Stáva sa z prezidenta „europesimista“? Prejav Petra Pellegriniho politológov prekvapil

Voči vláde bol kritický, ale taktný, a opozíciu prezentoval skôr ako tú časť spektra, ktorá „vyrába problémy“. Prezident Pellegrini vystúpil po druhýkrát v národnej rade so správou o stave republiky. Ktoré oblasti podľa politológov vynechal?  

Pellegrini vystúpil s prejavom o stave republiky v rovnaký deň, ako šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyeová so správu o stave Európskej únie (EÚ). Išlo o jeho druhú správu o situácii na Slovensku od prevzatia prezidentského úradu v júni 2024.

Opozícia hodnotila jeho správu tentoraz menej priaznivo. Šéf SaS Branislav Gröhling napríklad vlani konštatoval, že hlava štátu sa stotožnila s ich kritikou vlády a „prejavom bol prezidentom opozície“. Tohtoročné vystúpenie už bolo pre neho sklamaním a pôsobilo na neho ako pomoc premiérovi či prosba, aby opozičníci vládu nekritizovali. Podľa lídra PS Michala Šimečku zase neuspel v snahe pôsobiť nadstranícky a prednesený prejav bol extrémne politický.

Politológ Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka považuje prezidentov prejav za štandardný mix pochopenia aj kritiky vládnej koalície aj opozície. „Vo svojej úplnosti z nej vychádza lepšie vládna koalícia. Prezident vníma opozíciu skôr ako politického „troublemakera“ (tvorca problémov, z angl.). Prekáža mu jej malá politická konštruktívnosť – osobitne k jeho úradu a výkonu funkcie prezidenta republiky,“ zhodnotil pre Pravdu Řádek.

Obdobne to vníma aj politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity. „Prejav bol miernejší a ústretovejší voči koalícii a opozícii nič nedaroval. Kritika opozície bola priama a viac zvýraznená oproti kritike koalície,“ uviedol pre Pravdu.

Kritický, ale taktný?

Čo však Pellegrini vytkol kabinetu Roberta Fica (Smer) bola efektivita opatrení na zlepšenie ekonomiky. Zostalo podľa neho mnoho otázok, či konsolidácia bola zvolená čo najlepšie a či mix vládnych opatrení priniesol želaný efekt. Podotkol, že nikto nevie, koľko peňazí štát ušetril, a ani to, či si ľudia musia, môžu alebo majú brať dovolenku počas sviatkov, ktoré viac nie sú dňom pracovného pokoja.

Zaznela aj požiadavka, či skôr presvedčenie, že súčasťou vízie musí byť postupná premena Slovenska z „montážnej dielne Európy“ na modernú, znalostnú a ekologickú ekonomiku s vysokou pridanou hodnotou.

Aktuálnu garnitúru vyzval, aby myslela na to, že prílišné škrtenie firiem či úspešných jednotlivcov na nich pôsobí demotivujúco a môžu svoje aktivity presunúť inam. Zároveň ilustroval ako fakt, že jeho vláda v roku 2020 odovzdala krajinu s „historicky najnižším“ deficitom verejných financií. Poukázal tiež na to, že už o tri roky neskôr zaznel od predstaviteľa úradníckej vlády opak, a to, že sú v najhoršom stave od vzniku samostatného štátu.

I keď použil formuláciu, že ide o fakty a nie domnienky, Pellegriniho vyjadrenie nebolo podľa Řádeka komplexné. „Toto prirovnanie nie je úplné a prezident si ním buduje svoj pozitívny image. Bol to on, kto hovoril vtedajšej ministerke Sakovej pri prijímaní prvých protipandemických opatrení – bude to drahé („Bude to drahé. No a čo?! Veď oni na to budú hľadať peniaze.” pozn. red.). Slovné spojenie „znalostná ekonomika“ na Slovensku poznáme 20 rokov, ale politické rozhodnutia tomu nezodpovedajú,“ zhodnotil.

Pellegrini v minulosti pôsobil na viacerých ministerstvách a zastával aj post podpredsedu vlády pre investície a znalostnú ekonomiku. „Sám mal dlhé roky možnosť zo straníckych a vládnych postov posunúť Slovensko v mnohých oblastiach, za ktoré bol zodpovedný, ale mnohokrát sa to neudialo. Apel je to správny, len je potrebné reflektovať aj vlastnú politickú minulosť a úprimne priznať, čo sa nepodarilo. Ale to by bola politická chyba a politicky naivné, takže na to upozorňujú analytici,“ zhodnotil prešovský politológ.

