V akom stave Macron odovzdá krajinu svojmu nástupcovi? Vo Francúzsku sa hovorí o katastrofe

Nebezpečne slimačie tempo hospodárskeho rastu. Najhorší výsledok medzi najvýznamnejšími štátmi v Európe. Éra Emmanuela Macrona sa končí ekonomickou pohromou. Tieto vety sprevádzajú vo Francúzsku najnovšiu správu o výhľade hospodárstva. Zverejnil ju Národný inštitút štatistiky a ekonomického výskumu (INSEE).  

Experti upozornili, že dôležitá dáta budú v decembri vyzerať nepríjemne: „Podľa INSEE sa neočakáva, že rast v roku 2026 prekročí 0,4 %, čo je pokles oproti pôvodne predpokladaným 0,7 %. Kým hlavné hybné sily dopytu, teda spotreba a investície, stagnujú, naopak, inflácia a nezamestnanosť naďalej rastú,” napísali noviny Le Monde s tým, že tento nepriaznivý vývoj kontrastuje s určitým oživením ostatných veľkých ekonomík eurozóny.

Portál Mediapart nešetril kritikou prezidenta Macrona: „Rozsiahle oslabenie ekonomiky, ktoré postihuje predovšetkým najchudobnejšie domácnosti, poukazuje na katastrofálne zlyhanie makronizmu na hospodárskom poli.” (Výraz makronizmu sa vo Francúzsku bežne používa na označenie Macronovho vládnutia od roku 2017, keď sa stal šéfom Elyzejského paláca). Mediapart proti prezidentovi ešte pritvrdil: „Éra Macrona sa končí hospodárskou katastrofou.” Dodajme, že druhý mandát 48-ročného lídra krajiny galského kohúta vyprší na jar 2027 na základe ústavy už tretíkrát kandidovať nemôže.

Posledné mesiace vládnutia Macronovi na hospodárskom poli naozaj nevychádzajú podľa jeho predstáv.„Nič nejde tak, ako by malo,” napísal Le Monde. Spotreba zostáva slabá, kúpna sila klesá a investície fakticky stagnujú.

Pohľad na očakávané údaje, ktoré budú k dispozícii na konci tohto roku, sú v protiklade s tým, čo odborníci v INSEE ešte nedávno predpokladali. „V júni odhadli celkový rast v roku 2026 na 0,7 %, predtým to bolo 0,9 %,” upozornil denník Le Figaro. Pripomeňme, že INSEE teraz oznámilo rast len na úrovni okolo 0,4 %.

Tento údaj len tesne nad hranicou nulového rastu stavia krajinu do veľmi zlého svetla v porovnaní s inými silnými ekonomikami. „Pri prognóze rastu na úrovni 0,4 % by Francúzsko v roku 2026 dosiahlo trikrát horšie výsledky než priemer hlavných ekonomík eurozóny,” citovali francúzske médiá analytika Doriana Rouchera z INSEE.

Nemci sú síce nespokojní zo svojich najnovších ekonomických údajov, hovorí sa o tom, že ich pozícia tzv. hospodárskeho motoru Európy je ohrozená, ale zďaleka nie sú na tom tak zle ako Francúzi. Nemecko síce nezaznamená v tomto rok výrazný rast ekonomiky, ale mal by byť viac ako dvojnásobne vyšší v porovnaní s Francúzsko. A čo ďalšie veľké ekonomiky eurozóny, na ktoré narážal Roucher? Rast v Taliansku by mal byť podobný ako v Nemecku, no v Španielsku sa očakáva údaj až okolo 2,6 %.

Čo prispieva k problémom vo Francúzsku? Dá sa povedať, že štát nevie na sebe šetriť, ako to vidíme aj na Slovensku. Verejné výdavky Francúzska tvoria viac ako 57 % hrubého domáceho produktu, čo je najviac spomedzi vyspelých ekonomík sveta. Prejavuje sa to aj nárastom počtu štátnych zamestnancov.

Zlé správy pre zdravé podnikateľské prostredie nastali po júni 2024, keď Macron riskantne vypísal predčasné parlamentné voľby. Vznikla patová situácia, keď nikto nedokázal vytvoriť stabilnú vládu, respektíve nemohol vládnuť tak, aby nemusel robiť veľké ústupky. Konkrétne sa to prejavilo vo vzťahu k ľavici, ktorá si vynútila prijatie opatrení, čo nemali nič spoločné s ozdravením hospodárstva.

Macron sa síce snažil vo svojom druhom funkčnom období o zlepšenie situácie, ale pomery v parlamente mu prekazili jeho dôležité plány: „Aby menšinová vláda dokázala začiatkom roka 2026 schváliť štátny rozpočet, musela pristúpiť na tvrdé ústupky ľavici. Macronova kľúčová dôchodková reforma (zvyšujúca vek odchodu do dôchodku na 64 rokov) musela byť pozastavená a schválené bolo zvýšenie korporátnych daní pre veľké firmy z 20 % na 41 %. To podkopalo jeho pôvodnú stratégiu prilákania zahraničných investícií,” konštatovala stanica Deutsche Welle.

Doplňme, že keď Macron prevzal riadenie štátu v máji 2017, hospodársky rast v tom roku dosiahol 2,1 %. Počas pandémie koronavírus pochopiteľne prudko klesol a, naopak, keď covid odznel, ekonomika sa naštartovala. Neskôr však už jej rast klesal, keď vlani dosiahol iba 0,8 %. Bolo to menej v porovnaní s rokom 2024, keď vtedy tento údaj bol 1,1 %.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Emmanuel Macron

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.