Ingrid, Amalia, Leonor, Victoria a Elisabeth vyrastajú na kráľovný novej éry. Študujú na elitných školách, slúžia v armáde a menia pravidlá monarchií zvnútra.
Päť korunných princezien v Európe by sa mohlo stať kráľovnami súčasne: Ingrid, Amalia, Leonor, Victoria, Elisabeth
Victoria zo Švédska sa pravdepodobne stane kráľovnou ako prvá – vďaka zmene zákona o následníctve z roku 1980
Už sú preč časy, keď v monarchii rozhodovali len muži. Budúcnosť európskych kráľovských rodín je ženská. Momentálne je totiž aspoň päť korunných princezien, ktoré už netrpezlivo hrabú kopytom – a možno sa raz všetky naraz stanú kráľovnami: Ingrid Alexandra z Nórska (22), Catharina-Amalia z Holandska (22), Leonor zo Španielska (20), Victoria zo Švédska (49) a Elisabeth z Belgicka (24).
Už teraz je jasné, že tradičný obraz panovníčky obrátia hore nohami. Sú sebavedomé, študujú na prestížnych univerzitách a majú dobrý vojenský výcvik, rovnako ako ich mužskí kolegovia.
Toto sa muselo najprv stať
Za to, že sa všetkých päť môže raz stať kráľovnami, vďačia kráľovské rodiny vlne modernizácie okolo prelomu tisícročia. Storočia platilo, že na trón môžu nastúpiť len mužskí potomkovia, alebo že títo mužskí potomkovia dostávajú prednosť pred prvorodenými dcérami.
To posledné platí v prípade španielskej kráľovskej rodiny mimochodom dodnes; po korunnej princeznej Leonor sa však narodila už len princezná Sofía (19).
Princezná Leonor si navyše zjavne veľa z tradičných predstáv o úlohe ženy nerobí. Ako prvá žena v španielskej kráľovskej rodine absolvovala trojročný vojenský výcvik, keďže ako kráľovná bude raz hlavnou veliteľkou armády. Nedávno začala v Madride študovať politológiu.
Nádejné osobnosti monarchie
Catharina-Amalia z Holandska je možno najväčším symbolom modernizácie monarchie. Keď mala 18 rokov, ako prvá následníčka trónu v Holandsku sa dobrovoľne vzdala ročnej apanáže vo výške približne 1,6 milióna eur. Vláda tiež v roku 2021 vyhlásila, že následníci trónu v Holandsku – a teda aj Amalia – už v prípade manželstva s osobou rovnakého pohlavia nestratia nárok na trón. Amalia navyše veľmi otvorene hovorí o duševnom zdraví.
Ingrid Alexandra z Nórska vďačí za to, že sa raz stane kráľovnou, reforme z roku 1990. Inak by trón raz zdedil jej brat Sverre Magnus (20). Dnes je Ingrid Alexandra už dávno považovaná za veľkú nádej nórskej monarchie.
Uprostred momentálne rozvrátenej kráľovskej rodiny prináša nádej na nový začiatok. Princezná pôsobí uzemnene a moderne, pred 18. narodeninami pracovala v reštaurácii.
Elisabeth z Belgicka zaujme najmä svojou akademickou ambíciou: po štúdiu histórie a politiky na Oxfordskej univerzite pokračovala v štúdiu na prestížnej Harvardskej univerzite v USA.
Táto je priekopníčka
Očakáva sa, že Victoria zo Švédska bude prvou z korunných princezien, ktorá sa stane kráľovnou. Je prvou ženou v histórii, ktorá vďaka zmene zákona predbehla v následníctve trónu svojho mladšieho brata. V roku 1980 bolo pravidlo prvorodených rozšírené aj na dcéry. Jej otec Carl XVI. Gustaf túto zmenu označil za „strašnú”.
Aj v iných ohľadoch je princezná Victoria moderná a svojská. V roku 2010 sa vydala za svojho fitness trénera Daniela Westlinga (52). Ako jedna z prvých členiek kráľovskej rodiny hovorila o svojej anorexii a dyslexii. Tým prelomila veľké tabu a stala sa vzorom pre mnohých mladých ľudí.
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier Media. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.