Pripravte si peňaženky: Slovenské plodiny sú v ohrození, za nákup si zrejme opäť priplatíme

Ako sa mení mapa pestovania tradičných plodín, aké vodozádržné opatrenia musia farmári okamžite zaviesť a prečo bude zlyhanie štátu bolieť najviac naše peňaženky? Aj na to sme sa pýtali odborníkov v našom najnovšom Paneli expertov.  

Klimatická zmena už nie je strašiakom budúcnosti, ale neúprosnou realitou, s ktorou je slovenské poľnohospodárstvo konfrontované každý jeden deň. Nepravidelné zrážky, extrémne suchá a posuny vegetačných období menia mapu pestovania tradičných plodín a stavajú farmárov pred neľahkú výzvu.

V najnovšom Paneli expertov sme sa odborníkov pýtali, ktoré plodiny sú v ohrození, ako efektívne zadržať vodu v krajine a prečo budúcnosť našich peňaženiek závisí od rozhodnutí štátu.

Položili sme im tieto otázky:

1. Ako klimatická zmena už dnes mení tvár našich polí a s ktorými tradičnými plodinami sa možno budeme musieť na Slovensku rozlúčiť?

2. Extrémy počasia a sucho si vyžadujú nové prístupy. Aké postupy musia naši farmári začať okamžite používať, aby dokázali udržať vodu v krajine a zachrániť úrodu?

3. Farmári túto obrovskú zmenu nezvládnu sami. Aká musí byť v tejto transformácii úloha štátu a čo musia úrady začať robiť inak, aby domáce poľnohospodárstvo nezaniklo?

4. Ako sa tieto nevyhnutné zmeny na poliach – a to, či v nich štát uspeje alebo zlyhá – premietnu do našich peňaženiek a kvality jedla na našich tanieroch?

Martin Ondráš, bývalý šéf zboru poradcov ministra pôdohospodárstva

1. Klimatická zmena už nie je problémom budúcnosti – na slovenských poliach ju vidíme dnes. Vegetácia sa začína skôr, pribúdajú obdobia sucha a horúčav a zrážky sú čoraz menej rovnomerne rozložené. Výsledkom je väčšia nestabilita úrod a rastúca potreba zavlažovania. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) napríklad v roku 2026 zaznamenal pri obilninách v oblastiach postihnutých suchom straty výnosov 10 až 40 percent a problémy aj pri kukurici či zemiakoch.

Nemyslím si však, že sa v dohľadnej dobe s niektorou z našich tradičných plodín úplne rozlúčime. Skôr sa bude meniť mapa ich pestovania, odrodová skladba a ekonomika produkcie. Najväčší tlak bude na plodiny citlivé na nedostatok vody a vysoké teploty. Kľúčovou otázkou preto nebude iba to, čo budeme pestovať, ale kde a akým spôsobom to dokážeme pestovať ekonomicky udržateľne.

2. Farmári musia v prvom rade prestať vnímať vodu iba ako otázku zavlažovania. Rozhodujúce je dostať čo najviac zrážkovej vody do pôdy a udržať ju tam. To znamená obmedziť intenzívne obrábanie pôdy, ponechávať pôdu čo najdlhšie pokrytú vegetáciou, využívať medziplodiny, zvyšovať obsah organickej hmoty a rozčleniť veľké pôdne bloky medzami, zatrávnenými pásmi či vetrolamami. Takéto opatrenia zlepšujú retenčnú schopnosť pôdy a zároveň obmedzujú eróziu a prehrievanie krajiny.

Zároveň však potrebujeme obnoviť a modernizovať závlahové systémy. Pri extrémnom suchu už samotné pôdoochranné opatrenia úrodu vždy nezachránia. Rok 2026 nám veľmi názorne ukazuje, že voda sa stáva jedným z rozhodujúcich výrobných faktorov slovenského poľnohospodárstva.

5 fotiek v galérii

Slovensko trápi exrémne sucho

Zdroj: TASR

3. Úlohou štátu musí byť predovšetkým vytvoriť farmárom podmienky, aby sa dokázali na klimatickú zmenu adaptovať. Nestačí kompenzovať škody po každom suchu – verejné peniaze musíme vo väčšej miere investovať do prevencie: obnovy závlah, vodozádržných opatrení, ochrany pôdy, moderných technológií a odolnejších spôsobov hospodárenia. Slovensko už tieto ciele má aj vo svojich strategických dokumentoch, problémom je však skutočné tempo ich realizácie, alebo neustála zmena priorít.

Zároveň potrebujeme stabilné a predvídateľné pravidlá. Poľnohospodár plánuje investície na roky dopredu, preto nikdy nebudú môcť fungovať v prostredí neustálych zmien, administratívnej a právnej neistoty a pomalého, alebo šikaniózneho konania štátnych inštitúcií. Štát by nemal byť iba tým, kto po katastrofe vypláca kompenzácie. Mal by túto zmenu riadiť a prispôsobiť prostredie tak, aby poľnohospodár bol partner, nie vazal.

4. Ak adaptáciu zvládneme, dokážeme stabilizovať nielen množstvo, ale aj kvalitu domácej produkcie. Sucho a extrémne teploty totiž ovplyvňujú veľkosť a vyzretosť zrna, obsah a pomer živín či technologické vlastnosti surovín. Aj aktuálne európske údaje zo Slovenska upozorňujú pri obilninách na predčasné dozrievanie a pochybnosti o veľkosti a kvalite zrna.

Druhým problémom je bezpečnosť potravín. Zmena teploty a vlhkosti vytvára nové podmienky pre plesne a mykotoxíny. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) už klimatickú zmenu označuje za faktor meniaci ich výskyt v Európe, vrátane rizika aflatoxínov.

Ak teda v adaptácii zlyháme, nepôjde iba o drahšie potraviny. Budeme mať väčšie výkyvy v kvalite domácich surovín, vyššie náklady na ich triedenie a kontrolu a väčšiu závislosť od dovozu. Klimatická zmena preto nie je iba otázkou toho, koľko potravín dokážeme vyrobiť, ale aj akej budú kvality a bezpečnosti.