
Ruský dron, ktorý zaútočil pri ukrajinsko-poľskej hranici v čase, keď sa v oblasti pohyboval vlak s bývalým britským premiérom Borisom Johnsonom, bývalým švédskym premiérom Carlom Bildtom či bývalým šéfom CIA Davidom Petraeusom, nemusí byť podľa analytikov iba náhodným incidentom.
Zásah ukrajinského vlaku pri poľských hraniciach ruským dronom
Zdroj:
X/Anton Gerashchenko
Redaktor pre svetové udalosti britského Independent Sam Kiley tvrdí, že aj prípadná náhoda by pre Moskvu predstavovala propagandistický úspech – ukázala by schopnosť zasiahnuť citlivé ciele priamo pri hraniciach Európskej únie.
Kiley vo svojej analýze uvádza, že pre Kremeľ by predstavitelia cestujúci v blízkosti ukrajinských hraníc predstavovali „cenné trofeje“. Boris Johnson, Carl Bildt a David Petraeus patria podľa neho medzi osobnosti, ktorých prípadné zasiahnutie by malo pre Moskvu vysokú symbolickú hodnotu.
„Ak by vyhodenie čerpacej stanice a železničného vozňa do vzduchu v blízkosti vlaku, v ktorom cestovali dvaja bývalí európski premiéri a muž, ktorý kedysi velil americkej vojne v Afganistane, riadil CIA a prepracoval americkú vojenskú doktrínu, bolo nehodou, potom nejde o nehodu, ku ktorej by sa Rusi v Kremli priznali,“ píše Kiley.
Ruský dron zasiahol kamión pri poľských hraniciach s Ukrajinou
Zdroj:
Reuters
Sylwester Uchanski
Podľa neho Moskva nepotrebuje oficiálne potvrdiť zámer útoku, pretože samotný incident vysiela strategický odkaz: Rusko chce ukázať, že dokáže ohroziť politické a bezpečnostné elity Európy aj mimo priameho bojiska.
Testovanie reakcie Európy
Kiley tvrdí, že útok zapadá do širšieho modelu ruského správania, ktorého cieľom má byť vytváranie neistoty a chaosu medzi protivníkmi. Odkazuje pritom na tzv. Gerasimovovu doktrínu, teda predstavu, že strategické víťazstvo možno dosiahnuť nielen vojenskou silou, ale aj destabilizáciou nepriateľa.
„Možno išlo o ‚šťastné zásahy‘ Moskvy, no slúžia silnému účelu – testujú odhodlanie Európy spolu s ďalšími provokáciami, aby sa zistilo, či kontinent a Británia dokážu alebo budú ochotné zaujať stanovisko,“ uvádza analytik.
Podľa Kileyho Rusko v poslednom období zvyšuje tlak nielen na Ukrajine, ale aj v okolí hraníc NATO. Spomína útoky dronmi pri Poľsku, aktivity v Bielorusku, pohyby ruských jednotiek pri pobaltských štátoch či snahy narušiť kritickú infraštruktúru, napríklad podmorské komunikačné káble.
Moskva sa podľa neho snaží demonštrovať schopnosť zasiahnuť tam, kde by to Európa najmenej očakávala – podobne ako Ukrajina ukázala schopnosť útočiť na strategické ciele hlboko na ruskom území.
Zastrašovanie aliancie
Podobný pohľad priniesol aj americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), ktorý upozornil na širší trend ruských útokov v blízkosti hraníc Ukrajiny s členskými krajinami NATO.
Podľa ISW môže ísť o taktiku zameranú na zastrašovanie aliancie a oslabenie podpory Ukrajiny. Analytici uviedli, že Rusko čoraz častejšie útočí na ukrajinskú pohraničnú infraštruktúru a zároveň stupňuje incidenty s bezpilotnými lietadlami v blízkosti európskeho vzdušného priestoru.
Najnovším príkladom bol útok z 13. septembra na lokomotívu pri ukrajinsko-poľskej hranici a infraštruktúru hraničného priechodu Jahodyn. V oblasti sa v tom čase nachádzali zahraniční predstavitelia vracajúci sa z konferencie Yalta European Strategy v Kyjeve.
Podľa ISW dostupné údaje „výrazne podporujú“ možnosť, že ruský útok mohol smerovať proti vlaku s európskymi predstaviteľmi. Inštitút však zdôrazňuje, že ide o analytické hodnotenie a nie o potvrdený motív útoku.
„Rusko čoraz častejšie útočí na ukrajinské hraničné priechody a stupňuje prieniky bezpilotných lietadiel do európskeho vzdušného priestoru, aby zastrašilo NATO a prinútilo alianciu vzdať sa podpory Ukrajiny,“ uviedol ISW.
Johnson ako symbol podpory Ukrajiny
Boris Johnson má na Ukrajine výnimočné postavenie. Kiley pripomína, že napriek sporom o jeho pôsobenie v britskej politike je v krajine vnímaný ako jeden z najvýraznejších zahraničných podporovateľov Kyjeva po začiatku ruskej invázie v roku 2022.
Práve preto by jeho prípadné zasiahnutie malo podľa analytika silný symbolický rozmer. Rovnako by tomu bolo v prípade Davida Petraeusa, bývalého veliteľa amerických síl v Afganistane a riaditeľa CIA, či Carla Bildta, bývalého švédskeho premiéra.
Ukrajinské železnice uviedli, že vlak s predstaviteľmi bol evakuovaný ešte pred zásahom. Podľa spoločnosti Ukrzaliznycja mohol byť diplomatický vlak cieľom dronu, keďže jeho odchod bol upravený pre neustálu hrozbu ruských útokov.
Signál pre NATO aj Európsku úniu
Kiley tvrdí, že Putinov cieľ nemusí byť iba fyzické poškodenie konkrétneho cieľa, ale predovšetkým demonštrácia dosahu ruskej moci.
„Putin a jeho poskokovia v útočných bunkách vysielajú signál sily – a dosahu,“ píše.
ISW v tejto súvislosti vyzval NATO na prehodnotenie ochrany svojho vzdušného priestoru a zváženie možností zachytávať ruské vzdušné ciele ešte nad Ukrajinou, ak smerujú k hraniciam členských krajín aliancie. Analytici zároveň zdôraznili potrebu ďalšieho posilňovania ukrajinskej protivzdušnej obrany.
Incident pri poľskej hranici už vyvolal politickú reakciu. Poľský premiér Donald Tusk zvolal mimoriadne rokovanie a upozornil, že v najbližších týždňoch očakáva ďalšiu eskaláciu ruskej vojny proti Ukrajine.
Podľa Kileyho tak nejde iba o otázku jedného útoku dronom. Ide o širší súboj o to, či Rusko dokáže presvedčiť Európu, že jeho schopnosť vyvolávať chaos siaha ďaleko za hranice Ukrajiny.
Témy:
Boris Johnson
Veľká Británia
vojna na Ukrajine
Putinova vojna
Moskva
Rusko
Poľsko
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

