Slovensko si nevšíma vlastnú časovanú bombu. Ak nič nezmeníme, o dvadsať rokov môže vybuchnúť naplno
obchodnyregister
2026.09.15.
Slovensko patrí medzi menej zadlžené krajiny Európskej únie (EÚ), napriek tomu to nie je žiadna výhra. Kým napríklad Grécko, Taliansko či Francúzsko zápasia s dlhom vysoko presahujúcim 100 percent hrubého domáceho produktu (HDP), krajina nemá priestor na oddych.
Zadlžujeme sa totiž rýchlejšie ako takmer ktorákoľvek iná krajina eurozóny. Podľa prognóz pritom zadlženie porastie tempom, aké Slovensko naposledy zažilo počas pandémie, hoci dnes v žiadnej podobnej kríze nie je.
Podľa najnovších údajov Eurostatu za prvý štvrťrok 2026 dosahuje slovenský dlh 62,5 percenta HDP. Priemer eurozóny je pritom takmer 89 percent, priemer celej Európskej únie necelých 83 percent HDP – Slovensko je teda pod oboma priemermi. Tie ale nahor ťahá najmä hŕstka veľkých a vysoko zadlžených ekonomík. Grécko má dlh 143,5 percenta HDP, Taliansko 138,9 percenta, Francúzsko 117,6 percenta, Belgicko 109,1 percenta a Španielsko 101,6 percenta. Bez tejto šestice by priemer EÚ vyzeral úplne inak.
Nižší dlh ako my má celovo 15 krajín – vrátane susedného Česka (44,1 percenta) či Poľska (61,6 percenta). Vyšší dlh má naopak len jedenástka štátov, medzi nimi Maďarsko (77,7 percenta) alebo Rakúsko (83,3 percenta). Slovensko sa zaraďuje medzi štáty, ktoré zatiaľ nedobiehajú najzadlženejšie štáty eurozóny.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že bez ďalších opatrení môže náš verejný dlh na konci tohto desaťročia dosiahnuť 75 percent. „Pri hlbšej recesii by sa dlh mohol v priebehu niekoľkých rokov od jej vypuknutia posunúť výrazne nad 80 percent HDP,” píšu odborníci. Bezpečná úroveň dlhu pre Slovensko je pritom podľa jej odhadov výrazne nižšia – pod hranicou 50 percent HDP.
Rada preto pripomína, že slovenský dlh zotrváva v najvyššom sankčnom pásme ústavnej dlhovej brzdy – teda zákona, ktorý štátu pri prekročení stanovených hraníc dlhu ukladá čoraz prísnejšie obmedzenia. Vláde tak podľa RRZ vznikla povinnosť predložiť Národnej rade na roky 2027 až 2029 návrh vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu – po prvý raz od uplynutia 24-mesačnej výnimky. Tá to zatiaľ odmieta s odvolaním sa na inú výnimku, keďže výdavky súvisiace s plnením medzinárodných zmlúv mali v roku 2025 presiahnuť tri percentá HDP. Podľa rady, opierajúcej sa aj o výklad Ústavného súdu, však tento argument nepreukázala.
Prečo si ostatní môžu dovoliť vyšší dlh?
Štátny dlh funguje v princípe podobne ako pôžička v banke – vláda si požičia peniaze, keď jej príjmy z daní a odvodov nestačia pokryť výdavky, napríklad na dôchodky, školstvo či investície. Na rozdiel od domácnosti si ho ale spravidla nesplatí naraz, len priebežne refinancuje – dôležité je, aby jeho výška zostala pod kontrolou a krajina si vedela požičiavať za rozumný úrok.
Prečo si teda Francúzsko či Taliansko môžu dovoliť podstatne vyšší dlh ako Slovensko? Podľa analytičky RRZ Zuzany Múčky za tým stoja najmä veľkosť, bohatstvo a vek týchto ekonomík. Ide o veľké ekonomiky (súčasť G20, Taliansko aj G7), staré členské štáty EÚ a eurozóny, ktoré sa podieľali na budovaní spoločenstva. Ich prípadný pád by mohol ohroziť jeho samotnú existenciu. Vidno to aj na ratingoch, kde má Francúzsko napriek dlhodobo horším fiškálnym parametrom o dva stupne lepšie hodnotenie ako Slovensko, Taliansko len o stupeň a pol horšie. „Sú jednoducho too big to fail (príliš veľký na to, aby padli, pozn. red), preto sa im aj viac toleruje,” hovorí Múčka.
Tieto krajiny majú tiež veľké a rozvinuté kapitálové trhy, silné globálne firmy a bohaté domácnosti, pričom veľkú časť ich dlhu vlastnia práve domáce banky a občania. Navyše sú demograficky staršie a väčšinu nákladov na starnutie obyvateľstva už majú v dlhu premietnutú – miera závislosti v starobe, teda počet ľudí nad 65 rokov na 100 obyvateľov v produktívnom veku, dosahuje v Taliansku 39 a vo Francúzsku 35. „Slovensko je jednou z najmladších ekonomík s indexom 28 – teda na 28 starých máme 100 ľudí v produktívnom veku,” dodáva Múčka.
