V Legu strávila 11 rokov, dostala sa až na vrchol. Slovenka odhaľuje zákulisie ikonickej stavebnice

Adriana Jahňáková pochádza z Košíc a vo firme LEGO strávila 11 rokov. Zo Slovenska sa cez Prahu dostala až do centrály v Billunde, rodisku obľúbenej stavebnice, kde pôsobila ako viceprezidentka pre globálny marketing. Dnes už nie je súčasťou spoločnosti, no zaspomínala si spolu s nami na jednu veľkú kapitolu vo svojom živote.  

Asi každého zaujíma, ako sa človek zo Slovenska dostane k práci v LEGO na takú vysokú pozíciu. Ako začala vaša cesta?

Pre spoločnosť LEGO som začala pracovať pred jedenástimi rokmi v Prahe. Išlo o marketingovú regionálnu pozíciu, kde som mala na starosti 100 krajín. Na tejto pozícii som bola päť rokov a obnášalo to veľmi veľa cestovania. Necestovala som síce až do 100 krajín, ale bolo to veľmi intenzívne.

Potom som tri roky robila generálnu manažérku pre Česko a Slovensko v Prahe, takže to bolo také pokojnejšie, aj keď zase to bol úplne iný druh práce.

Po nejakej dobe som dostala ponuku dostať sa do globálneho tímu v centrále. Ja som robila marketing celý svoj život, takže to bola pre mňa vysnívaná pozícia. Samozrejme, o tú pozíciu som sa musela uchádzať. To znamená, že som prešla normálne výberovým konaním, trvalo to asi pol roka a som nakoniec vyhrala. V apríli 2023 som sa už sťahovala aj s rodinou do Billundu.

Pracovali ste na naozaj vysokej pozícii. Zaujíma ma, ako vyzeral váš bežný pracovný deň a čo ste mohli v rámci vašej pozície ovplyvniť?

Mala som na starosti približne tretinu portfólia spoločnosti. LEGO totiž každý rok prichádza s množstvom nových modelov. Celkovo ich má približne tisíc a zhruba polovica sa každý rok vyradí, teda prestane sa vyrábať, a nahradia ju nové modely. Väčšinu času sme preto venovali vývoju nových produktov, ktoré sme každý rok uvádzali na trh.

Mojou zodpovednosťou bolo portfólio produktov zameraných na takzvané IP, teda licencované značky. Patria sem napríklad Star Wars, Harry Potter, Marvel a ďalšie veľké a populárne značky.

LEGO má zmluvy so spoločnosťami ako Warner Bros., Disney a ďalšími partnermi. Ja a môj bývalý tím sme vyvíjali produkty, ktoré boli s týmito značkami spojené, a zároveň sme pripravovali marketingové kampane, ktoré mali tieto novinky predstaviť deťom a vôbec zákazníkom.

Akú úlohu zohrávalo LEGO vo vašom živote pred tým, než ste sa stali súčasťou firmy?

No, začalo sa to tým, že sa mi narodil syn, ktorý absolútne miloval LEGO. Odmalička jediné, s čím sa chcel hrať, bolo práve LEGO. V deň, keď som nastupovala do LEGO, mal môj syn osem rokov. Pripravila som si o sebe prezentáciu a spočítala všetky návody na stavebnice, ktoré sme mali doma. Vyšlo mi, že ich máme takmer 100. Takže dovtedy sme zaplatili strašné peniaze za LEGO, práve preto, že on ho strašne miloval a miluje ho dodnes. Takže to bola tá prvá rola, ktorú hralo LEGO v mojom živote.

Keď sa z toho potom stalo moje zamestnanie, videla som v tom krásne prepojenie s tým, čo dávalo veľký zmysel môjmu synovi a čo ho robilo šťastným. Aj preto som chcela pracovať pre firmu, ktorá vytvára niečo také.

Pred tromi rokmi ste sa teda kvôli povýšeniu presťahovali do Billundu, kde sa nachádza aj Legoland. Sama som mala možnosť toto mesto navštíviť a úprimne, okrem Legolandu sme tam veľa možností, čo robiť, nevideli. Ako ste tento presun a život v Billunde vnímali vy a vaša rodina?

No, Billund je dedinka, kde je medzinárodné letisko, LEGO a tri supermarkety. Je to tam naozaj veľmi maličké. Ocenili sme to však ráno, keď sme išli do práce a deti do školy, pretože z hľadiska logistiky to bolo naozaj komfortné. Každý z nás sa presunul v priebehu piatich až desiatich minút. V Prahe sa presúvame aj hodinu.

