Zelená energia je čoraz lacnejšia, no my platíme viac. Ekonóm odhaľuje, kto nás na účtoch ošklbáva (rozhovor)

Myslíte si, že za vysoké účty za energie môžu chamtivé korporácie a drahá výroba? Skutočný vinník sa často skrýva inde. Až polovicu sumy, ktorú mesačne platíte, môžu tvoriť skryté štátne dane a poplatky. Ekonóm William Hongsong Wang odhaľuje, prečo masívne vládne dotácie zelenú transformáciu v skutočnosti predražujú, brzdia skutočné inovácie a nahrávajú monopolom. Zistite, prečo by sme mali záchranu klímy zveriť do rúk inžinierom namiesto politikov a ako vám obyčajná umelá inteligencia pomôže zistiť, koľko štátu zbytočne preplácate.  

Ochrana životného prostredia a prechod na čisté zdroje energie patria medzi najväčšie výzvy súčasnosti. Zatiaľ čo cieľ v podobe čistejšej planéty máme všetci spoločný, cesty k jeho dosiahnutiu sa výrazne líšia. Mnoho ľudí sa automaticky spolieha na štátne zásahy a masívne dotácie v domnení, že práve vlády dokážu najlepšie riadiť zelenú transformáciu. Výsledkom sú však často astronomické účty za energie, ktoré neúmerne zaťažujú strednú triedu a chudobnejšie rodiny, hoci samotné výrobné náklady na obnoviteľné zdroje klesajú.

Ekonóm a ekonomický historik William Hongsong Wang, pôsobiaci na Universidad Europea de Madrid, ponúka vo svojej práci iný pohľad. Zameriava sa na koncept trhového environmentalizmu a upozorňuje na to, že najväčšou brzdou skutočne udržateľných riešení býva prebujnená byrokracia a deformácia cien na trhu. V rozhovore pre Aktuality.sk vysvetľuje, prečo by sme mali dôverovať inžinierom, podnikateľom a voľnej súťaži viac než politickým rozhodnutiam, a odhaľuje, akú vysokú cenu platíme za netransparentnú energetickú politiku.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

– prečo tvoria skryté dane a štátne poplatky často až polovicu nášho účtu za elektrinu, aj keď samotné náklady na výrobu zelenej energie klesajú;

– z akého dôvodu politici nedokážu efektívne riadiť zelenú tranzíciu a ako to súvisí so „znalostným problémom“, ktorý popísal nobelista Friedrich A. Hayek;

– ako masívne štátne dotácie paradoxne bránia malým inovatívnym firmám vstúpiť na trh a nahrávajú vzniku energetických oligopolov;

– prečo by si štát nemal vopred vyberať „víťazné“ technológie a akú kľúčovú úlohu hrá pri stabilizácii cien diverzifikácia zdrojov vrátane jadrovej energie;

– akým spôsobom môže každý z nás využiť umelú inteligenciu na odhalenie skrytých poplatkov vo faktúrach a vytvorenie tlaku na politikov.

Vyučujete makroekonómiu a zaměřujete sa na trhový environmentalizmus. Čo presne si pod týmto pojmom môže predstaviť bežný človek, ktorý si trh často spája skôr so spotrebou než s ochranou prírody?

Pre bežných ľudí je pri témach ako energetika kľúčové pochopiť, že v cenách, ktoré platíme, neplatíme len samotné výrobné náklady alebo trhovú cenu. Často musíme zohľadniť aj úroveň zdanenia a poplatkov uvalených štátom, vládou či regulačnými inštitúciami na spotrebovávanú energiu.

Keď ľudia vidia vysoké ceny či už ide o bývanie alebo energie, majú tendenciu viniť predajcov a pýtať sa, prečo nastavili ceny tak vysoko. Je však potrebné brať do úvahy tri hlavné faktory:

– Infláciu – ceny môžu byť vysoké v dôsledku celkovej inflácie.

– Nedostatok ponuky

– Dane a poplatky, ktoré štát, vláda alebo regulačné orgány uvaľujú na občanov.

Okrem toho vstupujú do hry aj neistoty a vojenské konflikty. Napríklad ruská invázia na Ukrajinu výrazne zvýšila ceny energií v krajinách ako Nemecko, najmä na začiatku vojny v roku 2022. Problémom je, že bežní občania nemajú vedomosti o tom, ako a prečo sa ceny tvoria. Ak nerozumejú vplyvu daní a regulácií, bývajú zmätení a nemôžu správne vyhodnotiť, ako znížiť svoju energetickú záťaž.

Vo svojej práci zdôrazňujete, že nie ste proti ochrane životného prostredia, ale kritizujete nástroje, ktoré skresľujú ceny a investície. Prečo je dnes také dôležité diskutovať o prostriedkoch zelenej transformácie a nie len o jej cieľoch?

Skutočne takmer každý človek, ktorého poznám, chce lepšie životné prostredie. Kľúčovou otázkou však zostáva, aké prostriedky na to použijeme. Na prednáškach sa študentov pýtam: Ak chceme v budúcnosti čistejšiu a obnoviteľnú energiu, kto prinesie inovácie v energetike? Väčšina študentov odpovie, že štát alebo vláda. Ja sa ich potom pýtam: A čo energetické firmy, ktoré inovácie reálne vykonávajú? Dokáže inovačnú prácu robiť štát?

Mnohé energetické firmy sú však vlastnené alebo čiastočne vlastnené štátom.

Ľudia si pletú úlohu štátu a myslia si, že ak štát niečo robí, je to skvelé. Nevidia však, že motivácie poskytované štátom a motivácie poskytované trhovými silami sú pre energetické firmy zásadne odlišné.