
Rýchly postup jemenských povstalcov húsíov a ich obsadenie strategického mesta Muchá a ostrova Perim prekvapili aj odborníkov sledujúcich dlhodobý konflikt v krajine. Podľa niektorých analytikov ide o vážne zlyhanie politického a vojenského vedenia, pričom kritika smeruje najmä na Spojené štáty a Saudskú Arábiu. Iní upozorňujú na rozdelenie jemenských síl a ich nedostatočnú pripravenosť.
Dobyli sme kľúčový prístav Muchá, tvrdia Húsiovia a ukázali video
Zdroj:
Reuters
Vývoj zároveň podľa CNN vyvoláva obavy z možných dôsledkov pre svetový obchod a ceny ropy. Húsíovia podporovaní Iránom totiž získali vplyv nad dôležitým úsekom pri prielive Báb al-Mandab. Ten spája Červené more s Adenským zálivom a patrí medzi významné námorné trasy.
Húsíovia zaútočili vo vlnách
Podľa zdroja z radov jemenských ozbrojených síl nasadili povstalci pri útoku na Muchá všetky dostupné prostriedky. Ich bojovníci mali postupovať v opakovaných vlnách a podporovali ich balistické rakety a ďalšie zbrane.
Jemenskí vojenskí predstavitelia pritom podľa tohto zdroja požiadali o pomoc spojencov. Dostali údajne prísľub, že Spojené štáty situáciu sledujú a zo Saudskej Arábie má doraziť letecká podpora. Tá však podľa zdroja napokon neprišla.
Žiadosti o vzdušnú podporu mali prichádzať už vo štvrtok dopoludnia, keď sa útok Húsíov na strategické mesto na západnom pobreží dostával do rozhodujúcej fázy. Povstalci však Muchá napriek očakávanej pomoci obsadili.
O deň neskôr nasledoval ďalší významný úspech. Húsíovia získali kontrolu nad ostrovom Perim, ktorý leží pri vstupe do Červeného mora v bezprostrednej blízkosti prielivu Báb al-Mandab.
Húsíovia si prezerajú obzerajú zostrelený dron v jemenskej provincii Hadždža
Trosky prieskumného dronu ‚Karayel‘, využívané Saudskou Arábiou. Dron mal byť zostrelený protivzdušnou obranou.
Zdroj:
Reuters
Vývoj zároveň podľa CNN vyvoláva obavy z možných dôsledkov pre svetový obchod a ceny ropy. Húsíovia podporovaní Iránom totiž získali vplyv nad dôležitým úsekom pri prielive Báb al-Mandab. Ten spája Červené more s Adenským zálivom a patrí medzi významné námorné trasy.
Húsíovia zaútočili vo vlnách
Podľa zdroja z radov jemenských ozbrojených síl nasadili povstalci pri útoku na Muchá všetky dostupné prostriedky. Ich bojovníci mali postupovať v opakovaných vlnách a podporovali ich balistické rakety a ďalšie zbrane.
Jemenskí vojenskí predstavitelia pritom podľa tohto zdroja požiadali o pomoc spojencov. Dostali údajne prísľub, že Spojené štáty situáciu sledujú a zo Saudskej Arábie má doraziť letecká podpora. Tá však podľa zdroja napokon neprišla.
Žiadosti o vzdušnú podporu mali prichádzať už vo štvrtok dopoludnia, keď sa útok Húsíov na strategické mesto na západnom pobreží dostával do rozhodujúcej fázy. Povstalci však Muchá napriek očakávanej pomoci obsadili.
O deň neskôr nasledoval ďalší významný úspech. Húsíovia získali kontrolu nad ostrovom Perim, ktorý leží pri vstupe do Červeného mora v bezprostrednej blízkosti prielivu Báb al-Mandab.
V hre sú ceny ropy aj svetový obchod
Kontrola nad Báb al-Mandabom môže mať širšie dôsledky ďaleko za hranicami Jemenu. Prieliv síce z hľadiska energetiky nemá rovnakú váhu ako Hormuzský prieliv, napriek tomu cez neho prechádza významná časť svetového obchodu vrátane veľkého množstva ropy.
Význam tejto trasy navyše v poslednom období vzrástol. Saudská Arábia totiž v dôsledku konfliktu so susedným Iránom presmerovala časť svojho exportu práve cez oblasť Červeného mora.
Ak Teherán dokáže súčasne udržiavať tlak v Hormuzskom prielive a prostredníctvom spojeneckých Húsíov posilňovať svoje postavenie pri Báb al-Mandabe, môže to podľa analytikov vytvárať ďalší tlak na energetické trhy. Rizikom je predovšetkým rast nákladov na prepravu a prípadné obmedzenie dodávok ropy.
