
Štrkové jazero mení tvár a Petržalka získava pri Draždiaku historický majetok. Spolu s ním prichádzajú aj spory o to, kam až majú zásahy do prírody zájsť.
Začiatkom marca sa návštevníkom jazera v bratislavskej Petržalke naskytol nezvyčajný obraz. Na brehu štrkoviska sa vynímali nanosené kopy piesku. Samospráva na sociálnych sieťach krok komunikovala, že Draždiak dostáva vlastnú pieskovú pláž.
Návrh však narazil na odpor. Strmý sklon terénu prišiel obyvateľom nevhodný na odpočinok, piesok vyvolával otázky o ekologických dopadoch na biotop, miestni poslanci sa zase sťažovali na neexistujúcu komunikáciu. Kým si obyvatelia stihli prísť pláž vyskúšať, opätovne ostali prekvapení. Bágre obkolesujúce jazero ho zhŕňavali a piesok sa premiešaval s hlinou. Hneď po nanesení piesku totiž mestská časť začala s budovaním nového 107-tisícového chodníka. Kritici hovoria o vyhodených peniazoch, samospráva sa chváli revitalizáciou obľúbenej rekreačnej lokality mnohých Bratislavčanov.
Najprv pláž, potom hlina
Logiku postupu spochybnil najmä vizuálny chaos na mieste: po tom, ako jedna čata upravila čerstvý piesok, ho ťažká technika dodávateľa chodníka vzápätí rozryla a premiešala s hlinou. „ Akú to má logiku v takomto poradí?“ pýtala sa v komentároch obyvateľka Elena. Návštevníci tento postup otvorene označili za „prácu naopak“ a mrhanie materiálom.
Tento chaos však nie je len technický, ale aj komunikačný. O zámere vybudovať pláž totiž netušili ani volení zástupcovia. „Poslanci neboli žiadnym spôsobom informovaní. Dozvedeli sme sa o tom až v deň realizácie z Facebooku,“ uviedla poslankyňa Lenka Milinská.
Draždiak
Zdroj: Aktuality
Paradoxom je, že Petržalka pritom vlani urobila jeden z najdôležitejších strategických krokov pre budúcnosť svojho „mora“. Po rokovaniach s LESY SR získa do vlastníctva pozemky v okolí jazera v hodnote približne 3 miliónov eur. Historicky po prvýkrát tak mestskej časti patrí nielen vodná plocha, ale aj brehy a priľahlý lesík. Tento majetkový posun síce otvoril dvere k masívnejším úpravám, no hneď prvé kroky priniesli pochybnosti.
Experiment, ktorý neprežil jar
Okrem logiky výstavby časť verejnosti zaskočila aj voľba piesku z ekologického hľadiska. Obyvatelia sa obávali zhoršenia kvality vody. Hovorkyňa Petržalky Mária Halašková ich však ubezpečila, že piesok bol prepraný: „Zrnká sú ťažšie a po vhodení do vody klesnú na dno takmer okamžite. Voda zostane číra.“ Samospráva deklaruje, že na riešení spolupracovala s miestnou kanceláriou životného prostredia.