Merz dostáva úder za úderom. Nedeľné voľby môžu rozhodnúť o jeho budúcnosti

obchodnyregister 2026.09.17.

Dvojica nedeľných krajinských volieb v Nemecku otrasie pozíciou kancelára Friedricha Merza. Ak v Meklenbursku-Predpomoransku vyhrá Alternatíva pre Nemecko (AfD) a v Berlíne strana Ľavica, diskusia o jeho budúcnosti bude ešte ostrejšia než doteraz a udržať sa vo funkcii bude pre Merza ťažké.  

Pre ČTK to povedal politológ Wolfgang Muno z univerzity v Rostocku. Podľa politologičky Julie Reuschenbachovej nemožno očakávať, že by sa Merz v pondelok vzdal funkcie. Riziká spojené s výmenou kancelára sú teraz príliš vysoké. Ak sa však nič nezmení, Merzova strana by sa svojho kancelára mohla zbaviť na jar budúceho roka.

Video

Nech sa neopakuje rok 1933, keď sa k moci dostal Hitler: protest proti AfD

Demonštrácia vo Frankfurte po víťazstve extrémistickej AfD v Sasku-Anhaltsku.

Zdroj:
Reuters

„Nespokojnosť s vládou v Berlíne je tu obrovská, predovšetkým s kancelárom Merzom,“ povedal Muno, ktorý pôsobí na univerzite v Rostocku, najväčšom meste Meklenburska-Predpomoranska. V nedeľu sa v tejto spolkovej krajine na severovýchode Nemecka budú konať krajinské voľby, ktoré podľa prieskumov vyhrá AfD. Celonemecká tajná služba stranu vlani označila za preukázateľne pravicovo extrémistickú.

Kresťanskodemokratická únia (CDU), ktorej na celoštátnej úrovni predsedá Merz, by podľa prieskumov mohla získať len sedem percent hlasov. „Najhorší výsledok mala CDU v roku 1951 vo voľbách v Brémach. Vtedy to bolo deväť percent. Teraz by mohla získať ešte menej a nie je úplne isté, či vôbec prekročí päťpercentnú hranicu,“ uviedol Muno.

Osud kancelára bude podľa neho závisieť od výsledku oboch nedeľných volieb. Debakel CDU v Meklenbursku-Predpomoransku je takmer istý. „Ak stratí aj primátora v Berlíne, bude pre Merza ťažké udržať sa vo funkcii,“ povedal na otázku ČTK politológ Muno. Vo voľbách v nemeckej metropole podľa prieskumov o prvé miesto súperí Merzova CDU, ktorú vedie Stefan Evers, a radikálne ľavicová strana Ľavica. Na čele jej kandidátky stojí Elif Eralpová, ktorá by sa mohla stať prvou berlínskou primátorkou s tureckými koreňmi.

Merz nastúpil do funkcie vlani v máji so sľubom zlepšiť hospodársku situáciu v krajine. V posledných mesiacoch však čelí rekordne nízkej popularite. Podľa prieskumu agentúry INSA z minulého týždňa mu dôveruje len 14 percent Nemcov. Jeho ďalšie pôsobenie na čele vlády navyše odmieta aj väčšina voličov CDU. Ťažkú ranu mu potom zasadilo víťazstvo AfD v Sasku-Anhaltsku predminulý týždeň. Strana získala 43,8 percenta hlasov. CDU dostala len 17,2 percenta a zaznamenala tak najhorší výsledok v Sasku-Anhaltsku od roku 1990. Podľa Reuschenbachovej je sasko-anhaltský výsledok pre CDU „skutočne zemetrasením“. Strana mala svojho premiéra na čele krajinskej vlády 24 rokov.

Ak by AfD vyhrala aj v nedeľu v Meklenbursku-Predpomoransku a v Berlíne zvíťazila Ľavica, mal by to podľa Muna Merz spočítané „ako boxer, ktorý dostal tri ťažké údery“. „Potom sa bude chvíľu tackať, ale už sa nedokáže spamätať,“ dodal rostocký politológ. Vnútorná diskusia v CDU bude podľa neho len ostrejšia a bude iba otázkou času, kedy sa niektorý z rivalov odhodlá z úzadia k priamemu útoku proti kancelárovi.

Video

PRAVDA VO SVETE – Petr Robejšek po víťazstve AfD vo voľbách v Sasku-Anhaltsku

Petr Robejšek je český politológ, ekonóm a publicista, ktorý po emigrácii v roku 1975 dlhé desaťročia žil a pôsobil v Nemecku. V Hamburgu vyštudoval ekonómiu a habilitoval sa v politických vedách. Viac než dve desaťročia pôsobil v tamojšom Medzinárodnom inštitúte pre politiku a hospodárstvo Haus Rissen, ktorý v rokoch 1998 až 2007 viedol.

Podľa politologičky Reuschenbachovej však nemožno očakávať, že sa Merz v pondelok po voľbách vzdá funkcie. Riziká spojené s výmenou kancelára sú totiž podľa nej teraz príliš veľké. „AfD by v doteraz nevídanej miere tlačila na vypísanie predčasných volieb,“ uviedla. Zo strán nemeckej vlády, ktorú tvoria CDU, bavorská CSU a sociálna demokracia (SPD), nemá žiadna záujem na tom, aby sa teraz konali voľby. Podľa pondelkového prieskumu agentúry GMS by ich vyhrala AfD s 30 percentami hlasov. CDU by získala len 20 percent, podľa prieskumu agentúry YouGov dokonca iba 18 percent. SPD sa pohybuje okolo 12 percent hlasov.

Ako o možných Merzových nástupcoch vo funkcii kancelára sa najčastejšie špekuluje o bavorskom premiérovi Markusovi Söderovi a premiérovi najľudnatejšej nemeckej spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko Hendrikovi Wüstovi. Obaja pritom tento týždeň Merza výslovne podporili. Podľa Reuschenbachovej je favoritom Wüst, ktorého však na budúci rok v apríli čakajú voľby v jeho spolkovej krajine. „Keby sa pustil do otvoreného stretu s Merzom, riskoval by, že voľby prehrá, čo by oslabilo jeho pozíciu v strane,“ povedala hamburská politologička. „Ak však v apríli voľby vyhrá, potom by Merza mohol nahradiť,“ dodala.

Samotný kancelár zatiaľ pomyselný uterák do ringu nehádže. „Vzdať sa pre mňa neprichádza do úvahy,“ povedal po voľbách v Sasku-Anhaltsku. Neskôr dodal, že voliči mu dali mandát na štyri roky a on ho hodlá využiť na riešenie problémov krajiny. Vzhľadom na turbulentný vývoj však kancelár pre istotu zrušil cestu na Valné zhromaždenie OSN, na ktorú sa chystal budúci týždeň.

Témy:
Friedrich Merz
AfD

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

mReportér

Zdielajte článok

Ľutujeme

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.