Práve to je podľa nej najväčšie riziko. Slovensko je malá, otvorená a málo diverzifikovaná ekonomika, navyše mladá demokracia, ktorá sa nachádza na periférii eurozóny – najväčšia časť starnutia populácie je preto ešte len pred ňou. „Pokiaľ sa nebudú prijímať ďalšie opatrenia, koncom tejto dekády náš dlh presiahne 75 percent HDP a koncom budúcej dekády 120 percent HDP – pokiaľ dovtedy nezbankrotujeme, napríklad aj z dôvodu pravidelne prichádzajúcich veľkých kríz,” varuje Múčka.
Čo dlh znamená pre ľudí?
Rastúci dlh sa najskôr prejaví tam, kde to bežný občan priamo nevidí – v štátnej pokladnici. Čím väčší kus rozpočtových príjmov musí štát vyčleniť na jeho splácanie, tým menej ostáva napríklad na zdravotníctvo, školstvo či investície.
Vyššie náklady na dlh potom navyše naštartujú špirálu ďalšieho zhoršovania verejných financií. Rastúce náklady na splácanie zvyšujú deficit, vyšší deficit si vyžaduje ďalšie požičiavanie, a to opäť tlačí náklady nahor.
Na domácnostiach a firmách sa to prejaví podobne – menej peňazí v rozpočte znamená úspory vo verejných výdavkoch alebo vyššie dane. Keď sa navyše zhoršujúci stav verejných financií prenesie aj do úrokových sadzieb, zdražie aj požičiavanie si pre firmy a domácnosti. To sa negatívne odráža na trhu práce, ochote firiem investovať aj na životnej úrovni ľudí.
Práve preto podľa RRZ zohráva veľkú úlohu, ako rýchlo sa vláda pustí do ozdravovania verejných financií. „Odklad znamená nielen vyšší dlh, ale aj jeho drahšiu obsluhu a môže viesť k vyššej nestabilite a nespokojnosti spoločnosti,” uzatvára Múčka.
Požičiavame si čoraz drahšie
Za správu štátneho dlhu je zodpovedná Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) – štátna agentúra, ktorá v mene ministerstva financií vydáva štátne dlhopisy a stará sa o ich splácanie. Jej výročné správy ukazujú, ako sa za posledných päť rokov zmenila cena, za akú si Slovensko požičiava.
V roku 2020, na začiatku pandémie, si štát požičal 11,5 miliardy eur s priemerným úrokom 0,48 percenta. O rok neskôr úrok klesol na historické minimum 0,24 percenta pri objeme 6,7 miliardy eur – najlacnejšie požičiavanie v histórii samostatného Slovenska. Potom prišiel zlom. V roku 2022 vyskočil úrok na 2,43 percenta pri objeme 5,2 miliardy eur a v roku 2023 už na 3,74 percenta – viac než pätnásťnásobne oproti roku 2021 – pri objeme presne dvojnásobnom, 10,4 miliardy eur. V rokoch 2024 a 2025 sa úrok už len mierne menil, na 3,47, respektíve 3,49 percenta, pri objeme vyše 12 miliárd eur ročne.
Premieta sa to aj do sadzby, ktorou je úročený celý existujúci dlh vrátane starších, lacnejších dlhopisov. Tá klesla v roku 2021 na 1,9 percenta, vlani už dosiahla 2,7 percenta. Slovensko tak vlani na úrokoch zaplatilo 2,1 miliardy eur (1,5 percenta HDP), v roku 2022 to bola len 1,1 miliardy. Z príjmov rozpočtu si úroky vlani vzali 3,5 percenta, oproti 2,5 percenta v roku 2022 – a bez ozdravenia verejných financií by to malo koncom dekády vyšplhať až na 6,2 percenta, teda približne toľko, koľko dnes na úrokoch platí Grécko. Podobne vysoký pomer, deväť až desať percent, majú podľa Múčky z RRZ aj Taliani, Rumuni či Maďari – krajiny, na ktorých je podľa nej dobre vidieť, aké následky môžu mať vysoké úrokové náklady na ekonomiku aj spokojnosť obyvateľov.
Súčasné nízke náklady sú podľa nej dedičstvom obdobia, keď si Slovensko požičiavalo takmer zadarmo – priemerná sadzba v rokoch 2015 až 2021 bola len pol percenta. Keby bol dnes celý dlh úročený podľa výnosov nových dlhopisov, náklady by v roku 2025 dosiahli takmer tri miliardy eur. Ako bude štát postupne splácať lacný starý dlh a nahrádzať ho drahším novým, sadzba aj náklady porastú – aj bez toho, aby rástol samotný dlh.
„Aj keď súčasné podmienky na refinancovanie dlhu zostávajú priaznivé, v prípade neočakávanej krízy by slovenské rizikové prirážky mohli reagovať výrazne citlivejšie než v prípade iných krajín eurozóny,” uzavrela Múčka.
© Autorské práva vyhradené
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.