Izrael stratil najstaršieho svedka holokaustu. O fabrike na smrť si myslel, že je to pekáreň. Ako sa pomstil Hitlerovi?

Väčšinu svojho života po emigrácii strávil v Izraeli, ale jeho srdce naďalej patrilo aj rodnému Poľsku. Jehuda Aharon Widawski, ktorý desaťročia býval v Tel Avive, pomohol vo vlasti obnoviť tisíce židovských hrobov. Nemenej zaujímavou sa stala jeho dlhovekosť: rodák z poľského mesta Turek zomrel 13. septembra vo veku 107 rokov. V Izraeli bol najstarším žijúcim Židom, ktorý prežil holokaust.  

Widawski sa narodil 25. júla 1919. Keď mal 14 rokov, rodina sa usadila v Lodži. Mladík Jehuda Aharon potom pomáhal otcovi v textilnej továrni, v ktorej sa šili košele a spodná bielizeň pre poľskú armádu. Život sa mu zmenil po 1. septembri 1939, keď Hitlerovi vojaci vtrhli do Poľska.

Okamžite nastal teror nacistických okupantov proti Židom. V Lodži vytvorili pre nich geto, čiže im nariadili presťahovať sa doň zo svojich bytov a domov. „Kto by chcel odísť z domova? Nemci preto vtrhli do dvoch budov a zastrelili okolo dvesto ľudí. Nádvoria boli červené…” povedal Widawski na staršej videonahrávke, ktorá sa nachádza na sociálnej sieti YouTube.

Ako pokračoval život Widawského po tejto krvavej masakre spáchanej na výstrahu, aby Židia poslúchli rozkaz nacistov? „Po okupácii sa rodine Widawských podarilo kúpiť byt na území geta v Lodži, v ktorom spoločne žilo 15 rodinných príslušníkov až do likvidácie geta v auguste 1944,” napísal server Times of Israel. Jednou z činností, ktorej sa Jehuda Aharon venoval v gete, bola práca vo vývarovni pre Židov.

Uzavretý priestor v Lodži zriadili Nemci vo februári 1940. „V apríli toho roku Židom stanovili zákaz opustiť geto,” pripomenul portál Jad vašem. Na rozlohe štyri štvorcové kilometre sa tiesnilo až 164-tisíc Židov z tohto mesta. Neskôr ich bolo ešte viac: z iných oblastí ich do geta deportovali v rokoch 1941 – 1942 ďalších takmer 39-tisíc.

Prvé deportácie do plynových komôr nacisti spustili v januári 1942. Životné podmienky v gete vyzerali príšerne: „Epidémie, nedostatok paliva a potravín, nedostatočné sanitárne podmienky spôsobili, že približne 43 500 ľudí zomrelo na následky podvýživy, zimy a chorôb,” upozorňuje portál Holocaust.cz.

Widawski stihol priniesť do geta veľa šijacích strojov. Ako mladý muž zamestnával 48 Židov. Vyrábali goliere, ktoré dodávali do textilnej fabriky v Lodži a tá ich posielala Nemcom. „Všetci sme verili, že práca nás udrží nažive. Nikto si nedokázal predstaviť, že by mohla existovať továreň, v ktorej vraždia Židov,” zdôraznil Widawski.

Nijaký normálne uvažujúci človek si to nemohol vedieť predstaviť, ale realita vyzerala tak, že Hitler sa rozhodol zlikvidovať všetkých Židov v Európe. Nemci to nazvali „konečné riešenie židovskej otázky”. Len v nacistickom koncentračnom tábore v Auschwitzi zabili vyše milión Židov.

Keď hitlerovci 29. augusta 1944 zlikvidovali geto, zostávajúcich Židov deportovali tiež do Auschwitzu. Widawski vo videonahrávke povedal, čo si v dobytčích vagónoch mysleli, keď prvýkrát zbadali areál hrôzy, o ktorom ešte netušili, čo sa za jeho bránami skrýva. „Videli sme krematórium, dym. Strýko sa ma opýtal: Jehuda, vidíš to? To musí byť pekáreň.” Po príchode rýchlo pochopili, že je to krematórium, kde pália mŕtvoly zavraždených v plynových komorách.

