Pussy Riot reagujú na Fica v Moskve: Chcete, aby vaša krajina vyzerala ako Putinovo Rusko?

Pussy Riot pre Aktuality hovoria o dnešnom Rusku, exile aj o politikoch, ktorí si stále podávajú ruku s Putinom. Máša Aljochinová varuje, že história sa opakuje.  

Keď sa vo februári 2012 objavili v moskovskom Chráme Krista Spasiteľa s farebnými kuklami na hlavách a predviedli protest proti Vladimirovi Putinovi a prepojeniu Kremľa s pravoslávnou cirkvou, video obletelo svet. Z malej anonymnej skupiny aktivistiek, ktorá vznikla po oznámení Putinovho návratu do prezidentského úradu, sa v priebehu pár mesiacov stal jeden z najznámejších symbolov odporu proti jeho režimu.

Aktuality.sk sa rozprávali s členmi Pussy Riot, vrátane jednej z pôvodných členiek Marije „Máši“ Aljochinovej. Hovorili sme o dnešnom Rusku, Putinovi, exile aj o tom, prečo ich protest stále nekončí.

Marija „Máša“ Aljochinová za protest zaplatila dvoma rokmi v ruskom väzení. Svoje zatknutie, proces aj život za mrežami neskôr opísala v memoároch Riot Days.

Rovnaký názov dnes nesie hudobno-divadelné predstavenie, s ktorým vystupuje po svete spolu s Alinou Petrovou, Taso Pletner a kanadským hudobníkom Ericom Breitenbachom. Pri jeho vzniku stál aj producent Alexander Cheparukhin, ktorý Aljochinovú podporoval počas väznenia a pomohol pretaviť jej príbeh do javiskovej podoby. Riot Days prinesú svoje vystúpenie aj do Viedne, a to už 13. októbra.

Riot Days však už dávno nie je iba príbehom jednej ženy. Samotní členovia projektu ho opisujú ako príbeh rokov odporu proti režimu, ktorý sa postupne menil spolu s ľuďmi na pódiu. Časť príjmov z predaja kníh, nahrávok a merchu počas turné smeruje na pomoc Ukrajine.

Keď sme sa Aljochinovej pýtali aj na Roberta Fica a ďalších európskych politikov, ktorí sa stretávajú s Putinom, odpovedala: „Ak ste politik a podávate si ruku s Putinom, mali by ste sa sami seba opýtať: chcete, aby vaša krajina vyzerala ako dnešné Putinovo Rusko?“

• Prečo podľa Pussy Riot Západ stále nechápe, prečo Rusi masovo neprotestujú;
• Ako podľa nich vyzerá dnešná ruská spoločnosť po rokoch represií a vojny;
• Čo hovoria na európskych politikov, ktorí naďalej rokujú s Putinom;
• Prečo podľa nich skúsenosť autoritárskeho Ruska nie je problémom iba Rusov.

8 fotiek v galérii

Pussy Riot/ Riot Days

Zdroj: Riot Days

Keď sa pozriete na to, čím všetkým Pussy Riot za posledných štrnásť rokov prešli, čo pre vás toto hnutie znamená dnes? Zmenilo sa to, čo predstavovalo na začiatku, aj pre vás osobne?

Marija Aljochinová: Pred štrnástimi rokmi boli Pussy Riot malou anonymnou skupinou aktivistiek a filmárok. Potom sa z nás stal medzinárodne známy symbol protestu.

Dodnes ma prekvapuje – a možno aj robí šťastnou – koľko ľudí mi povedalo, že sa vďaka nášmu príbehu chce zapojiť, byť aktívny a ozvať sa. Náš prípad sa stal už dávno, ale odvtedy pokračujeme v akciách a stále hľadáme nové umelecké formy protestu proti tomuto režimu. Riot Days je jednou z nich.

Dnes to má aj širší význam. Začalo sa to ako hnutie proti Putinovi a proti tomu, čo sa dialo v Rusku, ale postupne sa pridávali ľudia z iných krajín. Už to nie je iba o Rusku, pre niektorých ľudí je to dnes aj širší symbol odporu.

Pre mňa je to však stále veľmi osobné. Putin ako ruský diktátor zásadne zmenil nielen naše životy, ale v podstate aj životy všetkých ľudí, ktorých poznáme. Ukrajina navyše nie je nejaká vzdialená krajina. S Ruskom bola vždy veľmi úzko prepojená. Pred vojnou som tam chodila každý rok, a to, čo som videla, keď som sa tam po začiatku vojny vrátila, ma veľmi zasiahlo.

Alina Petrova: Pre mňa je účasť v Pussy Riot tiež veľmi osobná. Narodila som sa na začiatku 90. rokov a vyrastala som v úplne inom prostredí. Bolo v ňom oveľa viac slobody. Štát bol vtedy príliš zamestnaný kolabujúcou ekonomikou na to, aby riešil, čo pozeráte, čo počúvate alebo kde trávite svoj čas.

Vyrastala som s pocitom slobody – slobody prejavu, slobody počúvať, čo chcem, a hovoriť, čo si myslím. Dnes vidím pravý opak. Rusko sa stalo policajným štátom, ktorý sa snaží kontrolovať čoraz viac oblastí života. Nejde už iba o politiku. Štát sa snaží vstupovať aj do rodiny – hovoriť ľuďom, koľko by mali mať detí alebo v akom veku by ich mali mať.

Keď sa raz vydáte touto cestou, postupne to ide stále ďalej. Silne nesúhlasím s tým, že moja krajina je dnes ovládaná ľuďmi pochádzajúcimi zo sveta KGB a bezpečnostných zložiek.

Chcem preto povedať jasne: nesúhlasím s vami. Mám iný názor. A chcem ukázať nielen ruskej vláde, ale aj Rusom a ľuďom v Európe, že nie sme všetci rovnakí. Nie sme otrokmi svojej krajiny. Riot Days mi dáva možnosť vyjadriť tento postoj. Neviem, či to niečo zmení, ale pre mňa osobne je veľmi dôležité, že to môžem povedať nahlas.

Riot Days vychádza z Marijiných memoárov, no počas rokov sa výrazne zmenilo obsadenie aj samotná podoba predstavenia. Čo dnes vlastne diváci na pódiu vidia?

Eric Breitenbach: Riot Days existuje od roku 2017 a počas rokov sa predstavenie výrazne menilo. Veľa z toho súvisí aj s ľuďmi, ktorí ním prešli.