Američania v Iráne vystrieľali rakety na desaťročie. Čo by Trump robil v prípade konfliktu s inou mocnosťou?

Podľa dvoch nezávislých analýz dosahujú náklady na vojnu zhruba jednu miliardu dolárov denne.  

Spojené štáty od začiatku konfliktu podľa denníka spotrebovali približne 1100 vysoko presných striel dlhého doletu typu JASSM-ER, ktoré boli pôvodne určené pre prípadný konflikt s Čínou. To sa blíži počtu, ktorý USA majú ešte k dispozícii vo svojich zásobách. Armáda zároveň vystrelila viac ako 1000 striel Tomahawk, teda zhruba desaťnásobok ročného nákupu. Použila tiež cez 1200 rakiet systému protivzdušnej obrany Patriot, ktorý je určený na ničenie lietadiel a balistických striel. Cena rakiet Patriot presahuje štyri milióny dolárov za kus.

Pentagon kvôli vojne musel presunúť časť munície a výzbroje zo základní v Ázii a Európe na Blízky východ. To podľa amerických činiteľov oslabilo pripravenosť čeliť hrozbám aj v týchto regiónoch. Najviac je podľa nich zasiahnutá indo-pacifická oblasť, odkiaľ USA presunuli napríklad prostriedky protivzdušnej obrany vrátane systému THAAD a rakiet Patriot, pôvodne určených na obranu proti Severnej Kórei.

Podľa dvoch nezávislých analýz dosahujú náklady na 38-dennú vojnu zhruba jednu miliardu dolárov denne.

Čítajte viac Chystá Trump niečo? Na Blízky východ dorazila už tretia americká lietadlová loď

Pentagon oficiálne nezverejnil podrobnosti o spotrebe munície. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová tvrdenia o nedostatku zbraní odmietla s tým, že Spojené štáty majú dostatočné zásoby na obranu krajiny aj na vedenie vojenských operácií. Podobne sa vyjadril aj hovorca Pentagonu Sean Parnell, ktorý odmietol komentovať konkrétne údaje s odvolaním sa na bezpečnosť operácií.

Podľa senátora Jacka Reeda môže pri súčasnom tempe výroby trvať roky, kým sa zásoby doplnia na pôvodnú úroveň. Analytici upozorňujú, že niektorých druhov munície a protiraketovej obrany mali USA nedostatok už pred vojnou a že situácia je teraz ešte horšia.

Vojna podľa denníka The New York Times zároveň odhalila závislosť americkej armády od veľmi drahej presnej munície a vyvolala debatu o potrebe rýchlejšie vyvíjať lacnejšie alternatívy, napríklad útočné drony. Pentagon už skôr uzavrel dlhodobé dohody s výrobcami zbraní o zvýšení produkcie, ich realizácia však podľa úradníkov viazne kvôli nedostatku dodatočných finančných prostriedkov od Kongresu.

Napätie pociťujú aj americkí velitelia v Európe, kde podľa informácií Pentagonu došlo k obmedzeniu niektorých cvičení a oslabeniu schopnosti čeliť Rusku. Vysoké operačné tempo a presuny techniky podľa The New York Times zaťažujú aj údržbu vybavenia a personál.

Čítajte viac Ďalší “iránsky” problém: Hélium na výrobu automobilových čipov sa míňa