Řádek poukázal aj na to, že Pellegrini okrem rozpočtovej konsolidácie kritizoval aj medializáciu koaličných vzťahov a jej komunikáciu. „Prezidentova kritickosť k vládnej koalícii bola taktná,“ podotkol.

Prezident podľa Cirnera popri kritike šetriacich opatrení ocenil, že konsolidácia sa nediala na úkor sociálnych benefitov ako sú napríklad 13. dôchodky.

Viac europesimistický

Pri zahraničnej politike vlani poukázal, že vláda by sa popri politike na všetky štyri svetové strany nemala vzďaľovať od západu, pretože 89 percent všetkých investícií prichádza z tohto smeru. „Repete“ sa podľa trenčianskeho politológa nekonalo. „Nie. Prezident len spomenul, že euroatlantický priestor je náš životný priestor a Slovensko nemá reálnu politickú alternatívu k jeho ukotveniu v tomto geopolitickom priestore,“ priblížil.

Posun v postoji voči Európskej únii a NATO Řádek po roku u prezidenta nevníma, téma podľa neho nepatrila k ťažiskovým bodom jeho správu. V pléne zopakoval, že Európska únia a NATO sú civilizačný, ekonomický aj bezpečnostný priestor, ktorého sa Slovensko nesmie vzdať, a to aj napriek oprávnene kritickým pohľadom. „Peter Pellegrini len zopakoval, že máme byť lojálnym a spoľahlivým partnerom,“ zhrnul.

Cirnera prezident pri EÚ prekvapil. I keď sa jeho základný postoj nezmenil, čo považuje za podstatné, bol kritickejší. „Tentoraz viac kritizoval EÚ a jeho naratívy sa viac podobali na to, čo hovoria predstavitelia vládnej koalície. Je to prekvapujúce, Pellegrini bol vždy výrazne proeurópsky a proatlantický, teraz to bolo viac europesimistické, dokonca zaznela aj kritika USA,“ zhodnotil.

Hlava štátu pri bezpečnosti hovorila aj o takzvaných rizikových štvrtiach, pričom Slovensko označila za krajinu, kde sa možno prejsť po uliciach bez obáv aj polnoci. To podľa neho neplatí pre niektoré mestá vo svete, kam sa neodvážia vstúpiť ani policajti. „Otvoril aj témy bezpečnosti, takzvaných no go zón v EÚ a vyjadril sa aj k imigrácii v zmysle, ktorý kopíruje názory aktuálnej vládnej zostavy,“ podotkol Cirner.

Ako evanjelici a katolíci

Správu o stave republiky začal aj ukončil zmienkou na národnú púť v Šaštíne. V úvode zdôrazňoval potrebu porozumenia cez príklad spolupráci evanjelikov a katolíkov pri presadzovaní spisovného jazyka a odbojárov počas SNP. Premostil tak na potrebu pokúsiť sa spolupracovať s nositeľmi iných politických názorov v mene vyššieho cieľa.

Řádek podotkol, že slovenská spoločnosť bola vo svojej modernej ére vždy hlboko rozdelená, čo ovplyvnilo aj súčasné politické konflikty. Pellegrini podľa jeho mienky pracoval s historickým obrazom slovenskej religiozity z dvoch dôvodov.

„Je si vedomý, že ako hlava štátu má vystupovať inkluzívne, pričom vyznie jeho politická osobnosť štátnicky a súčasne široká verejnosť odkazom na vieru veľmi dobre rozumie, pretože viera je pre relatívne veľkú časť verejnosti stále súčasťou vlastnej identity,“ komentoval trenčiansky politológ.

Napriek tomu, že sa Pellegrini snaží nabádať na spájanie, výsledky podľa Cirnera nemá. „Koalícia neprestala s taktikou opozícii nič nedať a komplikovať im život v parlamente, opozícia sa zas nezúčastňuje okrem KDH väčšinou na jeho okrúhlych stoloch a iniciatíva po pokuse o atentát na premiéra, aby sa za okrúhlym stolom zišli všetci politici naprieč politickým spektrom zlyhala úplne,“ skonštatoval prešovský politológ.

Hoci v parlamente rečnil približne 50 minút, podľa Řádeka neobsiahol všetky témy, ktoré by mohol. „Opätovne apeloval na vieru Slovákov a súčasne hovoril o materiálnych témach vkusne doplnenými o historické paralely. Relatívne málo sa venoval životnému prostrediu a zahraničnej politike. Úplne absentovala oblasť zdravotníctva,“ dodal.

Video

Richter s Matovičom sa do seba pustili. Čo tomu prechádzalo?

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Peter Pellegrini
správa o stave republiky

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.