Trump mal útok odmietnuť
Rýchly vývoj na bojisku zároveň odštartoval spor medzi spojencami o to, kto za situáciu nesie zodpovednosť.
Saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán mal podľa zdrojov oboznámených so situáciou vo štvrtok dvakrát telefonovať s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Požadovať mal americký zásah proti Húsíom.
Trump však podľa týchto informácií odmietol vojensky zasiahnuť. Biely dom následne uviedol, že Spojené štáty sa sústreďujú na ochranu svojich kľúčových bezpečnostných záujmov a zároveň spolupracujú s regionálnymi partnermi pri riešení bezpečnostných hrozieb.
Pád Muchá a následne Perimu napriek tomu vyvolal ostrú kritiku zo strany niektorých predstaviteľov regiónu. Podľa jedného zo zdrojov nešlo v prvom rade o zlyhanie samotných jemenských vojakov, ale o dôsledok rozhodnutí Washingtonu a Rijádu.
Kritici poukazujú najmä na skutočnosť, že saudskoarabské letectvo podľa dostupných informácií proti postupujúcim Húsíom nezasiahlo napriek tomu, že spojenci mali mať k dispozícii aktuálne informácie o vývoji na bojisku.
Jemenská armáda bola výrazne oslabená
Časť odborníkov však odmieta zodpovednosť pripísať výlučne Spojeným štátom a Saudskej Arábii. Podľa analytika Muhammada al-Bašu, ktorý v minulosti radil americkej vláde v otázkach bezpečnostných rizík na Arabskom polostrove, zohrali významnú úlohu aj vnútorné problémy jemenskej strany.
Jemenské sily bojujúce proti Húsíom podľa neho dlhodobo trpia politickou nejednotnosťou a neexistenciou jednotného velenia. Postup povstalcov smerom k západnému pobrežiu pritom údajne nebol prekvapením a varovné signály mali byť viditeľné už vopred.
Problém sa naplno prejavil pri obrane Muchá. Jednotky, ktoré sa mali postaviť Húsíom, boli podľa západného zdroja oboznámeného s operáciou v skutočnosti omnoho slabšie, než naznačovali oficiálne údaje.
Na papieri desaťtisíce, v skutočnosti zlomok síl
Západný zdroj tvrdí, že personálne údaje jemenských jednotiek obsahovali množstvo takzvaných fiktívnych mien. Skutočný počet vojakov mal predstavovať približne pätinu oficiálne uvádzaného stavu.
Situáciu ešte viac skomplikovalo rozhodnutie Spojených arabských emirátov. Tie boli v minulosti súčasťou koalície vedenej Saudskou Arábiou, no v januári stiahli zo zvyšných pozícií v Jemene svojich vojakov. Stalo sa tak po spore s Rijádom, ktorý ich mal vyzvať na odchod.
Uvoľnené základne následne podľa dostupných informácií neboli dostatočne obsadené vlastnými silami.
Spojenci mali byť pripravení, pomoc však neprišla
Saudská armáda mala byť podľa zdrojov vo zvýšenej pohotovosti už približne tri týždne pred útokom. Napriek tomu sa podľa kritikov neuskutočnil potrebný presun kľúčového personálu ani leteckého velenia na pozície, z ktorých by mohli účinne podporiť jemenské jednotky.
Práve tento rozpor vyvoláva otázky o pripravenosti celej koalície čeliť ďalšej ofenzíve Húsíov. Kritici Rijádu tvrdia, že Saudská Arábia nechala svojich jemenských spojencov v rozhodujúcej chvíli bez dostatočnej podpory.
Pád Muchá a strategického ostrova Perim je pritom o to prekvapivejší, že len nedávno sa objavili informácie o vyslaní viac než stovky amerických vojenských poradcov do Saudskej Arábie. Napriek posilňovaniu americkej prítomnosti v regióne sa spojeneckým silám nepodarilo zabrániť rýchlemu postupu Húsíov.
V hre sú ceny ropy aj svetový obchod
Kontrola nad Báb al-Mandabom môže mať širšie dôsledky ďaleko za hranicami Jemenu. Prieliv síce z hľadiska energetiky nemá rovnakú váhu ako Hormuzský prieliv, napriek tomu cez neho prechádza významná časť svetového obchodu vrátane veľkého množstva ropy.
Význam tejto trasy navyše v poslednom období vzrástol. Saudská Arábia totiž v dôsledku konfliktu so susedným Iránom presmerovala časť svojho exportu práve cez oblasť Červeného mora.
