Experti ukázali Slovensko v roku 2040. Pomenovali problémy, ktoré už klopú na dvere

Slovensko potrebuje dlhodobý plán, ktorý presiahne jedno volebné obdobie. Tak znie hlavné posolstvo dokumentu Vízia Slovensko 2040, ktorý pripravila Slovenská akadémia vied (SAV) a ktorý následne schválila aj vláda.  

Predseda SAV a jadrový fyzik Martin Venhart v rozhovore pre televíziu ta3 uviedol, že cieľom vízie je vytvoriť krajinu, v ktorej sa bude oplatiť žiť, pracovať, podnikať, vychovávať deti aj vrátiť sa zo zahraničia.

Venhart zdôraznil, že dokument nevznikol ako ďalšia čiastková stratégia, ale ako komplexný pohľad na budúcnosť Slovenska. Pri jeho príprave odborníci analyzovali viac ako 250 existujúcich materiálov a zapojili stovky expertov z rôznych oblastí.

„Je to ucelená vízia. Nesústredí sa len na jednu konkrétnu oblasť, ako to býva pri mnohých stratégiách,“ povedal predseda SAV. Na príprave sa podľa neho podieľalo viac ako 350 odborníkov, zástupcovia podnikateľského prostredia, občianskej spoločnosti aj regiónov. Do procesu zároveň prišlo viac ako 2300 pripomienok od vyše 450 subjektov.

Cieľom je Slovensko, kde sa oplatí zostať

Podľa Venharta je hlavnou myšlienkou dokumentu vytvoriť Slovensko roku 2040 ako krajinu, ktorá bude atraktívna pre život aj prácu.

„Hlavný motív je, aby Slovensko v roku 2040 bolo štátom, v ktorom sa oplatí žiť, pracovať, podnikať, tvoriť, vychovávať deti a kam sa oplatí vrátiť,“ uviedol.

Súčasná realita však podľa neho ukazuje viaceré problémy. Slovensko dlhodobo zápasí s odchodom vzdelaných ľudí do zahraničia a začína pociťovať nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

„Vidíme veľký odliv. Ľudia nám odchádzajú zo Slovenska. Odchádzajú nám vzdelaní ľudia a dramatickým spôsobom začíname pociťovať ich nedostatok,“ povedal Venhart.

Investície do ľudí preto podľa neho patria medzi najdôležitejšie oblasti budúcnosti. Vízia sa pritom podľa predsedu SAV nezameriava iba na ekonomický rast, ale aj na otázky ľudskej dôstojnosti, spoločenských vzťahov či kvality životného prostredia.

Najväčšou výzvou bude starnutie populácie

Za jeden z najvážnejších problémov Slovenska označil Venhart demografický vývoj. Prognózy ukazujú, že krajina bude v nasledujúcich desaťročiach čeliť výraznému úbytku obyvateľstva v produktívnom veku.

Podľa odhadov môže Slovensku do roku 2040 chýbať približne 280-tisíc pracujúcich ľudí v porovnaní so súčasnosťou. To by vytvorilo ďalší tlak na verejné financie.

„Demografické prognózy sú na rozdiel od mnohých iných veľmi presné. To, čo si Slovensko nebude môcť dovoliť, je vynechať kohokoľvek z ekonomického procesu,“ upozornil.

Riešením podľa neho nebude iba zvyšovanie pôrodnosti, ale aj lepšie využitie potenciálu celej spoločnosti. Hovoril napríklad o väčšom zapájaní marginalizovaných skupín, rozumnej migračnej politike či rozvoji takzvanej striebornej ekonomiky – teda zapojení starších ľudí, ktorí chcú zostať aktívni.

„Ľudia v dôchodkovom veku, ktorí sa ešte cítia dobre a majú záujem pracovať, dnes nie vždy tú možnosť majú. Toto potrebujeme rozvíjať,“ uviedol.

Klimatická zmena si vyžiada adaptáciu

Ďalšou zásadnou témou podľa predsedu SAV bude klimatická zmena. Slovensko podľa neho nemôže očakávať, že ju dokáže úplne zastaviť, musí sa však pripraviť na jej dôsledky.

