Kde na svete majú ľudia najmenej slobody? Na Ukrajine okupovanej Ruskom je to horšie ako v Severnej Kórei

Obsesia ruského diktátora Vladimira Putina pokračuje. Akékoľvek zastavenie bojov na Ukrajine podmieňuje ovládnutím celého Donbasu. Ten tvoria Donecký a Luhanský región, ktoré Rusi okupujú takmer celé. No prvú menovanú oblasť nedokázali obsadiť ani za viac ako 10 rokov, veď vojnu na východe Ukrajiny spustil Putin už v roku 2014 po anexii Krymu.  

Zachráňte si život

Agresori sa však naďalej snažia. Z miest, ktoré v Donecku fungujú ako pás obranných pevností, už Rusi do veľkej miery ovládli Kosťantynivku a vytvárajú sústredený tlak na Kramatorsk a Sloviansk.

Ako pre televíziu BBC uviedli predstavitelia miestnej polície, civilistom odporúčajú z miest odísť aj preto, že čelia vytrvalým náletom kĺzavých bômb.

„Je to jediný spôsob, ako si zachrániť život. Pozrite sa napríklad na Sloviansk – kedysi naň dopadali kĺzavé bomby približne raz za týždeň, no teraz je to takmer každý deň,“ povedal pre BBC Pavlo Djačenko z polície Doneckej oblasti.

Na druhej strane aj ruskí vojenskí blogeri priznávajú, že Ukrajincom sa podarilo minimálne do istej miery zatlačiť Rusov pri Lymane, ktorý leží asi 30 kilometrov od Kramatorska a Slovianska. Moskva o úspechoch Kyjeva mlčí a je len veľmi zložité ich odhadnúť. Analytik otvorených zdrojov Clément Molin na sociálnej sieti Twitter (X) uviedol, že obrancom sa podarilo oslobodiť 200 štvorcových kilometrov územia. K situácii sa však oficiálne nevyjadrujú ani Ukrajinci, ale vo všeobecnosti platí, že čím ďalej sú Rusi od Lymanu, tým sú na tom lepšie Sloviansk a Kramatorsk.

„Aktuálny rozsah frontovej línie v smere na Lyman a stav Rusmi obsadeného výbežku severne od Lymanu zostávajú nejasné vzhľadom na obmedzené množstvo dôkazov z otvorených zdrojov o postupe ukrajinských síl. Metodika mapovania, ktorú používa Inštitút pre štúdium vojny (ISW), pravdepodobne podhodnocuje rozsah územných ziskov Ukrajiny počas prebiehajúcich protiútokov v lymanskom smere. ISW bude svoje hodnotenie priebežne aktualizovať podľa toho, ako budú pribúdať ďalšie dôkazy,“ napísal Inštitút pre štúdium vojny, ktorý dlhodobo analyzuje pohyby na bojisku.

Je to o ľuďoch

Putinova posadnutosť tým, že si chce podrobiť čo najviac z Ukrajiny, však nie je len o tom, kto, kam a koľko postúpil či ustúpil. Rusko okupuje asi 20 percent krajiny a na týchto územiach žijú milióny ľudí. Niektorí sa s agresiou do väčšej či menšej miery zmierili a usilujú sa prežiť, iní ju aktívne podporujú a časť sa jej stavia na odpor.

Platí však, že práva Ukrajincov sú na okupovaných územiach potlačené takým spôsobom, že podľa organizácie Freedom House nikde na svete nežijú ľudia v menej slobodných podmienkach.

„Táto okupácia predstavuje jeden z najlepšie zdokumentovaných systémov represií, útlaku a porušovania ľudských práv, keďže veľké množstvo informácií sa dostáva na verejnosť. Ide o systémový prístup k obmedzovaniu práv a základných slobôd ľudí,“ citoval portál Politico Danielle Bellovú, šéfku Monitorovacej misie OSN pre ľudské práva na Ukrajine.

Podľa Freedom House sú Rusmi okupované územia dokonca menej slobodné ako Severná Kórea.

„Obyvatelia týchto oblastí sú vystavení represívnej ruskej legislatíve vrátane núteného udeľovania občianstva a uplatňovania protiteroristických zákonov voči politickým disidentom a náboženským menšinám. Diskriminačné politiky priamo zakotvené v ruských zákonoch prenikajú do každého aspektu života ľudí. Rusko zámerne mení etnické zloženie, aby zničilo kultúru alebo naklonilo politickú rovnováhu v prospech inej skupiny,“ uviedla organizácia Freedom House.

