,,Na zdravie priaznivo vplýva už 4-tisíc krokov denne,“ potvrdzuje známy poľský kardiológ, profesor Maciej Banach, a opisuje, čo sa vtedy s nami deje. ,,Znižujeme telesnú hmotnosť, klesá koncentrácia cholesterolu. Pohyb vplýva aj na prevenciu nádorov,“ hovorí pre poľský portál Medonet. A to je len začiatok zoznamu.
Čo sa mení v tele, keď ,,robíme“ kroky? Profesor menuje prínosy
,,Fyzická aktivita, vrátane chôdze, ovplyvňuje niekoľko vecí a prínosy sú priam obrovské,“ potvrdzuje Maciej Banach. ,,Po prvé znižujeme telesnú hmotnosť, a ak je to tak, klesá nám aj hladina cholesterolu,“ vysvetľuje, pričom však zdôrazňuje, že hoci pohyb sám o sebe (bez úbytku hmotnosti) neovplyvňuje LDL cholesterol, znižuje frakciu takzvaných lipoproteínov bohatých na triglyceridy.
Pravidelná aktivita je tiež jednou z najlepších metód, ako v organizme bojovať proti zápalu, ktorý je ,,kriticky dôležitý pre tvorbu aterosklerotického plátu v tepnách a nakoniec rozvoj aterosklerózy“. ,,Zápal sa objavuje aj pri obezite a keďže sa v dôsledku fyzickej aktivity zmierňuje, v tom momente redukujeme aj váhu, čiže znižujeme prvky súvisiace s obezitou, inzulínovou rezistenciou (a teda rizikom cukrovky) a jej komplikáciami,“ vymenúva profesor. Tým sa to však nekončí.
Pohyb spôsobuje, že ,,sa znižuje niečo, čo nazývame stuhnutosť ciev“. ,,Stávajú sa pružnejšími a tým klesá hodnota krvného tlaku (navyše nám klesá aj vďaka redukcii stresu, ktorú môže fyzická aktivita priniesť).“
Pohyb je tiež vynikajúcou zbraňou v boji proti oxidačnému stresu, ktorý vyvoláva celú vlnu procesov podporujúcich aterosklerózu, inzulínovú rezistenciu, prediabetické stavy a napokon novotvary.
Pripomeňme, že oxidačný stres je stav, kedy organizmus nie je schopný eliminovať voľné radikály spôsobujúce poškodenie buniek. ,,K tomu treba pridať zlepšenie kapacity pľúc a posilnenie imunitného systému,“ vymenúva špecialista. ,,Povedané na rovinu: pohyb mimoriadne účinne vplýva na prevenciu srdcovo-cievnych ochorení, nádorov a všetkých civilizačných chorôb. Ostatných zložiek, ktoré fyzická aktivita ovplyvňuje, je tak veľa, že vždy hovorím: je to najlepšia nefarmakologická tabletka.“
Lekár pripomína, že pravidelná fyzická aktivita, vrátane spomínanej chôdze, umožňuje znížiť riziko predčasného úmrtia bez ohľadu na príčinu až o 42 až 49 percent nezávisle od pohlavia, miesta bydliska a veku. ,,Poviem viac, keby sme ju viac využívali, na svete by milión ľudí mohlo uniknúť smrti z dôvodu srdcovo-cievnych ochorení, teda okrem iného infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody či aterosklerózy v cievach dolných končatín,“ hovorí otvorene.
Koľko krokov je najlepšie urobiť vo veku 40, 50, 60 rokov a neskôr?
Pre osoby, ktoré ešte nedovŕšili 60 rokov, je optimálny denný počet krokov medzi 7-tisíc a 13-tisíc, pre seniorov vo veku 60 – 65+ medzi 6-tisíc a 10-tisíc. ,,Naša štúdia to ukázala veľmi jasne,“ hovorí pre Medonet profesor Maciej Banach. ,,Ukázala však ešte jednu kľúčovú vec: na zdravie priaznivo vplýva už 4-tisíc krokov počas dňa a to je hraničný bod, od ktorého rastú šance na dlhší život.“
A tu máme dve dobré správy. Tých 4-tisíc krokov vôbec nie je veľa. ,,Ľudia, ktorí majú sedavé zamestnanie alebo sú napríklad už na dôchodku, najčastejšie urobia okolo 2,5-tisíc, maximálne 3-tisíc krokov za deň,“ vysvetľuje kardiológ a dodáva, že tisíc krokov je približne 600 až 800 metrov v závislosti od toho, aké dlhé má kto kroky.
To je prvá dobrá správa. Druhá je tá, že s chôdzou sa oplatí začať v každom veku. ,,Prínos pre zdravie je tu vždy – a chcem to veľmi silno zdôrazniť,“ poznamenáva Banach a dodáva, že ,,čím skôr to však urobíme, tým budú tieto benefity pre zdravie väčšie“.
2fotky v galériiProf. dr hab. n. med. Maciej Banach.
Zdroj: FB/Maciej Banach.
Prof. dr hab. n. med. Maciej Banach — špecialista v odbore kardiológia, hypertenziológia a lipidológia. Vedúci Oddelenia arteriálnej hypertenzie Lekárskej univerzity v Lodži, prorektor pre Collegium Medicum Katolíckej univerzity v Lubline, vedie tiež Centrum pre výskum srdca a ciev na Univerzite v Zielonej Góre.
Člen hlavného výboru Európskej spoločnosti pre aterosklerózu (EAS), poradca pre vzťahy s Európskou úniou a člen výboru pre Európu Medzinárodnej spoločnosti pre aterosklerózu (IAS). Je zakladateľom a predsedom Poľskej lipidovej spoločnosti (2011) a predsedom lodžskej pobočky Poľskej spoločnosti pre arteriálnu hypertenziu (2009). V roku 2022 sa pripojil k výskumnému tímu John Hopkins Hospital v Baltimore, považovanej za jednu z najlepších nemocníc na svete.
Je hosťujúcim profesorom na University of Alabama v Birminghame (UAB). Držiteľ čestných doktorátov Honoris Causa v Temešvári (2017) a v Kyjeve (2018).
Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier Media. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.