahšie od konca mája.

Napriek citeľnému rastu sa súčasné výkyvy zatiaľ nevymykajú pohybom, ktoré motoristi zažívali počas roka. Priemerná medzitýždňová zmena cien palív sa v roku 2026 pohybovala približne v pásme plus-mínus 2,9 centa za liter.

Oproti minulému roku platia vodiči výrazne viac

Podstatne nepríjemnejší je pohľad na medziročné porovnanie. Obyčajná nafta bola počas 36. týždňa drahšia o 31,8 percenta než v rovnakom období minulého roka. Prémiová nafta zdražela medziročne o 27,4 percenta, základný benzín o 16,1 percenta a prémiové benzíny o 13,1 percenta.

Slovensko však napriek rastu cien zostáva pod priemerom Európskej únie. Základná nafta bola v sledovanom týždni približne o 9,5 percenta, teda o 19,9 centa na liter lacnejšia než priemer EÚ. Pri obyčajnom benzíne predstavoval rozdiel 13,1 percenta, respektíve 26,8 centa v prospech slovenských motoristov.

Podľa analytika finančných trhov XTB Ondreja Greguša patrí Slovensko aj v porovnaní so susednými štátmi medzi lacnejšie krajiny regiónu. Menej za benzín aj naftu platia predovšetkým motoristi v Maďarsku. Na Slovensku sú však obe hlavné palivá lacnejšie než v Poľsku, Česku a Rakúsku.

Výrazný posun nastal podľa analytika najmä v Poľsku, kde ceny palív po skončení dočasných opatrení na ich zlacnenie prudšie vzrástli.

Nafta môže zdražovať ďalej

Úľava na slovenských čerpacích staniciach však nemusí prísť tak skoro. Greguš očakáva, že tlak na ceny pohonných látok bude v najbližšom období pokračovať.

„V najbližších týždňoch očakávame pokračujúci tlak najmä na ceny nafty, keďže časť rastu veľkoobchodných cien sa na slovenské čerpacie stanice ešte len môže premietnuť. Pri benzíne by mal byť tlak na ďalšie zdražovanie miernejší,“ uviedol.

Dôvodom je kombinácia drahej ropy a mimoriadne napätej situácie na trhu s hotovými palivami. Najhoršia situácia je práve pri nafte. Európske rafinérske marže sa podľa analytika pohybujú v blízkosti rekordných úrovní, pretože trhu chýbajú dodávky z Ruska aj z Blízkeho východu a zároveň zostáva obmedzená voľná rafinérska kapacita.

Pri benzíne je vývoj o niečo priaznivejší. Rafinérske marže ustúpili z nedávnych maxím a s koncom hlavnej motoristickej sezóny postupne slabne aj dopyt.

Výraznejšie zlacnenie by podľa Greguša mohol priniesť najmä návrat väčšieho objemu dodávok z Blízkeho východu a zlepšenie situácie v rafinériách.

Ropa sa drží nad stovkou

Situáciu na čerpacích staniciach komplikuje prudký rast cien ropy. Hoci v piatok ráno oba hlavné ropné kontrakty mierne zlacneli, týždeň smerovali k uzavretiu nad hranicou 100 dolárov za barel. Stalo by sa tak prvýkrát od polovice mája.

Cena severomorskej ropy Brent s novembrovou dodávkou sa v piatok ráno pohybovala na úrovni 106,80 dolára za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke klesla o 83 centov, teda o 0,77 percenta. Americká ľahká ropa WTI s októbrovým kontraktom sa obchodovala za 101,68 dolára za barel, čo predstavovalo pokles o 80 centov.

Ešte vo štvrtok sa Brent po ďalšej eskalácii konfliktu na Blízkom východe vyšplhal nad 105 dolárov za barel. Trh reaguje predovšetkým na útoky na tankery a problémy s dopravou na kľúčových námorných trasách.

Napätie sa sústreďuje najmä okolo dvoch strategických prielivov. Hormuzský prieliv, ktorým za normálnych okolností prechádza významná časť svetových dodávok ropy, zostáva v dôsledku vojny medzi USA a Iránom blokovaný a dopravu navyše komplikujú útoky na tankery.

Situácia sa zhoršila aj pri prielive Báb al-Mandab. Jemenskí húsíovia vo štvrtok ovládli prístavné mesto Mokka a postupujú smerom k tejto strategickej námornej trase. Jej význam ešte vzrástol práve po obmedzení Hormuzského prielivu, keďže predstavuje dôležitú cestu aj pre vývoz saudskoarabskej ropy.

Obavy obchodníkov sa preto netýkajú iba krátkodobého výpadku. Trhy čoraz viac zvažujú riziko, že narušenie dodávok môže trvať dlhšie, čo by držalo ceny ropy aj palív na zvýšených úrovniach.

Energetický šok svet zatiaľ ustál

Napriek šesť mesiacov trvajúcemu konfliktu a drahým energiám sa globálna ekonomika drží lepšie, než sa pôvodne očakávalo. Medzinárodný menový fond naďalej predpokladá, že svetová ekonomika v roku 2026 vzrastie približne o tri percentá.

„Globálna ekonomika zatiaľ prejavuje odolnosť napriek šesťmesačnej vojne na Blízkom východe,“ uviedla hovorkyňa MMF Julie Kozacková.

Jednotlivé štáty sa s energetickou krízou vyrovnávajú rôznymi spôsobmi. Niektoré využili strategické rezervy, iné prešli na alternatívne zdroje energie alebo znížili spotrebu. Fond však upozorňuje, že energetický šok sa neskončil a ceny ropy a zemného plynu zostávajú vysoké.

Drahé energie sa navyše postupne prelievajú aj do ďalších častí ekonomiky. Obmedzené dodávky zvyšujú ceny hnojív a následne aj potravín. Proti negatívnym vplyvom podľa MMF čiastočne pôsobí rast investícií a dopytu spojeného s technológiami umelej inteligencie.

Riziká však zostávajú vysoké. Viaceré krajiny budú musieť doplniť zásoby ropy a plynu a s blížiacou sa zimou na severnej pologuli možno očakávať ďalší rast spotreby energií.

Zdraželi aj plyny

Vyššie ceny energií sa nevyhýbajú ani alternatívnym palivám. V úvode septembra síce jednotlivé druhy plynov zaznamenali rozdielny vývoj, medziročne sú však všetky citeľne drahšie.

Cena LNG, teda skvapalneného zemného plynu, sa zvýšila o 0,9 centa na 1,939 eura za kilogram. CNG zostalo na úrovni 1,997 eura za kilogram. LPG mierne zlacnelo o 0,1 centa na 0,801 eura za liter.

V medziročnom porovnaní však LNG zdraželo o 27,3 percenta, CNG o 20,3 percenta a LPG o 18 percent.

Témy:
ceny pohonných hmôt
ceny ropy

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.