„Režim vykazuje všetky znaky kultúrnej genocídy. Ľudia, ktorí chcú prežiť, musia prijať pravidlá hry,“ povedal pre Politico novinár Andrij Dychtiarenko, rodák z dnes okupovanej východnej Ukrajiny.

Na to, čo sa deje, upozornila minulý týždeň vo svojej správe aj Rada Európy.

„Podľa ukrajinských úradov naďalej žije na dočasne okupovaných územiach približne 3,5 milióna Ukrajincov. Okupácia sa ešte viac upevnila prijatím nových ruských zákonov a opatrení, ktorých cieľom je oslabiť suverenitu Ukrajiny nad okupovanými územiami a oddeliť ich od zvyšku krajiny, čo predstavuje hrubé porušenie medzinárodných záväzkov Ruska ako okupačnej mocnosti,“ zdôraznila správa.

Tá upriamila pozornosť aj na snahu Moskvy zorganizovať v obsadených oblastiach voľby do dumy, ktoré sa konajú 20. septembra. „Bolo by to nezlučiteľné so základnými zásadami medzinárodného práva, ale zároveň by to ďalej zhoršilo následky rozsiahlej vojenskej invázie a ohrozilo mierové úsilie,“ pripomína Rada Európy, ktorej hlavným poslaním je ochrana ľudských práv a združuje 46 krajín. Rusko z nej vylúčili na jar roku 2022, keď Putinov režim spustil celoplošnú inváziu na Ukrajinu.

Čo sa dá robiť?

Aké dôležité je teda nezabúdať na Ukrajincov žijúcich pod okupačnou správou?

„O tom, že je to zásadná vec, nie je potrebné ani diskutovať. Sú to naši občania. Okrem toho, že čelia vojne, žijú pod okupáciou autoritárskeho štátu, ktorý na nich vyvíja obrovský tlak a núti ich vzdať sa ukrajinského občianstva,“ reagovala pre Pravdu Krystyna Borovková, odborníčka na ruskú propagandu z analytického centra Resurgam.

Expertka vraví, že je potrebné pochopiť, čo Rusko v skutočnosti robí. „Ako okupačná mocnosť a v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom zavádza svoje vlastné nedemokratické takzvané zákony prostredníctvom falošného súdneho systému vrátane represívnych opatrení, v rámci ktorých sú obyvatelia okupovaných území vystavení mučeniu a väzneniu. Presadzuje svoju propagandu, zastrašuje miestne obyvateľstvo, núti ho, aby sa pridalo k vojne, a snaží sa vykoreniť všetko ukrajinské. Je to neprijateľné a malo by to vyvolať primeranú medzinárodnú reakciu,“ tvrdí Borovková.

Jej kolega Dmytro Kornienko hovorí, že v zásade je to jednoduché. „Ide o to, aby sme prinútili Kremeľ dodržiavať ustanovenia medzinárodného práva obsiahnuté v Haagskych a Ženevských dohovoroch, ktoré upravujú správanie okupačnej mocnosti na okupovanom území. Nie je potrebné vymýšľať nový rámec,“ povedal pre Pravdu expert.

No analytik upozornil na existujúci paradox: „Rusko sa za okupačnú mocnosť nepovažuje. Preto politicky neakceptuje pravidlá ani ustanovenia, ktoré by upravovali jeho správanie. Ukrajina zároveň nemôže uznať žiadne zmeny: z hľadiska ústavy a medzinárodného práva zostávajú tieto oblasti uznaným územím Ukrajiny a tamojší obyvatelia sú občanmi ukrajinského štátu. Kyjev im však môže pomáhať opustiť okupované územia, zabezpečiť ľuďom utekajúcim pred okupáciou financovanie sociálnej ochrany a iných foriem podpory a využívať moderné technológie na vytváranie spôsobov udržiavania rôznych foriem spojenia s Ukrajinou. A naďalej požadovať, aby medzinárodné spoločenstvo vyvíjalo tlak na Kremeľ a prinútilo ho dodržiavať medzinárodné právo upravujúce správanie okupačnej mocnosti,“ vysvetlil Kornienko.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Rusko
Ukrajina
Putinova vojna
vojna na Ukrajine
Donbas

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.