A čo sme tam robili? Chodili sme často do Legolandu, kam sme si kúpili permanentky. Veľa času sme trávili aj cestovaním v Dánsku či Nemecku, keďže Billund sa nachádza približne hodinu od nemeckých hraníc. Často sme využívali aj miestne letisko, odkiaľ sa dali nájsť lacné letenky napríklad do Španielska. Navštívili sme Barcelonu, Amsterdam a tak ďalej.

Nakoniec nás však veľkosť, alebo skôr maličkosť Billundu, dobehla. Ako rodina sme však postupne zistili, že sme už dosiahli určitý strop toho, čo nám Billund mohol ponúknuť – čo sa týka možností pre deti, ich ďalšieho rozvoja aj výberu škôl. Práve to bol hlavný dôvod, prečo sme sa rozhodli vrátiť do Prahy.

Pracovať pre LEGO priamo v jeho centrále znie ako splnený detský sen. Ako na túto správu vtedy reagovali vaše deti?

Dcéra mala v tej dobe asi rok a pol alebo dva roky, takže ona to ešte nevnímala, ale syn bol, samozrejme, nadšený. Dodnes si pamätám, ako sme boli spolu na vianočnej besiedke v centrále. Veľmi sa mu to páčilo, pretože tam boli všade sochy a rôzne dekorácie z LEGO.

Musím však povedať, že keď som nastúpila do LEGO, prekvapilo ma, že najväčšiu radosť z toho nemali deti, keď som im povedala, kde pracujem, ale, naopak, ich otcovia. Dnes už asi všetci vieme, že LEGO nie je len pre deti, ale aj pre dospelých.

A vlastne tí dospelí, keď počuli, že pracujem v LEGO, doslova sa im rozsvietili oči. Mali množstvo otázok o konkrétnych modeloch, o tom, ako sa vyrábajú, ako celý proces funguje a podobne.

Keď už sme hovorili o vývoji nových setov, zaujíma ma aj LEGO Ideas. Keď niekto pridá svoj návrh a získa 10-tisíc podporovateľov, čo sa deje potom? Ako LEGO rozhoduje, či sa z neho stane oficiálny set?

Ktokoľvek a odkiaľkoľvek môže navrhnúť svoj vlastný set. Keď návrh získa 10-tisíc hlasov, dostáva sa do určitého semifinále. V tom semifinále nápady prechádzajú odborným dizajnérskym a marketingovým tímom a hodnotia ich z viacerých hľadísk. Jedným z nich je napríklad aj to, či už niečo podobné LEGO nerobilo. Ak má, povedzme, 60 rôznych modelov áut, nebude vyrábať auto číslo 61. Snaží sa nájsť niečo nové a odlišné.

Dôležité je aj to, či je v návrhu zapojená nejaká licencia alebo IP. Napríklad ak ide o konkrétnu filmovú či seriálovú značku, nemôže ju LEGO len tak uviesť na trh. Musí kontaktovať vlastníka danej značky a zistiť, či s tým súhlasí. Nasleduje teda takzvaný check s treťou stranou, ktorá môže povedať áno, nie alebo prísť s určitými podmienkami.

Veľmi dôležitým faktorom je aj to, či sa návrh dá technicky spracovať tak, aby ho dokázal postaviť bežný zákazník. Superfanúšikovia LEGO dokážu vytvoriť neuveriteľne prepracované modely, pretože sa tomu venujú hodiny, roky a majú obrovské skúsenosti. Bežní spotrebitelia to však tak nemajú.

Preto dizajnérsky tím posudzuje aj to, či sa dá celý model jednoducho vysvetliť v návode a či je zostaviteľný takým spôsobom, aby bol zákazník, ktorý si ho kúpi, spokojný.

Návrh teda prejde celým hodnotením a na konci semifinále zostanú posledné približne štyri až päť nápadov. Tie už následne posudzuje najvyššie vedenie, ktoré rozhodne, ktoré z nich sa dostanú do výroby. Napríklad z piatich návrhov môže vybrať dva, ktoré uvedie tento rok, a ďalšie dva až v nasledujúcom roku.

A možno ešte osobnejšia otázka – staviate si aj vy LEGO? Máte nejakú obľúbenú stavebnicu? Vidím, že za vami máte krásne LEGO kvety, ktoré máme doma tiež, pretože ich netreba polievať, stačí z nich utrieť prach.

Jasné, samozrejme. Staviam si a mám tiež veľa kvetov, z rovnakých dôvodov ako vy (smiech). Je to jednoducho pekné, ale je to aj veľmi praktické. Takže kvetov mám naozaj veľa, sú moje obľúbené.

