Maďarsko sa obrátilo proti Rusku, chystá sa na hybridnú vojnu. Moskva pohrozila zastavením dodávok plynu

Na zoznam nepriateľov Kremľa pribudla nová krajina – Maďarsko. Kým tam bol pri moci Viktor Orbán, mala Budapešť s Moskvou veľmi srdečné vzťahy, ale jeho nástupca Péter Magyar úplne zmenil kurz. Nová vláda vyhlásila Rusko za hrozbu pre národnú bezpečnosť a vyhostila desať ruských diplomatov. Moskva na oplátku pohrozila zastavením dodávok plynu. Schyľuje sa medzi oboma štátmi k diplomatickej vojne?  

Bývalý zástupca riaditeľa maďarskej zahraničnej rozviedky (IH) András Telkes je o tom presvedčený.

“Vyhostenie dvoch či troch ľudí by bolo signálom, vyhostenie desiatich znamená vojnu,” napísal v príspevku pre maďarský ľavicový denník Népszava.

Rozhodnutie ocenil ako dôležitú zmenu v zahraničnej politike, ktorá pomôže obnoviť dôveru spojencov, no zároveň varoval pred odvetnými krokmi Kremľa.

Aj politológ András Rácz, ktorý je popredným odborníkom na Rusko, pre tlačovú agentúru MTI zdôraznil, že Maďarsko bolo jedinou členskou krajinou Európskej únie a NATO, kde už dlho nepristúpili k takému vyhosteniu.

Podľa neho to mali spraviť už pred 4,5 rokom. “Maďarsko teraz len vyrovnáva starý dlh voči spojencom,” objasnil.

Rusko ako hrozba

Ešte pred pol rokom viedla Budapešť veľmi priateľskú politiku voči Moskve a Orbána považovali za najväčšieho proruského premiéra v EÚ.

Obhajoval to tým, že bráni národné záujmy, lebo Maďarsko je odkázané na dodávky energií z Ruska. Vyhýbal sa i kritike ruskej agresie na Ukrajine a zodpovednosť za ňu dokonca prisudzoval Západu.

Ako vysvitlo, ruské spravodajské služby postoj Orbánovej autokratickej vlády využívali a už od roku 2012 získavali množstvo informácií z maďarského ministerstva zahraničných vecí.

Podľa investigatívneho novinára Szabolcsa Panyiho sa jeho krajina postupne stala “logistickým centrom a nástupiskom ruských tajných služieb”, čo bolo hrozbou pre celý región.

Krátko pred parlamentnými voľbami v apríli tohto roka opozičné médiá v Maďarsku informovali, že až polovicu rozsiahleho zboru ruských diplomatov v krajine tvoria špióni a Moskva sa snaží ovplyvniť hlasovanie v prospech Orbánovej strany Fidesz.

Škandál vyvolalo aj odhalenie amerického denníka Washington Post, že maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó pravidelne telefonoval ruskému náprotivku Sergejovi Lavrovovi, a to i počas prestávok medzi rokovaniami v rámci EÚ.

Vďaka tomu “bola Moskva v posledných rokoch v podstate prítomná pri stole prakticky na každom zasadaní EÚ”, prezradil novinám nemenovaný bezpečnostný úradník z Bruselu.

Po Orbánovej porážke vo voľbách sa dalo očakávať, že sa vzťahy s Ruskom zhoršia, aj keď bol Magyar počas kampane v tejto otázke opatrný, aby sa zbytočne nepripravil o podporu voličov, ktorí sa báli zdražovania energií alebo odmietali vojenskú pomoc Ukrajine.

Aj ruský denník Parlamentskaja gazeta postrehol, že sa Orbánov nástupca v prvých mesiacoch po zvolení zdržal “rusofóbnych” vyhlásení.

V lete však nastal obrat. V júli Magyar najprv ohlásil, že sa začalo vyšetrovanie možného prepojenia Szijjártóa s Ruskom, a v auguste jeho vláda prijala uznesenie, že “správanie Ruska predstavuje hrozbu pre Maďarsko, Európu a globálny poriadok a zároveň vážne ohrozuje maďarskú menšinu žijúcu v Zakarpatskej oblasti”.

Boli to smernice pre maďarskú delegáciu, ktorá sa tento mesiac zúčastní na Valnom zhromaždení OSN. Dokument odsudzuje aj ruskú agresiu na Ukrajine, podporuje jej suverenitu a právo na sebaobranu, pričom nalieha na diplomatické urovnanie konfliktu.

