Nečakané spojenectvo Bratislavy a Paríža. Pre jedného miliardára sa zasekli sankcie proti Rusku

Európskej únii sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o ďalšom predĺžení sankcií voči ruským a bieloruským občanom a firmám. Keďže ich platnosť sa mala skončiť už v utorok 15. septembra, členské štáty napokon pristúpili ku krajnému riešeniu – sankcie predĺžili iba o sedem dní, do 22. septembra. Získali tak čas na ďalšie rokovania.  

Za patovou situáciou stoja predovšetkým Slovensko a Francúzsko. Obe krajiny žiadajú, aby zo sankčného zoznamu Európskej únie vyradili rusko-uzbeckého miliardára Ališera Usmanova. Nezvyčajný spoločný postup Bratislavy a Paríža podľa diplomatických zdrojov vyvolal v Bruseli rozpaky a výrazne skomplikoval hľadanie kompromisu.

Veľvyslanci členských krajín rokovali o predĺžení sankcií už opakovane, jednomyseľnú podporu sa im však nepodarilo nájsť. Práve jednomyseľnosť je pritom pri tomto rozhodnutí nevyhnutná.

„Konzultácie budú pokračovať a v náležitom čase sa očakávajú ďalšie rokovania,“ uviedol hovorca írskeho predsedníctva Rady EÚ.

Podľa predsedníctva je zachovanie sankčných zoznamov dôležitým nástrojom tlaku na Moskvu. „Predĺženie sankčných zoznamov je nevyhnutné na pokračovanie oslabovania ruskej vojnovej mašinérie a na udržanie tlaku na jednotlivcov a subjekty, ktoré ju podporujú, umožňujú jej fungovanie alebo z nej profitujú,“ uviedol hovorca.

Francúzsko hovorí o národnej bezpečnosti

Slovensko podľa informácií európskych médií presadzuje vyradenie Usmanova zo zoznamu už dlhšie. Bratislava má zároveň žiadať zrušenie sankcií voči ďalšiemu ruskému podnikateľovi Michailovi Fridmanovi.

Novým prvkom je však postoj Francúzska. Paríž sa k slovenskej požiadavke pridal s odvolaním sa na dôvody „národnej bezpečnosti“, bližšie vysvetlenie však verejne neposkytol.

„Francúzsko patrí medzi krajiny, ktoré sú najviac odhodlané všetkými prostriedkami zvyšovať tlak na ruskú vojnovú mašinériu a zároveň podporovať Ukrajinu,“ uviedol francúzsky diplomatický zdroj.

„Čelíme konkrétnemu problému v oblasti národnej bezpečnosti a chceme pozitívne reagovať na medzinárodných partnerov, ktorí sa na nás v súvislosti s pánom Usmanovom obrátili,“ dodal.

Podľa diplomatov však francúzska delegácia ani počas pondelkových rokovaní podrobnosti svojho postoja nevysvetlila. Francúzske ministerstvo zahraničných vecí sa k záležitosti odmietlo vyjadriť.

Denník Financial Times prišiel s možným vysvetlením, ktoré spor posúva ďaleko za hranice sankčnej politiky voči Rusku. Podľa denníka môže byť francúzsky postoj súčasťou rokovaní s Azerbajdžanom.

Paríž sa údajne snaží dosiahnuť prepustenie viacerých francúzskych občanov zadržiavaných v Azerbajdžane a vyradenie Usmanova zo sankčného zoznamu EÚ by mohlo byť súčasťou širšej dohody.

Erdogan mal žiadať Fica o pomoc

Otázniky vyvoláva aj slovenský postoj. Euronews pripomína, že médiá ešte v marci zverejnili list, ktorý mal turecký prezident Recep Tayyip Erdogan poslať premiérovi Robertovi Ficovi. Erdogan v ňom údajne žiadal slovenského premiéra o pomoc pri ukončení „nespravodlivej praktiky“ voči Usmanovovi.

Ostatné členské štáty doteraz neboli ochotné slovenskej požiadavke vyhovieť. Podľa Euronews ju viaceré krajiny považovali za politicky motivovanú. Vstup Francúzska do sporu však pomer síl zmenil a dosiahnutie jednomyseľnej dohody ešte viac skomplikoval.

Usmanova zaradila Európska únia na sankčný zoznam po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu. Brusel svoje rozhodnutie odôvodnil jeho úzkymi väzbami na ruského prezidenta Vladimira Putina a významnými podnikateľskými záujmami v kľúčových sektoroch ruskej ekonomiky. Usmanov tieto tvrdenia odmieta a proti sankciám sa bráni aj súdnou cestou.

Podľa rebríčka agentúry Bloomberg dosahoval jeho majetok začiatkom roka približne 18,8 miliardy dolárov. Zbohatol najmä v ťažobnom a hutníckom priemysle, podnikateľské aktivity má však aj v telekomunikáciách, internetových spoločnostiach a médiách. Patrí mu aj ruský ekonomický denník Kommersant.

Na zozname sú tisíce ľudí a firiem

Na sankčnom zozname EÚ je približne 3000 osôb a subjektov, ktorým Únia zmrazila majetok alebo zakázala cestovať na svoje územie. Brusel sankcie zdôvodňuje ich podielom na narúšaní územnej celistvosti, suverenity a nezávislosti Ukrajiny alebo podporou ruského vojnového úsilia.

Práve individuálne sankcie sú predmetom terajšieho sporu. Členské štáty sa ich snažia predĺžiť na dlhšie obdobie a zosúladiť ich režim s hospodárskymi sankciami voči Rusku.

Tie zasahujú ruský finančný sektor, dopravu, energetiku, priemysel či obchod s tovarmi využiteľnými v obrannom priemysle. Európska únia od začiatku vojny prijala už viacero sankčných balíkov.

Kým v minulosti sa aj hospodárske opatrenia predlžovali v polročných intervaloch, lídri EÚ sa v júni dohodli na ich predĺžení o celý rok. Rovnakú stabilitu chce Únia dosiahnuť aj pri individuálnych sankciách.

Na to však potrebuje súhlas všetkých členských krajín. A ten zatiaľ chýba.

Sedemdňové predĺženie preto problém nevyriešilo, iba odsunulo rozhodujúci súboj na ďalšie rokovania. Ak sa členské štáty do 22. septembra nedohodnú, spor o jedného z najbohatších mužov napojených na ruskú ekonomiku sa môže zmeniť na vážnejší test jednoty Európskej únie v sankčnej politike voči Moskve.

Témy:
protiruské sankcie
Ališer Usmanov

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.