Slovenskí europoslanci kritizujú von der Leyenovú: V jej prejave im chýbali konkrétne riešenia aj naliehavosť

Prejav predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej o stave Európskej únie vyvolal medzi slovenskými europoslancami rozdielne reakcie. Martin Hojsík (RE/PS), Miriam Lexmann (EPP/KDH), Monika Beňová (nezaradená/Smer-SD) a Branislav Ondruš (nezaradený/Hlas-SD) sa zhodli na kritike niektorých oblastí, ich výhrady sa však týkali odlišných tém. Kým Hojsíkovi a Lexmann chýbala väčšia naliehavosť pri riešení ekonomických problémov, Beňová a Ondruš vystúpenie kritizovali oveľa ostrejšie.  

Hojsíkovi chýbala naliehavosť pri ekonomike

Podľa Hojsíka by sa Európska komisia mala viac sústrediť na dostupné bývanie, nižšie ceny energií a dôslednejšie presadzovanie pravidiel, ktoré už v EÚ platia. V prejave von der Leyenovej mu chýbala väčšia naliehavosť pri riešení hospodárskych otázok.

„Musíme urobiť viac pre ľudí. Musíme zabezpečiť dostupné bývanie, musíme zabezpečiť nižšie ceny energií, ale to znamená aj odstrihnutie sa od fosílnych palív. Je to otázka bezpečnosti,“ uviedol podpredseda Európskeho parlamentu v rozhovore pre TASR.

Komisii zároveň vyčíta, že sa podľa neho príliš venuje príprave nových legislatívnych návrhov a nedostatočne presadzuje už existujúce pravidlá. Za príliš mierny označil jej postup voči digitálnym platformám aj členským štátom, ktoré podľa neho brzdia rozvoj zelenej energetiky.

Pri hospodárstve podľa Hojsíka treba postupovať rýchlejšie. Za problém označil aj prekážky na jednotnom trhu a takzvaný gold-plating, teda nadmerné sprísňovanie európskych pravidiel na národnej úrovni, ktoré podľa neho zvyšuje záťaž pre slovenské aj ďalšie európske firmy.

Pozitívne naopak vníma návrh užšej spolupráce s Kanadou. Ponuka pridruženého členstva ho podľa jeho slov neprekvapila, ale potešila.

Lexmann žiada konkrétne kroky

Aj Miriam Lexmann upozornila na nedostatok konkrétnych opatrení. V prejave podľa nej bolo „veľa vaty a symbolov“, zatiaľ čo chýbali kroky, ktoré by pomohli naštartovať ekonomiku a podporili občanov, firmy či poľnohospodárov.

Za jednu z kľúčových tém označila konkurencieschopnosť. Kritizovala pritom rozpor medzi deklarovanou snahou zlepšovať podnikateľské prostredie a niektorými novými návrhmi, ktoré podľa nej môžu ísť opačným smerom. Ako príklad uviedla povinný podiel elektromobilov pre firmy.

„Ekonomiku nenaštartujeme ideológiou a zelené riešenia musíme hľadať len v spolupráci s priemyslom,“ uviedla europoslankyňa.

Pozitívne však hodnotí, že EK podľa nej začala výraznejšie vnímať ekonomické hrozby zo strany Číny. Očakáva preto konkrétne opatrenia na zníženie závislosti od Číny v oblasti kritických surovín a na využitie nástrojov proti ekonomickému nátlaku.

Lexmann ocenila aj pozornosť venovanú dostupnému bývaniu a sociálnej oblasti. Za dôležitú označila tiež problematiku umelej inteligencie a ochranu detí v online prostredí.

V otázke vzťahov s Kanadou podporila užšiu spoluprácu EÚ s demokratickými spojencami, samotnú úvahu o pridruženom členstve Kanady však považuje za prehnanú.

Beňová prirovnala prejav k Jakešovi

Najostrejšie vystúpenie kritizovala Monika Beňová. Prejav von der Leyenovej podľa nej nepriniesol konkrétne opatrenia týkajúce sa cien energií, umelej inteligencie, priemyslu či bývania.

„Dnešné vystúpenie von der Leyenovej pripomínalo prejav Miloša Jakeša na zjazde Komunistickej strany Československa krátko pred pádom železnej opony,“ vyhlásila Beňová. Podľa nej šéfka EK používala frázy a nové marketingové názvy namiesto konkrétneho obsahu.

Beňová tvrdí, že v prejave nezaznelo konkrétne opatrenie, ktoré by pomohlo znížiť ceny energií. Tie podľa nej poškodzujú európske podniky, priemysel aj domácnosti. Kritizovala tiež absenciu návrhov týkajúcich sa umelej inteligencie, situácie európskeho priemyslu, rastúceho zadlženia štátov či krízy v oblasti bývania.

Výhrady mala aj k tomu, ako von der Leyenová využila príbeh rodiny hasiča, ktorý zahynul počas tohtoročných požiarov. Beňová tvrdí, že EK už po minuloročných požiaroch sľubovala riešenia, no podľa nej sa tak nestalo.

Ondruš: Prejav bol podľa neho v prospech korporácií a zbrojárstva

Branislav Ondruš sa na prejav pozrel najmä cez sociálnu a hospodársku politiku. Tvrdí, že bol zameraný predovšetkým na podporu veľkých korporácií a zbrojárskeho priemyslu.

„Von der Leyenová predniesla správu ako na objednávku veľkých korporácií, a osobitne zbrojárskych koncernov,“ uviedol. Podľa neho sa majú do zbrojenia a veľkých firiem dostať ďalšie desiatky miliárd eur, pričom v prejave podľa neho chýbali mechanizmy, ktoré by zabezpečili premietnutie verejných investícií do vyšších miezd a lepších pracovných podmienok.

Kritizoval aj prístup EK k vojne na Ukrajine. Podľa Ondruša von der Leyenová nepredstavila novú mierovú iniciatívu ani návrh smerujúci k ukončeniu vojny. Poukázal pritom na ďalšiu podporu Ukrajiny a tvrdí, že EÚ podľa prejavu nemá ambíciu zohrávať kľúčovú úlohu pri dosiahnutí mieru.

Výhrady má aj k plánovanej agentúre, ktorá by mala v mene členských štátov nakupovať nerastné suroviny a kritické materiály potrebné pre európsky priemysel. Ondruš v tejto súvislosti upozornil na otázky transparentnosti budúceho verejného obstarávania.

Témy:
Ursula von der Leyenová

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.