Prvá vec, ktorá Židov čakala po odvlečení do Auschwitzu, bola tzv. selekcia. Čiže výber deportovaných na otrocké práce alebo na smrť. Widawski potom už nikdy neuvidel otca, matku, sestru, brata… On mal veľké šťastie v obrovskom nešťastí, pretože prešiel selekciou a po ôsmich dňoch ho transportovali na nútené práce do juhozápadnej časti Nemcami okupovaného Poľska. „Ocitol sa v pracovnom tábore, kde sa vyrábali krídla pre vojenské lietadlá,” ozrejmil Jad Vašem.

Drinu v zbrojovke zvýrazňoval fakt, že väzni museli do nej dochádzať peši: „Každý deň deväť kilometrov tam a deväť kilometrov naspäť,” povedal v rozhovore pre portál Ynet News. Dodal, že napriek tomu, že všetko tam bolo hrozné, neprestal veriť, že to zvládne a dočká sa návratu slobody.

Widawski sa dožil oslobodenia 8. mája 1945. Nacisti zdúchli z pracovného tábora pred nezadržateľne postupujúcou Červenou armádou.

Po návrate do Lodže zistil, že z rodiny prežil iba on, brat a strýko. Nepochybne nový zmysel života znovu našiel, keď sa krátko po skončení vojny oženil. Bolo to v období, keď vznikal štát Izrael a Widawski sa zapojil do pašovania zbraní z Poľska do rúk židovských vojakov. V roku 1950 sa s manželkou rozhodol pre emigráciu do Izraela (bolo to tri roky po tom, čo v Poľsku došlo k nastoleniu komunistického režimu).

Do rodného Poľska, v ktorom fungoval totalitný režim, sa prvýkrát vrátil z Izraela až v roku 1978. „Bol zhrozený, keď uvidel, v akom stave sa nachádzajú židovské cintoríny,” napísal Times of Israel. Hlavným cieľom cesty Widawského bolo nájsť miesto posledného odpočinku jeho starej matky pochovanej v Lodži. Ako úspešný podnikateľ sa potom rozhodol obnoviť v Poľsku tisíce židovských hrobov. Pomohol zachovať aj pamiatku významných rabínov.

Obrazne by sa dalo povedať, že Widawski symbolicky vrátil život mŕtvym. Judaizmus totiž učí, že kým sa meno človeka vyslovuje, píše a pripomína, jeho pamiatka a vplyv na tomto svete zostávajú živé. Zbožní Židia veria, že meno ako podstata duše nie je náhodným označením ľudskej bytosti. Podľa nich obsahuje v sebe samotnú podstatu a duchovnú energiu človeka. Keď je meno vytesané do kameňa, slúži ako trvalé ukotvenie jeho prítomnosti na zemi.

Obnovu židovských cintorínov v Poľsku vyzdvihol izraelský prezident Jicchak Herzog, ktorý prejavil sústrasť nad úmrtím Widawského: „Dojal ma jeho životný príbeh i rozhodnutie vrátiť sa do Poľska – roky po tom, čo emigroval do Izraela – a pátrať po hrobe svojej starej mamy. Toto pátranie sa stalo jeho celoživotným poslaním. Jehuda celé desaťročia pracoval na vyhľadávaní a obnove židovských cintorínov a hrobov v Poľsku a pomohol identifikovať vyše 3 000 hrobov,“ napísal na sociálnej sieti X.

Čo sa týka samotnej obnovy, podľa Jad Vašem sa hlavne vďaka Widawskému podarilo doteraz zachrániť už okolo 7-tisíc hrobov.

Odplatu Hitlerovi videl Widawski v podstate tak, že dobro nakoniec zvíťazilo nad zlom. „Moja pomsta nacistom spočívala v tom, že prehrali a my máme štát Izrael. Sme slobodní a silní, už nás nikto nikdy nebude môcť zničiť,” pripomenul Ynet News Widawského výrok.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
holokaust
Auschwitz

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.