Potrestali špiónov?

Z Moskvy prišla ostrá reakcia. Ruský senátor a podpredseda Výboru pre medzinárodné záležitosti Vladimir Džabbarov tvrdil, že je to, naopak, Maďarsko, ktoré predstavuje hrozbu pre Rusko, lebo počas druhej svetovej vojny napadlo Sovietsky zväz po boku nacistického Nemecka.

“Žiaľ, myslím si, že už na to zabudli. Opäť žiadajú, aby sme si pripomenuli ich niekdajšiu veľkosť ako súčasti rakúsko-uhorskej ríše a aj neskôr, keď pomáhali Adolfovi Hitlerovi,” uviedol pre portál Lenta.ru a pripomenul, že to boli sovietski vojaci, kto oslobodil Maďarsko.

Člen výboru pre obranu ruskej Štátnej dumy Andrej Kolesnik zašiel ešte ďalej a pre server Gazeta.ru naznačil, ako by sa mohla Moskva Budapešti revanšovať – odstaviť ju od dodávok ruského plynu a ropy.

Vyhrážky však Magyarovu vládu nezastrašili. Ministerka zahraničných vecí Anita Orbánová uplynulý utorok oznámila, že vyhostili desať ruských diplomatov.

Zdôvodnila to tým, že sa “zapojili do aktivít, ktoré sú pre diplomatov podľa Viedenského dohovoru neprijateľné”, čo znamená, že sa dopúšťali špionážnej činnosti.

Dodala síce, že to nejde o prerušenie diplomatických vzťahov s Ruskom a Maďarsko “má v úmysle naďalej udržiavať potrebný dialóg”, ale to už na rozhodnutí veľa nezmenilo. Odpoveď z Kremľa bola rýchla. Ešte v rovnaký deň odkázal, že vyhostil desať maďarských diplomatov.

“Reakcia na rusofóbnu lobistickú skupinu v Budapešti bude tvrdá a bolestivá,” povedala pre štátnu tlačovú agentúru TASS hovorkyňa ruského rezortu zahraničných vecí Maria Zacharovová.

Foto:
Alexander Nemenov
SITA/AP
Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) a vtedajší maďarský premiér Viktor Orbán počas stretnutia v Moskve, november 2025.

Obavy z hybridnej vojny

Uspokojí sa Moskva s vyhostením desiatich maďarských diplomatov alebo prikročí k ešte ráznejším opatreniam?

Experti majú obavy, že sa chopí Kolesnikovho nápadu a uzavrie kohútiky ruských energií. Program Magyarovej strany Tisza pritom počítal s tým, že sa krajina od ruských energetických zdrojov odstrihne až do roku 2035, čo sa teraz javí ako nereálne.

Podľa Telkesa je možné, že Rusko s dodávkami skončí celkom nečakane – z jedného dňa na druhý. Nevylúčil ani to, že by režim ruského vládcu Vladimira Putina rozšíril do Maďarska hybridnú vojnu, ktorú už vedie vo viacerých európskych štátoch.

“Je možné, že sa ruská strana pokúsi o podobné “akcie”, ako boli tie, ktoré pozorovali na letisku v Lipsku,” vysvetlil Telkes pre denník Népszava.

Narážal na nedávne udalosti v Nemecku, kde pri ukrajinskom nákladnom lietadle objavili dron plný výbušnín. Vyšetrovanie činu viedlo k dvom podozrivým mužom s ruskými pasmi.

Odborník sa preto domnieva, že ruskí agenti by mohli podobne postupovať i v Maďarsku. Mohli by sa pokúsiť narušiť kritickú infraštruktúru, a to buď prostredníctvom hackerských útokov, alebo priamo – podpaľačstvom či bombovým útokom, prípadne vyvolaním paniky.

Maďarské médiá si pritom všímajú, že zo všetkých členov novej vlády je na tieto ruské hrozby najlepšie pripravená práve Orbánová.

V roku 2007 totiž napísala dizertačnú prácu o ruskej energetickej politike v strednej Európe. A o rok neskôr vydala knihu Moc, energia a nový ruský imperializmus.

Telkes vyzval maďarské tajné služby, aby sa mali na pozore, a úradom súčasne odporučil, aby pri obrane proti hybridným útokom spolupracovali s krajinami, ktoré už s nimi majú dostatok skúseností – napríklad s Ukrajinou, Poľskom, Nemeckom či pobaltskými štátmi.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Maďarsko
Rusko
Kremeľ
Péter Magyar
maďarská politika
maďarská vláda

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.