Naposledy som si však postavila napríklad bustu Spider-Mana, práve preto, aby som si vyskúšala, aký zážitok má fanúšik Spider-Mana pri jej stavaní. Táto busta sa totiž stavia úplne inak ako napríklad kvety.

Verím v to, že keď ste v marketingu, musíte svojho zákazníka chápať a poznať do takej miery, akoby ste boli na jeho mieste, a mali by ste si to všetko vyskúšať na vlastnej koži. Pre mňa preto bolo veľmi zaujímavé postaviť si práve túto bustu. Zistila som, že postup je úplne iný a vyžaduje si aj oveľa väčšiu dávku trpezlivosti. Vtedy som si povedala: Aha, oni musia byť naozaj veľkí fanúšikovia, keď toto dokážu skladať presne podľa návodu a postupovať krok za krokom, až kým nevznikne finálny model.

A je nejaká stavebnica, ktorá zatiaľ neexistuje, ale vy osobne by ste si ju želali?

Veľmi sa mi páčia aj obrazy, ktoré sa dajú postaviť, z edície LEGO Art. Už pred mnohými rokmi sa mi veľmi páčili Van Goghove Slnečnice, a preto ma veľmi potešilo, že približne pred mesiacom LEGO uviedlo aj tento model.

Slnečnice boli vlastne jedným z mojich ideálnych modelov, pretože spájajú umenie a kvety. Bola to teda taká nádherná kombinácia oboch.

V jednom českom rozhovore ste uviedli, že bol v Česku najpredávanejšou LEGO stavebnicou traktor. Máte k dispozícii aj dáta o slovenskom trhu?

Nemám presné dáta za Slovensko, ale na celkovej úrovni môžem povedať, že práve kvety patria v súčasnosti medzi najpredávanejšie kategórie. Napríklad pred tromi rokmi uviedlo LEGO na trh kyticu červených ruží. Tá bola v tom čase vôbec najpredávanejším produktom na svete.

Odvtedy LEGO uviedlo na trh množstvo ďalších kvetov a som si takmer istá, že aj dnes bude medzi tromi najpredávanejšími produktmi aspoň jeden kvet. Nemôžem však hovoriť za LEGO ani uvádzať konkrétne čísla.

Dá sa aspoň podľa regiónov určiť, v čom sa líšia preferencie zákazníkov, napríklad medzi USA a Európou?

V Amerike boli vždy najsilnejšie práve IP, teda licencované značky, pretože ich kolíska je práve tam. Patria sem napríklad všetci superhrdinovia, Star Wars, Disney princezné a ďalšie podobné IP. Ak by sme chceli porovnávať jednotlivé regióny, v Amerike boli tieto značky vždy výrazne silnejšie.

V Ázii sa nám zase veľmi darilo napríklad v Číne. Počas čínskeho nového roka sme mali niekoľko stavebníc venovaných lokálnym tradíciám a tie sa tešili veľkej obľube. Mali sme napríklad draka či rôzne budovy spojené s touto tradíciou a práve tieto modely patrili medzi najpredávanejšie.

V Európe by som povedala, že je to skôr mix všetkého. Medzi najpredávanejšie však určite patria autá ako kategória a v poslednom období aj kvety, ktoré výrazne pomohli vyrovnať rodové rozdiely v rámci LEGO.

Dlhodobo totiž LEGO kupovalo viac chlapcov a mužov, pretože ponuka, ktorá by oslovovala ženy, nebola až taká široká. S príchodom kvetov sa to krásne vyrovnalo.

Keď ste sa po rokoch v Prahe presunuli do centrály LEGO v Billunde, pocítili ste rozdiel v pracovnom prostredí, medzi kolegami či vo firemnej kultúre? Prekvapilo vás tam niečo alebo ste už vďaka dlhoročnému pôsobeniu v LEGO kultúrny šok nezažili?

Najväčším šokom pre mňa bol práve presun z Prahy do Billundu. Aj keď si racionálne uvedomujete, že idete do mesta s približne 7-tisíc obyvateľmi, kým Praha je obrovské mesto s miliónmi možností, je niečo iné si to uvedomiť a niečo iné to reálne zažiť a žiť každý deň.

Takže to bol asi prvý kultúrny šok. Druhým, aj keď neviem, či to môžem nazvať kultúrnym šokom, bolo počasie. Vôbec som nečakala, že tam bude sedem až osem mesiacov v roku tma, vietor a dážď. Začala som preto užívať vitamín D naozaj veľmi intenzívne a zároveň som si oveľa viac uvedomila, aké máme v Česku a na Slovensku krásne počasie.