Ak Teherán dokáže súčasne udržiavať tlak v Hormuzskom prielive a prostredníctvom spojeneckých Húsíov posilňovať svoje postavenie pri Báb al-Mandabe, môže to podľa analytikov vytvárať ďalší tlak na energetické trhy. Rizikom je predovšetkým rast nákladov na prepravu a prípadné obmedzenie dodávok ropy.
Horiace kamióny pri hranici so Saudskou Arábiou. Húsíovia tvrdia, že zaútočili na konvoj
Zdroj:
Reuters
Trump mal útok odmietnuť
Rýchly vývoj na bojisku zároveň odštartoval spor medzi spojencami o to, kto za situáciu nesie zodpovednosť.
Saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán mal podľa zdrojov oboznámených so situáciou vo štvrtok dvakrát telefonovať s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Požadovať mal americký zásah proti Húsíom.
Trump však podľa týchto informácií odmietol vojensky zasiahnuť. Biely dom následne uviedol, že Spojené štáty sa sústreďujú na ochranu svojich kľúčových bezpečnostných záujmov a zároveň spolupracujú s regionálnymi partnermi pri riešení bezpečnostných hrozieb.
Pád Muchá a následne Perimu napriek tomu vyvolal ostrú kritiku zo strany niektorých predstaviteľov regiónu. Podľa jedného zo zdrojov nešlo v prvom rade o zlyhanie samotných jemenských vojakov, ale o dôsledok rozhodnutí Washingtonu a Rijádu.
Kritici poukazujú najmä na skutočnosť, že saudskoarabské letectvo podľa dostupných informácií proti postupujúcim Húsíom nezasiahlo napriek tomu, že spojenci mali mať k dispozícii aktuálne informácie o vývoji na bojisku.
Jemenská armáda bola výrazne oslabená
Časť odborníkov však odmieta zodpovednosť pripísať výlučne Spojeným štátom a Saudskej Arábii. Podľa analytika Muhammada al-Bašu, ktorý v minulosti radil americkej vláde v otázkach bezpečnostných rizík na Arabskom polostrove, zohrali významnú úlohu aj vnútorné problémy jemenskej strany.
Jemenské sily bojujúce proti Húsíom podľa neho dlhodobo trpia politickou nejednotnosťou a neexistenciou jednotného velenia. Postup povstalcov smerom k západnému pobrežiu pritom údajne nebol prekvapením a varovné signály mali byť viditeľné už vopred.
Problém sa naplno prejavil pri obrane Muchá. Jednotky, ktoré sa mali postaviť Húsíom, boli podľa západného zdroja oboznámeného s operáciou v skutočnosti omnoho slabšie, než naznačovali oficiálne údaje.
Na papieri desaťtisíce, v skutočnosti zlomok síl
Západný zdroj tvrdí, že personálne údaje jemenských jednotiek obsahovali množstvo takzvaných fiktívnych mien. Skutočný počet vojakov mal predstavovať približne pätinu oficiálne uvádzaného stavu.
Situáciu ešte viac skomplikovalo rozhodnutie Spojených arabských emirátov. Tie boli v minulosti súčasťou koalície vedenej Saudskou Arábiou, no v januári stiahli zo zvyšných pozícií v Jemene svojich vojakov. Stalo sa tak po spore s Rijádom, ktorý ich mal vyzvať na odchod.
Uvoľnené základne následne podľa dostupných informácií neboli dostatočne obsadené vlastnými silami.
Spojenci mali byť pripravení, pomoc však neprišla
Saudská armáda mala byť podľa zdrojov vo zvýšenej pohotovosti už približne tri týždne pred útokom. Napriek tomu sa podľa kritikov neuskutočnil potrebný presun kľúčového personálu ani leteckého velenia na pozície, z ktorých by mohli účinne podporiť jemenské jednotky.
Práve tento rozpor vyvoláva otázky o pripravenosti celej koalície čeliť ďalšej ofenzíve Húsíov. Kritici Rijádu tvrdia, že Saudská Arábia nechala svojich jemenských spojencov v rozhodujúcej chvíli bez dostatočnej podpory.
Pád Muchá a strategického ostrova Perim je pritom o to prekvapivejší, že len nedávno sa objavili informácie o vyslaní viac než stovky amerických vojenských poradcov do Saudskej Arábie. Napriek posilňovaniu americkej prítomnosti v regióne sa spojeneckým silám nepodarilo zabrániť rýchlemu postupu Húsíov.
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.