„My sa budeme musieť adaptovať na klimatickú zmenu,“ povedal Venhart. Ako príklad uviedol poľnohospodárstvo, ktoré bude musieť pracovať s odolnejšími plodinami, efektívnejším hospodárením s vodou a energiami.

Upozornil zároveň, že klimatický vývoj je menej predvídateľný ako demografické zmeny. Slovensko podľa neho musí reagovať najmä na rastúce teploty, extrémne sucho a častejšie klimatické rekordy.

Venhart odmietol zjednodušený pohľad na ľudí, ktorí klimatickú zmenu spochybňujú. Podľa neho existujú skupiny ľudí, ktorým chýbajú najmä zrozumiteľné informácie.

„Možno sú to len ľudia, ktorým chýba niektorá informácia. A často môžu mať relevantné otázky. Keď nedostanú odpoveď, ktorá by im bola zrozumiteľne podaná, môžu sa začať prikláňať k extrémnejším názorom,“ uviedol.

Geopolitika a umelá inteligencia menia pravidlá

Medzi ďalšie výzvy zaradil predseda SAV nestabilnú geopolitickú situáciu a prudký rozvoj technológií.

Konflikty vo svete, narušené dodávateľské reťazce či napätie okolo Taiwanu podľa neho ukazujú, že Slovensko musí byť pripravené na nečakané zmeny.

„Je to niečo, čo Slovensko nedokáže ovplyvniť, ale veľmi to bude mať vplyv na nás,“ povedal.

Významnou témou bude aj umelá inteligencia. Venhart upozornil, že technológie môžu pomôcť riešiť viaceré problémy, zároveň však prinášajú bezpečnostné riziká.

Ako príklad uviedol využívanie autonómnych systémov vo vojenských konfliktoch, kde umelá inteligencia dokáže vyhodnocovať ciele bez priameho rozhodnutia človeka.

„To je niečo, čo donedávna bolo v arzenáli sci-fi filmov,“ uviedol.

Vízia je prvý krok, teraz musí prísť stratégia

Predseda SAV upozornil, že samotná vízia ešte neznamená konkrétne reformy. Dokument podľa neho určuje smer, ktorým by sa krajina mala vydať, no teraz musí nasledovať náročnejšia fáza – vytvorenie konkrétnej stratégie.

Tá musí podľa neho obsahovať jasné opatrenia, zodpovednosť jednotlivých aktérov, časový harmonogram aj finančné krytie.

„Človek, ktorý nevie, kam ide, sa tam nikdy nedostane. Vízia nám hovorí, kam chceme ísť. Tie konkrétne opatrenia sú však ešte len pred nami,“ vysvetlil.

Za dôležité považuje prepojenie dokumentu s národnými a regionálnymi plánmi, investíciami a budúcim využívaním eurofondov.

Dokument nemá byť vládnym ani opozičným programom

Venhart odmietol, že by Vízia Slovensko 2040 bola provládnym dokumentom len preto, že ju schválila vláda.

„Ten proces bol postavený mimo jednej inštitúcie. Uchopili sme to veľmi široko a pripomienkovací proces by sa nedal nadiktovať zhora,“ uviedol.

Podľa neho by dokument nemal byť volebným programom žiadnej politickej strany, ale skôr podkladom, z ktorého môžu jednotlivé strany vychádzať.

Za oblasti, v ktorých vidí rozdiel oproti súčasnej vládnej politike, označil najmä prístup k obnoviteľným zdrojom energie a využívaniu geneticky modifikovaných organizmov v poľnohospodárstve.

Vízia podľa neho počíta s rozvojom obnoviteľných zdrojov popri jadrovej energetike tam, kde to dáva zmysel. Pri geneticky modifikovaných organizmoch argumentuje potrebou odolnejších plodín v súvislosti s klimatickou zmenou.

„Budeme potrebovať odolnejšie plodiny v budúcnosti vzhľadom na klimatickú zmenu a nevyhneme sa tomu,“ uviedol.

Podľa predsedu SAV bude najväčšou výzvou pre Slovensko nielen vytvoriť dlhodobú predstavu o budúcnosti, ale najmä nájsť politickú a spoločenskú vôľu túto predstavu postupne napĺňať.

Témy:
Martin Venhart
Vízia 2040
Vízia Slovensko 2040
SAV

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.