Človek si pritom nemusí predstavovať teplo ani slnečné dni. Mne stačí, že môžem ísť von, prechádzať sa a občas vidieť slnko. A práve v Dánsku som si veľmi výrazne uvedomila, aký negatívny vplyv môže mať nedostatok svetla a slnka na psychiku a na to, ako sa človek cíti. Ráno som odchádzala do práce okolo pol ôsmej, keď bola ešte tma, a domov som chodila okolo štvrtej či pol piatej, a tiež už bola tma.

Čo sa týka národnostných rozdielov, tam to pre mňa až také výrazné nebolo, pretože som už predtým žila vo veľmi medzinárodnom prostredí. V Billunde síce žije približne 7-tisíc ľudí, ale zároveň tam bolo okolo 3,5-tisíca cudzincov, ktorí sa tam prisťahovali.

Deti chodili do medzinárodnej školy a ja som pracovala s ľuďmi z 18 rôznych národností, takže, povedala by som, že úplne typický dánsky život sme vlastne ani nezažili.

Na sociálnych sieťach som videla video zo života zamestnanca v centrále v Billunde, kde to vyzerá ako taký malý svet – raňajky, telocvičňa, bufet, herne či rôzne ďalšie benefity. Je realita v centrále LEGO naozaj taká?

Môžem hovoriť iba za seba a za svoj pracovný režim – ja som takto nepracovala. To, že niekto ráno odvezie deti do škôlky na bicykli, potom si ide na hodinu zacvičiť a dá si croissant, môže byť jeho realita, ale moja rozhodne nebola. Bola som totiž na úplne inej pozícii než autor videa, ktorý bol začínajúci dizajnér.

Je pravda, že v centrále majú skvelú posilňovňu a krásne kancelárie a že si tam človek mohol dať croissant za málo peňazí. To všetko sedí. Môj reálny pracovný deň však vyzeral úplne inak.

Ľudia v LEGO sú veľmi disciplinovaní a zároveň silno motivovaní hodnotami firmy. Je to rodinná firma a mám pocit, že tam ľudia nepracujú len preto, že musia alebo len kvôli peniazom, ale preto, že ich to naozaj baví. V mojom prípade to znamenalo pracovať v podstate nepretržite od ôsmej do piatej. Niekedy som mala na obed len desať či pätnásť minút, ak som mala vôbec obed.

Na vyššej úrovni navyše musíte svoj pracovný čas prispôsobovať ľuďom, s ktorými spolupracujete. Mala som hovory s kolegami z Ameriky aj Ázie, takže sa tam neustále prelínali časové pásma. Dvakrát či trikrát do týždňa som preto pracovala ešte večer z domu.

Prišla som domov, dala si večeru a ešte som si večer sadla k práci, pretože v Amerike sa práve začínal pracovný deň. LEGO spolupracuje aj s externými partnermi, z ktorých väčšina sídli v Los Angeles, takže tam bol približne deväťhodinový časový posun. Pri spolupráci s partnermi, ako sú Disney, Warner Bros. či ďalšie firmy, som sa preto musela prispôsobovať ich časovým pásmam.

Takže, bohužiaľ, môj pracovný život rozhodne nevyzeral ako to instagramové video.

Na záver by som sa vás rada opýtala, keďže po rokoch v LEGO prichádza pre vás nová kapitola, čo vám po odchode z firmy najviac chýba alebo bude chýbať?

Najviac vám vždy chýbajú ľudia. Ich úprimná snaha budovať misiu firmy a značku, s ktorou sa spájajú také pozitívne emócie. Keď poviete slovo LEGO, väčšina ľudí sa usmeje. Ľudia ho majú radi a mnohí sú k nemu aj nostalgickí, pretože si spomenú na svoje detstvo a na to, ako sa s ním sami hrávali. Tá pozitívna atmosféra, ktorá je spojená s firmou aj značkou, je jedna vec, ale ešte dôležitejší sú pre mňa ľudia.

Veľká väčšina ľudí, ktorých som v LEGO stretla, boli naozaj dobrí ľudia. Znie to možno veľmi jednoducho, ale je to tak a nie v každej korporácii sa s tým stretnete. Ľudia tam môžu mať rôzne vlastné agendy a sledovať svoje ciele, no v LEGO bol podľa mňa veľmi silný pocit, že ide o dobrú značku s dobrými úmyslami.

Súvisí s tým aj škandinávske prostredie, kde je silné demokratické myslenie, ľudia sa vnímajú ako rovní a často je dôležitejšie „my“ než „ja“. Práve tento spirit a atmosféra firmy mi možno budú po odchode chýbať najviac.

© Autorské práva vyhradené

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.